Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w26 April bf. 14-19
  • Nibii Ni Baaye Abua Wɔ Ni Wɔnyɛ Wɔdamɔ Naagbai Anaa

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nibii Ni Baaye Abua Wɔ Ni Wɔnyɛ Wɔdamɔ Naagbai Anaa
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2026
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • NÁ JWƐŊMƆ NI JA YƐ NAAGBAI NI OKƐKPEƆ LƐ AHE
  • NƆ NI BAANYƐ ABA KƐ́ WƆYANÁAA JWƐŊMƆ NI JA
  • NIBII NI WƆBAANYƐ WƆFEE KƐ́ WƆKƐ NAAGBAI KPE
  • Kaimɔ Akɛ “Yehowa Hiɛ Kã!”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2024
  • Gbɛi Ni Yehowa Tsɔɔ Nɔ Eyeɔ Ebuaa Wɔ Koni Wɔnyɛ Wɔfi Shi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
  • Ba Ohe Shi Ni Okpɛlɛ Nɔ Akɛ Jeee Nɔ Fɛɛ Nɔ Ole
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
  • Yehowa Shiŋ Wɔ Kɔkɔɔkɔ!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2026
w26 April bf. 14-19

JUNE 15-21, 2026

LALA 122 Nyɛfia Shi Shiŋŋ, Nyɛkagbugbaa!

Nibii Ni Baaye Abua Wɔ Ni Wɔnyɛ Wɔdamɔ Naagbai Anaa

“Haomɔ kɛ jaramɔ shihilɛ baaba minɔ moŋ, shi minyaa okitãi lɛ ahe waa lolo.”—LALA 119:143.

NƆ NI WƆBAAKASE

Nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔna akɛ, kɛ́ wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ ahe lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ naa.

1-2. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ anaa? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

YEHOWA shwɛɛɛ wɔ, ni ji etsuji lɛ, ahe kwraa. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔteŋ mɛi pii yɛ ni “haomɔ kɛ awerɛho” eyi wɔshihilɛ mli obɔ. (Lala 90:10) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi yɛ ni amɛwekumɛi kɛ amɛ yeee jogbaŋŋ yɛ Yehowa ni amɛsɔmɔɔ lɛ hewɔ. Mɛi komɛi yɛ ni aawa amɛyi loo awo amɛ tsuŋ po yɛ shiɛmɔ ni amɛshiɛɔ lɛ hewɔ. Mɛi komɛi hu yɛ ni amɛbɛ hewalɛ loo amɛmiigbɔlɔ ni no ehã amɛmiipiŋ. Yɛ mɛi komɛi hu agbɛfaŋ lɛ, mɔ ko ni amɛsumɔɔ waa lɛ egbo, loo shihilɛ ko ni mli wa waa enina amɛ. Ani bo hu ootsɔ shihilɛ ko mli ni ehã ohao waa loo oopiŋ?

2 Kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko ni mli wa miikpe lɛ, esa akɛ wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ he, ejaakɛ no baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ naa. Mɛni enɛ biɔ ni wɔfee? Hã wɔkɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ atsɔɔ naa: Ŋɔɔ lɛ akɛ ookudɔ tsɔne, shi ashwishwɛ ni yɔɔ tsɔne lɛ hiɛ lɛ mli ewo muji waa. Kɛ́ okwɛ lɛ, ani ebaafee mlɛo akɛ obaana nibii ni yɔɔ gbɛ lɛ nɔ lɛ jogbaŋŋ? Dabi kwraa. Shi kɛ́ ashwishwɛ lɛ hiɛ tse hu? Ekã shi faŋŋ akɛ, obaana gbɛ lɛ nɔ jogbaŋŋ koni okaná oshãra. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔna shihilɛ ko ni mli wa ni wɔkɛkpeɔ lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa lɛ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ naa. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana (1) bɔ ni esa akɛ wɔna naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ wɔhã, (2) nɔ ni baanyɛ aba kɛ́ wɔyanáaa jwɛŋmɔ ni ja yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ ahe, kɛ (3) nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔná jwɛŋmɔ ni ja be ni wɔkɛ naagbai miikpe.

