JUNE 1-7, 2026
LALA 111 Nibii Ni Hãa Wɔnáa Miishɛɛ
Obaanyɛ Oná Miishɛɛ Kɛji Mɛi Nyɛ Bo Po—Mɛni Hewɔ?
“Nyɛyɛ miishɛɛ kɛji gbɔmɛi nyɛ nyɛ.”—LUKA 6:22.
NƆ NI WƆBAAKASE
Nɔ hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ kɛji mɛi nyɛ wɔ yɛ Yehowa ni wɔsɔmɔɔ lɛ hewɔ.
1. Be ko lɛ, mɛni Yesu wie? Ni mɛni hewɔ nɔ ni ewie lɛ hã mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ ahiɛ fee amɛ yaa lɛ?
YESU wie yɛ e-Gɔŋ Nɔ Shiɛmɔ lɛ mli akɛ: “Nyɛyɛ miishɛɛ kɛji gbɔmɛi nyɛ nyɛ.” (Luka 6:22) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, wiemɔi nɛɛ hã mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ ahiɛ fee amɛ yaa, ejaakɛ mɔ ko mɔ ko bɛ ni sumɔɔ ni mɛi anyɛ lɛ. Mɛni hewɔ Yesu wie nakai mɔ? Esa akɛ wɔná sanebimɔ nɛɛ hetoo, ejaakɛ ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii nyɛɔ wɔ, ni ji Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ. No hewɔ lɛ, yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nɔ hewɔ ni mɛi nyɛɔ wɔ, kɛ nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔná miishɛɛ kɛ́ amɛfee nakai.
NƆ HEWƆ NI MƐI NYƐƆ WƆ
2-3. Mɛni ji yiŋtoo kome hewɔ ni awaa Yehowa tsuji ayi lɛ? Kɛ́ wɔhã enɛ hi wɔjwɛŋmɔ mli lɛ mɛɛ gbɛ nɔ ebaaye ebua wɔ? (Yohane 16:2, 3)
2 Yiŋtoo kome hewɔ ni mɛi nyɛɔ wɔ lɛ ji, wɔjáa Yehowa. Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ, abaawa amɛ yi ni abaagbe amɛteŋ mɛi komɛi po. Kɛkɛ ni etsɔɔ nɔ hewɔ ni mɛi baafee nakai lɛ. Ewie akɛ: “Amɛleko Tsɛ lɛ loo mi.” (Kanemɔ Yohane 16:2, 3.) Namɔ tuuntu ni hãa awaa Yehowa webii lɛ ayi lɛ? Lɛ ji Satan Abonsam. Biblia lɛ tsɛɔ lɛ “je nɛɛ nyɔŋmɔ lɛ.” (2 Kor. 4:3, 4) Satan hãa ewaa kɛhãa mɛi akɛ amɛbaale Yehowa, ni etsirɛɔ amɛ ni amɛwa mɛi ni le Yehowa ni amɛfeɔ esuɔmɔnaa nii lɛ ayi. (Yoh. 8:42-44) Kɛ́ wɔhã enɛ hi wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaaye ebua wɔ? Ebaaye ebua wɔ ni wɔna akɛ mɛi ni waa wɔ yi lɛ, jeee amɛ ni; Satan elaka amɛ, ni no hewɔ lɛ esaaa akɛ wɔbɛɔ amɛ wɔwoɔ wɔmli.