Nuu ko ni hiɛ tsɔne ni hiɛ ashwishwɛ lɛ mli ewo muji waa lɛ kɛ nɔ ko ni akɛma gbɛ lɛ teŋ lɛ ekpe hiɛ kɛ hiɛ.

Kɛ́ wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ ahe lɛ, no baaye abua wɔ koni wɔnyɛ wɔdamɔ naa (Kwɛmɔ kuku 2)


NÁ JWƐŊMƆ NI JA YƐ NAAGBAI NI OKƐKPEƆ LƐ AHE

3. Mɛni hewɔ wɔkɛ naagbai kpeɔ?

3 Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, wɔkɛ naagbai baakpe yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli. Wɔle akɛ, bei abɔ ni wɔyeee emuu, ni Satan kã he eji je nɛɛ nɔyelɔ lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, wɔkɛ naagbai baakpe. Wɔle hu akɛ, be ni naagbee lɛ bɛŋkɛɔ kpaakpa lɛ, nibii amli baawa waa, ni enɛ hu baanyɛ asa wɔhe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, adebɔɔ naa oshãrai tamɔ shikpɔŋhosomɔi, nu afuai, kɛ la ni kpãtãa nibii ahiɛ baanyɛ aba he ni wɔyɔɔ lɛ. Ni mɛi ni feɔ nibii gbohii lɛ hu anifeemɔi baanyɛ asa wɔhe. (Mat. 24:8; 2 Tim. 3:13) Wɔsɛɛ lɛ, Yehowa baajie naagbai nɛɛ fɛɛ kɛya. Shi ekolɛ mɔ ko baabi akɛ, ‘Mɛni hewɔ efeee lɛ bianɛ?’ Nɔ hewɔ lɛ ji, kɛ́ Yehowa jie fɛɛ kɛtee bianɛ lɛ, ebaafee tamɔ nɔ ni eewa Satan kɛmiiye je lɛ nɔ. Yɛ Satan jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lɛ, kɛ́ “oshãra” nina wɔ lɛ, efeee wɔ naakpɛɛ.—Jaj. 9:​12, shn.

4. Mɛɛ yiŋtoo kroko hewɔ wɔkɛ naagbai kpeɔ?

4 Wɔkɛ naagbai kpeɔ akɛni wɔnyiɛ Yesu sɛɛ lɛ hewɔ. Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ shii abɔ akɛ, mɛi baawa amɛ yi akɛni amɛnyiɛ esɛɛ lɛ hewɔ. (Mat. 24:9; Yoh. 16:2) Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ awa wɔ yi lɛ, ehosooo wɔ, moŋ lɛ, ehãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa. (1 Tes. 3:​3, 4) Ni kɛ́ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa lɛ, wɔyiŋ efeŋ wɔ kɔshikɔshi bibioo po akɛ Yehowa yɛ wɔhe miishɛɛ ni ebaadro wɔ naanɔ wala, ni no baawa wɔ ni wɔfi shi. Kɛ́ wɔfi shi lɛ, ehãa anaa faŋŋ akɛ, wɔheɔ wɔyeɔ akɛ mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ aye wɔnɔ jogbaŋŋ tamɔ Yehowa, ni akɛ, nibii fɛɛ ni Satan ewie yɛ ehe lɛ bɛ mli. Nibii ni Satan ewie ni bɛ mli lɛ ateŋ ekome ji akɛ, nibii ni Yehowa hãa wɔ lɛ ahewɔ wɔjáa lɛ lɛ, shi jeee suɔmɔ ni wɔsumɔɔ lɛ lɛ hewɔ. Enɛ hewɔ lɛ, Satan kɛ kai pii baa wɔnɔ koni no ahã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaaya nɔ wɔsɔmɔ Yehowa. (Hiob 1:​9-11) Shi kɛ́ wɔfi shi lɛ, ehãa anaa akɛ jeee nibii ni Yehowa hãa wɔ lɛ ahewɔ wɔsɔmɔɔ lɛ, ni enɛ hãa enáa miishɛɛ waa.—Abɛi 27:11.

5. Mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔ ni awie yɛ Jajelɔ 7:​13, 14 lɛ mli? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

5 Yehowa ŋmɛɔ gbɛ ni nibii gbohii baa. Yehowa yitsoŋ waaa, ni efeŋ wɔ nɔ ko ni baaye wɔ awui kɔkɔɔkɔ. (Yak. 1:13) Shi Maŋtsɛ Solomon kɛɛ “anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ” ji mɔ ni kɛ “gbi fɔŋ” baa. (Kanemɔ Jajelɔ 7:​13, 14.) Nɔ ni ewie nɛɛ etsɔɔɔ akɛ Yehowa ni hãa nibii gbohii baa wɔnɔ. Bei pii lɛ, kɛ́ Biblia lɛ wie akɛ Yehowa ni fee nɔ ko lɛ, nɔ ni etsɔɔ kɛkɛ ji, eŋmɛ gbɛ ni nii lɛ ba. Sane ni Solomon wie yɛ Jajelɔ 7:​13, 14 lɛ, hãa wɔnaa nibii enyɔ ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔnaagbai lɛ ahe. Klɛŋklɛŋ lɛ, ehãa wɔnaa akɛ, akɛni wɔyɛ jeŋ fɔŋ mli hewɔ lɛ, jeee be fɛɛ be nibii baaya lɛ jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, kɛ́ nibii tee lɛ jogbaŋŋ ehã wɔ lɛ, esa akɛ wɔda Yehowa shi, ejaakɛ lɛ eŋɔɔ nibii kpakpai fɛɛ jɛɔ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, ehãa wɔnaa akɛ wɔnyɛŋ wɔle be pɔtɛɛ ni nibii baaya lɛ jogbaŋŋ ahã wɔ, kɛ be ni eyaŋ lɛ jogbaŋŋ, ejaakɛ nibii gbohii baanyɛ aba mɛi kpakpai kɛ mɛi fɔji fɛɛ anɔ be ni amɛkpaaa gbɛ.

Mfonirii: Nuu ko efee ŋmɔ fioo. Bei komɛi lɛ, enibii lɛ baa jogbaŋŋ, shi bei komɛi hu lɛ, efeee ekpakpa. 1. Ameo ni edu yɛ ŋmɔ lɛ mli lɛ ewo jogbaŋŋ, ni ekɛ miishɛɛ miikpa. 2. Be kroko lɛ, ameo ni edu lɛ fɛɛ efite ni emiishɛɛ fɛɛ etã.

Esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, bei abɔ ni wɔyɔɔ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lɛ, jeee be fɛɛ be nibii baaya lɛ jogbaŋŋ ahã wɔ (Kwɛmɔ kuku 5)