3 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɔ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Pavela ni yɔɔ maŋ ko ni atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ nɔ lɛ mli lɛ, ni ayi lɛ jogbaŋŋ akɛni ekpaaa Yehowa jamɔ lɛ hewɔ. No sɛɛ lɛ, awo lɛ tsuŋ, ni ahã ekome too ehi tsuŋwoohe lɛ nyɔji pii. Pavel wie akɛ: “Bianɛ lɛ mina faŋŋ akɛ, daimonioi lɛ ni hãa awaa mɛi ni jáa Yehowa lɛ ayi, ejaakɛ etamɔ nɔ ni mɛi ni tsuɔ nii yɛ tsuŋwoohe lɛ ateŋ mɛi pii kɛ wɔ bɛ sane ko. Shi akɛɛ amɛwa wɔ yi, ni no hewɔ amɛwaa wɔ yi lɛ.” Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Croatia ni efɔlɔi wa lɛ yi waa lɛ wie akɛ: “Bianɛ lɛ mina akɛ, mifɔlɔi enyɛɛɛ mi; Satan ni nyɛɔ mi.”—Efe. 6:12.
4. Mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔ ni Yesu kɛ Stefano fee lɛ mli? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
4 Mɛi nyɛɔ wɔ, shi wɔ lɛ, wɔnyɛɛɛ amɛ. Anɔkwa, bei komɛi lɛ wɔsɔleɔ wɔhãa amɛ po. (Mat. 5:44) Yesu kɛ Stefano fɛɛ fee nakai, ni wɔbaanyɛ wɔkase amɛ. Be ni Roma asraafoi lɛ kala Yesu amɛkpɛtɛ tso lɛ he lɛ, esɔle ekɛɛ Yehowa akɛ: “Ataa, kɛke amɛ.” (Luka 23:34) Be ni Yesu wie nakai lɛ, no mli lɛ eekpa Yehowa fai ni ekɛ asraafoi ni afã akɛ amɛgbe lɛ lɛ ahe ake amɛ. Eeenyɛ efee hu akɛ, no mli lɛ eekpa fai ni akɛ mɛi babaoo lɛ ni babua shi ni amɛbolɔ akɛ agbe lɛ lɛ hu ahe ake amɛ. Yesu na akɛ, jeee amɛ diɛŋtsɛ amɛjwɛŋmɔ amɛkɛfee nɔ ni amɛfee lɛ, shi moŋ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ni wo amɛyiŋ. Be ni agbeɔ Stefano lɛ, lɛ hu ebi Nyɔŋmɔ ni ekɛ mɛi ni gbeɔ lɛ lɛ ahe ake amɛ. (Bɔf. 7:58-60) Ani Yehowa bo Yesu kɛ Stefano sɔlemɔi lɛ toi? Hɛɛ, ebo toi. Wɔle akɛ, sɛɛ mli lɛ, mɛi ni kɛɛ agbe Yesu lɛ ateŋ mɛi pii tsake amɛtsui, amɛhe Yesu nɔ amɛye, ni amɛhã abaptisi amɛ. (Bɔf. 2:36-41) Wɔle hu akɛ, kɛhooo kwraa lɛ, mɛi ni hã agbe Stefano lɛ ateŋ mɔ kome, ni ji Saul ni jɛ Tarso lɛ, tsake etsui ni ebatsɔ Kristofonyo, ni eshwa ehe waa yɛ nibii gbohii ni efee be ko ni eho lɛ ahewɔ.—1 Tim. 1:13.
Bɔ ni Yesu kɛ Stefano sɔle amɛhã mɛi ni waa amɛ yi lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔhã mɛi ni waa wɔ yi lɛ (Kwɛmɔ kuku 4)
5. Mɛni okaseɔ yɛ César sane lɛ mli?
5 Kɛ́ wɔ hu wɔsɔle wɔhã mɛi ni waa wɔ yi lɛ, Yehowa baabo toi. Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Venezuela ni atsɛɔ lɛ César lɛ niiashikpamɔ lɛ hãa wɔnaa nakai. No mli lɛ, epapa sumɔɔɔ anɔkwale lɛ kwraa. César wie akɛ: “Mimami tsɔɔ akɛ ŋa kpakpa kɛ nyɛ kpakpa ji lɛ. Eyɛ mli akɛ ekɛ Yehowa jamɔ shwɛɛɛ kwraa moŋ, shi ená dekã ehã mipapa. Ehã mi kɛ minyɛmimɛi lɛ le akɛ, esa akɛ wɔbu wɔpapa ni wɔbo lɛ toi be fɛɛ be, ja ekɛɛ wɔfee nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ.” Fiofio lɛ, César papa tsake. César wie akɛ: “Be ko lɛ, misɔle waa mihã Yehowa, ni mibi mipapa kɛji ebaasumɔ ni mikɛ lɛ akase Biblia lɛ. Be ni ekɛɛ mi akɛ ebaasumɔ lɛ, mimii shɛ mihe aahu akɛ, minaaa nɔ ni mifeɔ mihe po.” César papa tee ehiɛ, ni sɛɛ mli lɛ abaptisi lɛ. Eyɛ mli akɛ, jeee mɛi fɛɛ ni teɔ shi amɛwoɔ wɔ lɛ ni tsakeɔ tamɔ César papa moŋ, shi amɛteŋ mɛi komɛi naa wɔsubaŋ kpakpa lɛ, ni no taa amɛtsuiŋ. Kɛ́ wɔna nakai lɛ, wɔnáa miishɛɛ waa! Yehowa, “shikpɔŋ lɛ fɛɛ Kojolɔ” ni naa mɔbɔ lɛ baaya nɔ eye ebua mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ, ni ekolɛ wɔsɛɛ lɛ, amɛbaakpɛlɛ ni akɛ amɛ akase Biblia lɛ.—1 Mo. 18:25.
6. Yɛ nɔ ni awie yɛ Marko 13:13 lɛ naa lɛ, mɛni ji yiŋtoo kroko hewɔ ni mɛi nyɛɔ wɔ?
6 Yiŋtoo kroko hewɔ ni mɛi nyɛɔ wɔ ji, wɔfiɔ Yesu sɛɛ. Yesu wie akɛ, mɛi fɛɛ baanyɛ esɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi lɛ ‘yɛ egbɛ́i lɛ hewɔ.’ (Kanemɔ Marko 13:13.) Wiemɔ ni ji ‘gbɛ́i’ ni Yesu kɛtsu nii yɛ biɛ lɛ kɔɔ mɔ ni eji kɛ hegbɛ ni eyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ he. Mɛi komɛi baaa amɛhe shi amɛhãaa Yesu Kristo, ni ji mɔ ni Yehowa ehala akɛ eye jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ. Amɛfiɔ adesai nɔyelɔi moŋ asɛɛ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛnyɛɔ wɔ, ni ji mɛi ni fiɔ Yesu sɛɛ lɛ. Shi etsɛŋ, nyɛ ni amɛnyɛɔ wɔ lɛ fɛɛ sɛɛ baafo. Yɛ afi 1914 lɛ, Yehowa wó Yesu e-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ maŋtsɛ, ni etsɛŋ kwraa Yesu baakpãtã nɔyelii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ni baaa amɛhe shi amɛhãaa lɛ lɛ ahiɛ.
7-8. Mɛni hewɔ ayeɔ Yehowa webii lɛ ekomɛi ahe fɛo ni akɛ amɛ yeee jogbaŋŋ lɛ? (Yohane 15:18-20) (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)
7 Kɛfata he lɛ, anyɛɔ wɔ ejaakɛ wɔfeee wɔnii tamɔ mɛi ni yɔɔ Satan je lɛ mli lɛ. Yesu tsɔɔ akɛ mɛi baanyɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ejaakɛ ‘amɛfataaa je lɛ he.’ (Kanemɔ Yohane 15:18-20.) Mɛi ni hi shi yɛ blema lɛ ateŋ mɛi pii ehiɛɛɛ su kpakpa, amɛjeŋba ehiii, ni amɛkɛ wiemɔi ni esaaa tsuɔ nii. Shi Kristofoi ni hi shi yɛ amɛbeiaŋ lɛ efeee amɛnii tamɔ amɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔkaseɔ Kristofoi ni hi shi yɛ blema lɛ, ni wɔ hu wɔfeee wɔnii tamɔ mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, bei pii lɛ, ayeɔ wɔhe fɛo ni akɛ wɔ yeee jogbaŋŋ yɛ nitsumɔhe loo skul. (1 Pet. 4:3, 4) Shi eŋɔɔ wɔnaa akɛ, bei komɛi lɛ, mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ wɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi tsakeɔ amɛjwɛŋmɔ, ni amɛbanáa bulɛ kɛhãa wɔ.