6. Mɛni hewɔ ekolɛ Yehowa baaŋmɛ gbɛ ni wɔkɛ naagbai akpe? (Hebribii 12:​7, 11)

6 Kɛ́ wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ ahe lɛ, Yehowa baanyɛ atsɔ nakai naagbai lɛ anɔ eye ebua wɔ ni wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ, moŋ fe ni wɔkɛ wɔhiɛ baafɔ̃ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe nɔ. Yehowa naa nɔ fɛɛ nɔ ni wɔtsɔɔ mli lɛ, ni edɔɔ lɛ waa, ni eesumɔ ni eye ebua wɔ. Kɛ́ eŋmɛ gbɛ ni wɔkɛ naagbai ni mli wa kpe, ni wɔnu he tamɔ nɔ ni wɔyaje “jɔɔ voo ni mli ewo duŋ kpii mli po lɛ,” ebaaya nɔ etsɔɔ wɔ gbɛ ni ehã wɔna akɛ esumɔɔ wɔ. Agbɛnɛ hu, ebaahã wɔ hewalɛ ni wɔkɛdamɔ naa. (Lala 23:4) Naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ hu baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna sui komɛi ni esa akɛ wɔjie lɛ kpo waa yɛ wɔshihilɛ mli, ni kɛ́ wɔna sui ni esa akɛ wɔjie lɛ kpo lɛ, Yehowa yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔtsuɔ he nii. (Kanemɔ Hebribii 12:​7, 11.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Hiob kɛ naagbai kpe lɛ, ena akɛ esa akɛ eba ehe shi waa. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ, jeee Yehowa ni kɛ naagbai lɛ ba Hiob nɔ moŋ, shi eŋmɛ gbɛ ni naagbai lɛ ba, ni etsɔ no nɔ etsɔɔ Hiob nibii ni he hiaa waa. (Hiob 42:​1-6) Wɔbaanyɛ wɔhe wɔye waa akɛ, kɛ́ Yehowa ŋmɛ gbɛ ni wɔkɛ naagba ko kpe po lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔnyɛ wɔfi shi ni wɔye lɛ anɔkwa, ni nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ebaajɔɔ wɔ.—Rom. 8:​35-39.

7. Kɛ́ mɛi wa wɔ yi yɛ Yehowa ni wɔsɔmɔɔ lɛ hewɔ lɛ, mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ lɛ?

7 Wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ kɛ́ mɛi wa wɔ yi. Kɛ́ mɛi wa wɔ yi yɛ Yehowa ni wɔsɔmɔɔ lɛ hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ Yehowa bɛ wɔhe miishɛɛ dɔŋŋ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔhe wɔye akɛ eyɛ wɔhe miishɛɛ, ejaakɛ esuɔmɔnaa nii ni wɔfeɔ lɛ hewɔ awaa wɔyi lɛ. (Mat. 5:​10-12) Kɛ́ wɔsusu nii ahe yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔná miishɛɛ tamɔ bɔfoi lɛ ná lɛ. (Bɔf. 5:​40-42) Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔfi shi be ni awaa wɔ yi ni wɔye Yehowa anɔkwa lɛ, ekolɛ no baaye abua mɛi ni amɛbale Yehowa, ni ‘amɛwo ehiɛ nyam.’ (1 Pet. 2:12) Susumɔ Yosef he okwɛ. Be ni awo lɛ tsuŋ lolo ni ajieko lɛ lɛ, Yehowa ye ebua lɛ ni ejɔɔ lɛ. Nakai nɔŋŋ be ni wɔ hu wɔkɛ naagbai miikpe lɛ, Yehowa baaye ebua wɔ ni ebaajɔɔ wɔ.—1 Mo. 39:​3, 23.

8. Mɛni Yehowa ewo shi akɛ ebaafee ehã wɔ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ enɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfi shi ni wɔye lɛ anɔkwa?

8 Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, wɔnaagbai lɛ baaba naagbee kɛ̃. Hiob sane lɛ hãa wɔnaa akɛ, ekɔɔɔ he eko naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ, be ko baashɛ ni ebaaba naagbee. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “Yehowa jɔɔ Hiob wala shihilɛ naagbee be lɛ fe eshishijee be lɛ.” (Hiob 42:12) Wɔ hu Yehowa ewo shi akɛ yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, ebaajɔɔ wɔ waa. Wɔjwɛŋmɔ nyɛŋ ashɛ jɔɔmɔi ni Yehowa baanɛ ashwie wɔnɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ he. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔwala afii lɛ asɛɛ kɛɛɛ, ni bei komɛi po lɛ, amɛmli eyi kɛ naagbai. Shi wɔsɛɛ lɛ, wɔbaahi shi kɛya naanɔ, ni wɔmii baashɛ wɔhe, ni wɔtoiŋ hu baajɔ wɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ, wɔ fɛɛ wɔmiikpa be ni Yehowa baafee nɔ ni ewie nɛɛ gbɛ waa. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔfia shi, ni wɔye lɛ anɔkwa.—Mat. 24:13.

NƆ NI BAANYƐ ABA KƐ́ WƆYANÁAA JWƐŊMƆ NI JA

9. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔna wɔnaagbai lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ?