8 Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Central America ni atsɛɔ lɛ Ignacio lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. No mli lɛ, tsɔɔlɔi ni yɔɔ he ni eyaa skul yɛ lɛ ateŋ mɔ kome fɔɔ ehefɛoyeli akɛni ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaahi shi bɔ ni Yehowa sumɔɔ lɛ hewɔ. Shi be ni eshwɛ fioo ni ebaagbe skul lɛ naa lɛ, tsɔɔlɔ lɛ bi lɛ nɔ ni yeɔ ebuaa lɛ ni ehiɔ shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai anaa yɛ bɔ ni mɛi kɛ lɛ yeee jogbaŋŋ lɛ fɛɛ sɛɛ. Ignacio hã ele akɛ, ena akɛ, kɛ́ ekɛ Nyɔŋmɔ mlai lɛ tsu nii lɛ ebuɔ ehe. No sɛɛ lɛ, efɔ̃ tsɔɔlɔ lɛ nine kɛba asafoŋ kpee. Tsɔɔlɔ lɛ ba kpee lɛ, ni Ignacio naa kpɛ ehe waa! Nyɛmimɛi lɛ here tsɔɔlɔ lɛ hiɛmɛɛ, ni enɛ ta etsuiŋ waa, ni no hewɔ lɛ, ekpaaa asafoŋ kpeei yaa. Sɛɛ mli lɛ, tsɔɔlɔ lɛ hu kɛ shiteekɛwoo kpe yɛ Biblia lɛ ni ekaseɔ lɛ hewɔ. Shi ehãaa no aje enijiaŋ wui, moŋ lɛ, etee nɔ ehã naanyobɔɔ ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ mli wa, ni sɛɛ mli lɛ, ehã abaptisi lɛ.
Ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔye lɛ, wɔbaanyɛ wɔfee ekãa ni wɔgbála nibii ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ amli wɔtsɔɔ mɛi (Kwɛmɔ kuku 8)b
9-10. (a) Mɛɛ nɔ kroko hãa anaa akɛ Kristofoi fataaa Satan je lɛ he? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔfo Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli?
9 Nɔ kroko ni hãa anaa akɛ wɔfataaa Satan je lɛ he ji, wɔkɛ wɔhe wooo pɔlitis kɛ tai amli. (Yoh. 18:36) Wɔboɔ fãmɔ ni yɔɔ Romabii 13:1 lɛ toi, no hewɔ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaaye mlai ni maŋ lɛ ewo lɛ anɔ. Shi tamɔ bɔ ni wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, wɔkɛ wɔhe wooo pɔlitis mli; wɔdamɔɔɔ shi akɛ afɔ̃ oshiki ahã wɔ, ni wɔ hu wɔfɔ̃ɔɔ oshiki wɔhãaa mɔ ko. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔyeɔ Yehowa kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ, ni Kristo ji enɔ maŋtsɛ lɛ, anɔkwa. Awo Yehowa Odasefoi pii atsuŋ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, nyɛmimɛi nɛɛ kpaaa shiɛmɔ. Amɛkɛ amɛnifeemɔ tsɔɔ akɛ amɛmiikase bɔfo Paulo. Awo Paulo tsuŋ afii abɔ. (Bɔf. 24:27; 28:16, 30) Fɛɛ sɛɛ lɛ, etee nɔ eshiɛ sane kpakpa lɛ etsɔɔ mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni amɛbo lɛ toi lɛ; bulɔi ni yɔɔ tsuŋwoohe lɛ, mɛi ni tsuɔ nii yɛ saneyelihe lɛ, amralofoi, maŋtsɛmɛi, ni eeenyɛ efee po akɛ, onukpai ni sɔmɔɔ yɛ Roma Nɔyelɔ Nero shishi lɛ hu fata he.—Bɔf. 9:15.