9 Kɛ́ naagba ni wɔkɛkpeɔ lɛ mli wa waa po lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ ni wɔna lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa lɛ lɛ, kɛjeee nakai lɛ, wɔbaaná jwɛŋmɔ ni ejaaa yɛ he, ni no baanyɛ ahã naagba lɛ mli awo wu. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ wɔbaanu he akɛ Yehowa ji mɔ ni kɛ naagba lɛ ba wɔnɔ. Be ko be ni Hiob kɛ naagbai miikpe lɛ, eyanu he akɛ Yehowa ji mɔ ni kɛ naagbai lɛ baa enɔ. No hewɔ lɛ, ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaahã ana akɛ “esane ja fe Nyɔŋmɔ.” (Hiob 32:2) Be ni Naomi hu kɛ naagbai kpe lɛ, ewie akɛ Yehowa ji mɔ ni kɛ naagbai lɛ eba enɔ. (Rut 1:​13, 20, 21) Eji Hiob kɛ Naomi tsakeee susumɔ ni ejaaa ni amɛhiɛ yɛ Yehowa he lɛ kulɛ, amɛ kɛ Yehowa teŋ baafite, ni amɛbaakpa lɛ sɔɔmɔ. (Abɛi 19:3) Shi Yehowa ye ebua amɛ ni amɛtsake jwɛŋmɔ ni ejaaa ni amɛhiɛ lɛ, ni enɛ ye ebua amɛ ni amɛye lɛ anɔkwa, ni lɛ hu ejɔɔ amɛ.

10. Kɛ́ wɔkɛ naagbai miikpe lɛ, te ebaanyɛ ehã wɔnu he wɔhã tɛŋŋ?

10 Kɛ́ wɔle akɛ jeee Yehowa ni kɛ naagbai baa wɔnɔ po lɛ, ekolɛ shihilɛ ni wɔkɛkpeɔ lɛ baanyɛ ahã wɔnu he akɛ Yehowa susuuu wɔhe. Kɛ́ wɔyanu he nɛkɛ lɛ, ebaanyɛ ehã wɔnijiaŋ aje wui ni wɔkpa Yehowa sɔɔmɔ. (Abɛi 24:10) Maŋtsɛ David kɛ gbalɔ Habakuk kɛ naagbai pii kpe, ni bei komɛi lɛ amɛnu he akɛ Yehowa booo amɛsɔlemɔi toi. (Lala 10:1; Hab. 1:2) Shi amɛkpaaa sɔlemɔ. Yehowa bo amɛsɔlemɔi lɛ toi ni eye ebua amɛ. Wɔ hu ebaaya nɔ eye ebua wɔ.—Lala 10:17.

11. Kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe ni wɔyanáaa jwɛŋmɔ ni ja yɛ he lɛ, mɛni baanyɛ aba?

11 Kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe ni wɔyanáaa jwɛŋmɔ ni ja yɛ he lɛ, ebaanyɛ ehã wɔhiɛ afee wɔ yaa, ni wɔnu he akɛ kulɛ esaaa akɛ nɔ ko nakai baa wɔnɔ. (1 Pet. 4:12) Nakai eba lɛ yɛ Yesu kaselɔi lɛ agbɛfaŋ. Yesu hã amɛle akɛ abaawa lɛ yi ni abaagbe lɛ. Shi ewa kɛhã amɛ akɛ amɛbaahe amɛye akɛ nɔ ko ni tamɔ nakai baaba Yesu nɔ. (Luka 18:​33, 34) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Petro yasusu akɛ Yehowa eŋmɛŋ gbɛ ni awa Yesu yi ni agbe lɛ, eyɛ mli akɛ no mli lɛ, Yesu etsɔɔ amɛ shihilɛ mli ni ebaatsɔ lɛ faŋŋ. Yesu le akɛ, kɛ́ ená susumɔ ni Petro hiɛ lɛ eko lɛ, ebaanyɛ ehã ewa kɛhã lɛ akɛ ebaabo Yehowa toi. Enɛ hewɔ lɛ, ekã Petro hiɛ. (Mar. 8:​31-33) Yɛ Yesu gbele lɛ sɛɛ po lɛ, loloolo lɛ ewa kɛhã ekaselɔi lɛ akɛ amɛbaanu nɔ hewɔ ni egbo lɛ shishi. Shi Yesu hãaa amɛsane aje etsine. Be ni atee lɛ shi lɛ, ejɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli eye ebua amɛ ni amɛna nɔ hewɔ ni egbo lɛ. (Luka 24:​25-27, 32, 44-48) Kɛ́ amɛjwɛŋ nibii ni Yesu tsɔɔ amɛ lɛ nɔ lɛ, ebaaye ebua amɛ ni amɛsaa amɛhe amɛto shiteekɛwoo ni etsɛŋ amɛkɛbaakpe lɛ. Wɔ hu kɛ́ wɔkase nibii ni Biblia lɛ ewie yɛ shiteekɛwoo he lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔsaa wɔhe wɔto.

12. Kɛ́ wɔyanáaa jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔnaagbai lɛ ahe lɛ, te ebaanyɛ ehã wɔnu he wɔhã tɛŋŋ?

12 Kɛ́ wɔyanáaa jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔnaagbai lɛ ahe lɛ, ebaanyɛ ehã wɔnu he akɛ wɔnaagbai lɛ amli wa waa, shi tsɛbelɛ jeee nakai. Be ko lɛ, Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ ko ni hãa wɔnaa bɔ ni enɛ baanyɛ aba lɛ ahã. Ewie apaafoi komɛi ni yatsu nii yɛ wain ŋmɔ ko mli lɛ ahe. Apaafoi lɛ ateŋ mɛi komɛi yanu he akɛ kulɛ esa akɛ awo amɛ nyɔmɔ fe bɔ ni ahã amɛ lɛ. Shi nuŋtsɔ lɛ kɛɛ amɛteŋ mɔ kome akɛ: “Anyɛmi, mifeko bo efɔŋ.” (Mat. 20:​10-13) Apaafoi lɛ yanu he akɛ nuŋtsɔ lɛ kɛ amɛ yeee jogbaŋŋ, shi jeee nakai kwraa sane lɛ ji. Amɛyakpa gbɛ akɛ esa akɛ awo amɛ nyɔmɔ pii fe bɔ ni ahã amɛ lɛ, ni enɛ hewɔ lɛ, amɛyanáaa nɔ ni ahã amɛ lɛ he miishɛɛ. Wɔ hu kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔbaafee wɔnii tamɔ apaafoi nɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔmiitao sɔɔmɔ hegbɛ ko shi wɔnine shɛɛɛ nɔ, loo ehe bahia ni wɔŋmɛɛ sɔɔmɔ hegbɛ ko ni wɔyɔɔ lɛ he wɔhã mɔ kroko lɛ, ekolɛ wɔbaanu he akɛ akɛ wɔ yeee jogbaŋŋ. Kɛ́ wɔkɛ shihilɛ nɛɛ loo naagba kroko kpe lɛ, mɛni baaye abua wɔ ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ he?

NIBII NI WƆBAANYƐ WƆFEE KƐ́ WƆKƐ NAAGBAI KPE

13. Kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe ni wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, mɛni baanyɛ aba?

13 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ole nɔ hewɔ ni wɔkɛ naagbai kpeɔ lɛ, ni ekolɛ okɛye obua mɛi koni amɛnyɛ amɛdamɔ naagbai ni amɛkɛkpeɔ lɛ anaa. Shi kɛ́ naagba lɛ eko bashɛ ogbo lɛ naa ni okwɛɛɛ ni ahi lɛ, ebaanyɛ ewa kɛhã bo akɛ obaaná jwɛŋmɔ ni ja yɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ obaanu he akɛ Yehowa miigbala otoi yɛ nɔ ko ni ofee lɛ he, loo ebooo osɔlemɔi lɛ toi. Kɛ́ oná susumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, mɛni esa akɛ ofee?