10 Tamɔ Paulo lɛ, wɔnyɛmimɛi ni awo amɛ tsuŋ lɛ hu bɔɔ mɔdɛŋ amɛshiɛɔ amɛhãa mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni amɛbo amɛ toi lɛ; kojolɔi, maŋ onukpai, kɛ bulɔi hu fata he. Nyɛmi nuu ko ni ye afii ekpaa kɛ sɛɛ yɛ tsuŋwoohe akɛni ekɛ ehe wooo pɔlitis mli hewɔ lɛ wie akɛ, enaaa tsuŋ ni awo lɛ lɛ akɛ akɛmiigbala etoi, shi moŋ ena lɛ akɛ Yehowa ehã lɛ nitsumɔ ni eyatao mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ. Kɛ́ Yehowa kɛ wɔ tsu nii koni mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ anine ashɛ sane kpakpa lɛ nɔ lɛ, ehãa wɔmii shɛɔ wɔhe waa! (Kol. 4:3) Hã wɔkwɛ yiŋtoi krokomɛi ahewɔ ni esa akɛ wɔmii ashɛ wɔhe kɛ́ mɛi nyɛ wɔ yɛ Yehowa ni wɔsɔmɔɔ lɛ hewɔ.
NƆ HEWƆ NI WƆMII BAANYƐ ASHƐ WƆHE KƐ́ MƐI NYƐ WƆ
11. Kɛ́ aawa wɔ yi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaanyɛ ehã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa? Gbaa niiashikpamɔ ko ni hãa wɔnaa nakai.
11 Biblia lɛ egba akɛ je lɛ baanyɛ wɔ. Yɛ klɛŋklɛŋ gbalɛ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ mli lɛ, Yehowa wie akɛ Satan kɛ mɛi ni nyiɛɔ esɛɛ lɛ baanyɛ mɛi ni sumɔɔ Yehowa ni amɛsɔmɔɔ lɛ lɛ. (1 Mo. 3:15) Yesu hu wie shii abɔ akɛ mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ, abaawa amɛ yi. (Mat. 10:22; Mar. 13:9-12; Luka 6:22, 23; Yoh. 15:20) Biblia ŋmalɔi krokomɛi hu wie sane nɛɛ nɔŋŋ. (2 Tim. 3:12; Yak. 1:2; 1 Pet. 4:12-14; Yuda 3, 17-19) No hewɔ lɛ, kɛ́ aawa wɔ yi lɛ, efeee wɔ naakpɛɛ. Moŋ lɛ, wɔmii shɛɔ wɔhe akɛ nɔ ni Biblia lɛ ewie lɛ miiba mli. Enɛ hãa wɔnáa nɔmimaa akɛ wɔmiijá anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ maŋ ko ni atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ mli lɛ wie akɛ: “Mile akɛ kɛ́ mijɔɔ miwala nɔ mihã Yehowa lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, abaawa mi yi. No hewɔ lɛ, efeee mi naakpɛɛ akɛ awa mi yi, ni misheee gbeyei hu.” Mɛi pii te shi amɛwo lɛ, ni ewu hu fata he. Ewu lɛ fee lɛ niseniianii, ni eshã e-Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji krokomɛi. Shi no hãaa nyɛmi yoo lɛ ashe gbeyei ni eŋmɛɛ ehemɔkɛyeli lɛ he, moŋ lɛ, ehemɔkɛyeli lɛ mli bawa waa. (Heb. 10:39) Ewie akɛ: “Agba afɔ̃ shi akɛ abaawa wɔ yi, ni mile akɛ esa akɛ eba mli. No hewɔ lɛ, be ni awa mi yi lɛ, ehã hemɔkɛyeli ni miyɔɔ akɛ anɔkwa jamɔ lɛ nɛ lɛ mli wa waa.”
12. Mɛni ye ebua nyɛmi nuu ko ni enyɛ efi shi be ni awaa lɛ yi lɛ?
12 Wɔ fɛɛ wɔle krɛdɛɛ akɛ abaawa wɔ yi. Fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛ́ aawa wɔ yi lɛ, bei komɛi lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaadamɔ naa. Nyɛmi nuu ko ni awo lɛ tsuŋ lɛ wie akɛ, be ni eyɔɔ tsuŋwoohe lɛ, bei komɛi lɛ, ehaoɔ waa ni ewerɛ hoɔ ehe. Ekɛɛ kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, efóɔ. Mɛni ye ebua lɛ ni enyɛ efi shi? Ewie akɛ: “Misɔleɔ be fɛɛ be. Daa leebi kɛ́ mite shi lɛ, misɔleɔ. Kɛ́ mikɛ naagba ko kpe yɛ gbi lɛ mli hu, misɔleɔ. Ni kɛ́ mɛi kɛ mi yeee jogbaŋŋ ni no hã mimli fu lɛ, miyahɔɔ tiafi lɛ mli ni misɔleɔ.” Agbɛnɛ hu, nyɛmi nuu lɛ jwɛŋ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema kɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ fee lɛ anɔ. Enɛɛmɛi fɛɛ ye ebua lɛ ni enyɛ efi shi ni ená toiŋjɔlɛ ni Yesu wo shi akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ baaná lɛ eko.—Yoh. 14:27; 16:33.
13. Mɛni ji nɔ kroko ni baaye abua wɔ ni wɔfi shi kɛ́ mɛi nyɛ wɔ?
13 Wɔsumɔɔ Yehowa kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ waa. Yesu sumɔɔ e-Tsɛ Yehowa kɛ etsui muu fɛɛ, ni esumɔ lɛ aahu kɛtee gbele mli tɔ̃ɔ. Yesu sumɔɔ ekaselɔi lɛ hu, ni etsɛ amɛ akɛ enanemɛi. (Yoh. 13:1; 15:13) Kɛ́ wɔ hu wɔsumɔɔ Yehowa kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ waa lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔfi shi kɛ́ mɛi nyɛ wɔ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Hã wɔkɛ bɔfo Paulo sane lɛ atsɔɔ mli.
14. Mɛni ye ebua Paulo ni etee nɔ esɔmɔ Yehowa kɛyashi gbele mli tɔ̃ɔ?
14 Be ni eshwɛ fioo ni abaagbe Paulo lɛ, eŋma enaanyo kpakpa Timoteo wolo ni ekɛɛ lɛ akɛ, ‘Nyɔŋmɔ hãaa wɔ gbeyeishemɔ mumɔ, shi moŋ ehã wɔ hewalɛ kɛ suɔmɔ mumɔ.’ (2 Tim. 1:7) Mɛni nɔ ni ewie nɛɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko sumɔɔ Yehowa waa lɛ, no baaye abua lɛ ni enyɛ edamɔ kai ni mli wa waa po anaa. (2 Tim. 1:8) Paulo le akɛ abaanyɛ agbe lɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ hewɔ. Shi akɛni esumɔɔ Yehowa waa hewɔ lɛ, efee ekãa ni etee nɔ esɔmɔ lɛ kɛyashi naagbee.—Bɔf. 20:22-24.