14. Kɛ́ okɛ naagbai miikpe ni oosɔle oohã Yehowa lɛ, mɛni obaanyɛ okɛɛ lɛ? (Filipibii 4:13)

14 Sɔlemɔ obi Yehowa ni eye ebua bo. Gbaa lɛ naagbai ni okɛkpeɔ lɛ kɛ bɔ ni onuɔ he ohãa. Obaanyɛ okɛɛ lɛ nɔ pɔtɛɛ ni otaoɔ ni efee yɛ onaagba lɛ he ehã bo. Bi lɛ ni ehã bo emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ koni onyɛ oya nɔ osɔmɔ lɛ, ni agbɛnɛ hu, ehã bo hiɛshikamɔ, koni no aye abua bo ni okpɛ yiŋ kpakpai. Shi hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, Yehowa baanyɛ ahã osɔlemɔ lɛ hetoo yɛ gbɛ ni okpaaa gbɛ kwraa nɔ. (Efe. 3:20) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ebaanyɛ etsɔ ŋwɛibɔfoi lɛ loo nyɛmimɛi lɛ anɔ eye ebua bo. (Lala 34:7) No hewɔ lɛ, okɛ ohiɛ afɔ̃ shi ni ona gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ eyeɔ ebuaa bo lɛ, ni oda lɛ shi yɛ he. Obaanyɛ ohe oye akɛ, Yehowa baahã bo emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni no baaye abua bo ni onyɛ odamɔ naagba fɛɛ naagba ni okɛbaakpe lɛ naa.—Kanemɔ Filipibii 4:13.

15. Mɛni kɛ́ ofee lɛ, ebaaye ebua bo ni onyɛ ofi shi kɛ́ okɛ naagbai miikpe? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

15 Yaa nɔ ofee nibii ni baahã naanyobɔɔ ni yɔɔ okɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa. Kɛ́ ekolɛ, shihilɛ ni okɛkpeɔ lɛ hewɔ lɛ, onyɛɛɛ ofee nibii nɛɛ tamɔ ofeɔ be ko ni eho lɛ po lɛ, miamɔ ohiɛ ni ofee bɔ ni oshihilɛ lɛ baaŋmɛ bo gbɛ. Yɛ “haomɔ kɛ jaramɔ” shihilɛ mli moŋ ehe miihia waa ni osusu nii ahe tamɔ Yehowa. (Lala 119:143) No hewɔ lɛ, kanemɔ Biblia lɛ daa, taomɔ nii amli yɛ he, ni ojwɛŋ nɔ ni okase yɛ mli lɛ nɔ. Okɛ ohe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli bɔ ni oshihilɛ lɛ baaŋmɛ bo gbɛ. Miamɔ ohiɛ ni oya asafoŋ kpeei daa, ni kɛ́ otee lɛ, okɛ ohe awo mli. Okɛ nyɛmimɛi lɛ abɔ; kaatse ohe kɛje amɛhe.—Abɛi 18:1.

Atsĩ nyɛmi nuu ko naa yɛ helatsamɔhe ni eetsɔ ‘vidioconferencing’ nɔ eebo “Buu-Mɔɔ” Nikasemɔ lɛ toi. Ehiɛ Biblia lɛ kɛ “Buu-Mɔɔ” lɛ eko ni enyiɛ nikasemɔ lɛ sɛɛ.

Miamɔ ohiɛ ni oya nɔ ofee nibii ni baahã naanyobɔɔ ni yɔɔ okɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa (Kwɛmɔ kuku 15)


16. Kɛ́ okɛ naagba ko ni mli wa kpe lɛ, mɛɛ susumɔ ebaanyɛ ehã oná? Ni mɛni baaye abua bo ni otsake susumɔ nɛɛ? (2 Korintobii 10:​4, 5)