15. Mɛni nyɛmimɛi komɛi efee ni hãa wɔnaa akɛ amɛsumɔɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ waa? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
15 Wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi ni fiɔ shi kɛ́ aawa amɛ yi lɛ. Suɔmɔ nɛɛ tsirɛɔ wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi ni amɛkɛ amɛhe woɔ oshãra mli amɛhãa amɛnyɛmimɛi ni awaa amɛ yi lɛ, tamɔ bɔ ni Akwila kɛ Priskila kɛ amɛwala wo oshãra mli amɛhã Paulo lɛ. (Rom. 16:3, 4) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ Russia lɛ, kɛ́ amɔ nyɛmi ko ni akɛ lɛ miiya kɔɔtu koni ayaye esane lɛ, nyɛmimɛi pii yaa kɔɔtu lɛ amɛyakwɛɔ eyisɛɛ. Be ni nyɛmi yoo ko ni amɔ lɛ lɛ na nyɛmimɛi pii ni eba kɔɔtu lɛ koni amɛbakwɛ eyisɛɛ lɛ, eta etsuiŋ aahu akɛ enaaa nɔ ni ebaawie po. Nɔ ni nyɛmimɛi lɛ fee lɛ hã ena akɛ, amɛsumɔɔ lɛ waa, ni enɛ waje lɛ. Niiashikpamɔ nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔsumɔɔ Yehowa ni wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔfi shi kɛ́ aawa wɔ yi.
Yɛ hei ni atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ po lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ etsɔɔ akɛ, amɛsumɔɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ waa (Kwɛmɔ kuku 15)c
16. Mɛni hewɔ bɔfo Petro wie akɛ esa akɛ mɛi ni aawa amɛ yi yɛ Yehowa ni amɛsɔmɔɔ lɛ hewɔ lɛ aná miishɛɛ lɛ? (1 Petro 4:14)
16 Wɔle akɛ, Yehowa náa wɔhe miishɛɛ kɛ́ ena akɛ wɔmiifi shi yɛ nyɛ ni je lɛ nyɛɔ wɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. (Kanemɔ 1 Petro 4:14.) Bɔfo Petro wie akɛ, kɛ́ mɛi wa wɔ yi yɛ Yehowa ni wɔsɔmɔɔ lɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔná miishɛɛ. Mɛni hewɔ? Nɔ hewɔ lɛ ji, wɔ yi ni awaa lɛ yeɔ odase akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ wɔnɔ. Petro diɛŋtsɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. Yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, atsu sɔlemɔ shĩa lɛ polisifoi lɛ ni amɛyamɔ Petro kɛ bɔfoi lɛ yɛ shiɛmɔ ni amɛshiɛɔ lɛ hewɔ. Shi Petro fee ekãa ni efã ehemɔkɛyeli lɛ he. (Bɔf. 5:24-29) Ni be ni agwao amɛ jogbaŋŋ po lɛ, amɛkpaaa shiɛmɔ. Moŋ lɛ, amɛná miishɛɛ ejaakɛ ‘Yesu gbɛ́i lɛ hewɔ lɛ, abu amɛ akɛ mɛi ni sa akɛ ashwie amɛhiɛ shi.’ Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ be ni aawa wɔ yi.—Bɔf. 5:40-42.
17. Mɛni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ abaagbe lɛ lɛ?
17 Gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ abaagbe Yesu lɛ, ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ mi lɛ, mi-Tsɛ baasumɔ lɛ, ni mi hu masumɔ lɛ.” (Yoh. 14:21) Wɔsɛɛ lɛ, mɔ ko mɔ ko enyɛŋ wɔ yɛ Yehowa ni wɔsɔmɔɔ lɛ hewɔ, moŋ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ baasumɔ wɔ. Wɔmiikpa be nɛɛ gbɛ waa! (2 Tes. 1:6-8) Shi dani nakai be lɛ baashɛ lɛ, nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔsusua yiŋtoi pii ahewɔ ni wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ yɛ nyɛ ni mɛi nyɛɔ wɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaashɛje wɔmii ni ebaawo wɔ hewalɛ.
LALA 149 Kunimyeli Lala
a Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.
b NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Ignacio miishiɛ eehã etsɔɔlɔ lɛ.
c NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Ayaawo nyɛmi yoo ko tsuŋ, ni nyɛmimɛi eba koni amɛbawo lɛ hewalɛ.