16 Biblia lɛ baanyɛ aye abua bo ni otsake susumɔ ni ohiɛ lɛ. Kɛ́ okɛ naagbai kpe lɛ, ebaanyɛ ehã oná susumɔ ni ejaaa yɛ bo loo Yehowa he. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni baaye abua bo? (Kanemɔ 2 Korintobii 10:​4, 5.) Taomɔ nii amli yɛ Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji lɛ amli, ni no baaye abua bo ni otsake susumɔ ni ohiɛ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani ojwɛŋmɔ miifee bo enyɔnyɔɔnyɔ akɛ Yehowa yɛ ohe miishɛɛ? Kɛ́ nakai lɛ, kasemɔ bɔfo Paulo he sane. Ekɛ naagbai wujiwuji kpe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, shi Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, enyɛ efi shi ni etee nɔ eshiɛ. Enɛ hã hemɔkɛyeli ni eyɔɔ akɛ Yehowa kɛ Yesu yɛ ehe miishɛɛ lɛ mli wa. (2 Kor. 11:​23-27) Ani ojwɛŋmɔ miifee bo akɛ Yehowa kɛ esha ko ni ofee be ko ni eho lɛ ekeko bo? Kɛ́ nakai lɛ, ŋmalamɔ ŋmalɛi ni tsɔɔ akɛ Yehowa kɛ eshai keɔ lɛ oshwie shi. (Yes. 43:25) No sɛɛ lɛ, kanemɔ ŋmalɛi nɛɛ ni ojwɛŋ nɔ. (Lala 119:97) Ani sane wulu ko enina bo loo mɔ ko ni osumɔɔ ni ehã oyiŋ miifee bo enyɔnyɔɔnyɔ akɛ Yehowa baaye shi ni ewo akɛ ebaabu etsuji ahe lɛ nɔ? Obaanyɛ otao nii amli yɛ asafo lɛ woji lɛ amli, koni ona nɔ hewɔ ni Yehowa ŋmɛɔ gbɛ ni nibii gbohii baa kɛ nɔ hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ, ebaaye ebua wɔ ekɔɔɔ he eko shihilɛ ni wɔkɛbaakpe. (Lala 91:​9-12) Agbɛnɛ hu, kanemɔ nyɛmimɛi ni kɛ naagbai ni mli wawai kpe lɛ aniiashikpamɔ, ni obaana nɔ ni amɛfee ni ye ebua amɛ ni amɛtee nɔ amɛsɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ.a

17. Kɛ́ wɔsɛɛ lɛ, wɔkɛ naagba ko kpe lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

17 Kɛ́ bianɛ lɛ, okɛ naagba wulu ko ekpeee, ni tsɔɔ akɛ oyɛ gbi kpakpa mli lɛ, daa Yehowa shi, ni ojie eyi yɛ nibii kpakpai ni edro bo lɛ ahe. (Jaj. 7:14) Shi kɛ́ wɔsɛɛ lɛ, okɛ naagba ko kpe lɛ, ná jwɛŋmɔ ni ja yɛ he, ni oya nɔ okɛ ohiɛ afɔ̃ enɔ kwraa. Kɛ́ ofee nakai lɛ, Yehowa ‘baaje gbɛ ni okɛbaaje mli ehã bo koni onyɛ naa odamɔ.’ (1 Kor. 10:13) Shi kɛ́ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛ naagbai kpe lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua amɛ? Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baaye abua wɔ ni wɔna.

TE OBAAHÃ HETOO OHÃ TƐŊŊ?

  • Kɛ́ wɔkɛ naagbai miikpe lɛ, mɛni baaye abua wɔ ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ he?

  • Mɛni hewɔ esa akɛ wɔna wɔnaagbai lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ?

  • Kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

LALA 150 Taomɔ Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ Koni Ehere Oyiwala

a Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kanemɔ sane ni ji, “Eefi Shi Yɛ Amanehulu Ni Ekɛkpeɔ Lɛ Fɛɛ Sɛɛ” yɛ jw.org lɛ nɔ, ni ona nɔ ni nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Virginia lɛ fee ni ye ebua lɛ ni enyɛ efi shi yɛ shihilɛ ni mli wa ni ekɛkpe lɛ mli.

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje