Vivɔ Gbé Wɛ Gbɛ̀ ɔ ka Ja À? Biblu Ðɔ Ð’ayǐ Ðɔ Gbɛ̀ ɔ Na Vɔ́ Bǐ Mlɛ́mlɛ́ Wɛ À?
Enyi a sè xógbe “gbɛ̀ vivɔ” ɔ, etɛ ka nɔ wá ayi towe mɛ? A sixu lin ɖɔ adla ɖé na j’ayǐ gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ, vlafo bo na sú kún dó nú nǔ e ko ɖò gbɛ̀ ɖò ayikúngban jí lɛ é bǐ. Mɛɖé lɛ ɖi nǔ ɖɔ nǔ mɔ̌hun ɖé na jɛ dó gbɛ̀ ɔ wu ɖò malin-malin mɛ, ɖò taji ɔ, hwenu e ye xà nǔ e jɛ ɖò tò lɛ é, ɖi nǔ lěhun lɛ é:
“É nyɔ́ bló tawun ɖɔ bɔnbu e nɔ sú kún dó nú nǔ vawun é sín ahwan ɖé na wú kun. Ahwan enɛ sixu nyí nǔ e sín tuto è bló é ɖé, awovínú ɖé, alǒ nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ ɖé wɛ na dɔn wá.”—Bulletin of the Atomic Scientists.
“Ðò xwè wǒ e wá yì lɛ é mɛ ɔ, jɔhɔn syɛnsyɛn, zojiji zungbó lɛ tɔn, akú ɖiɖó, wěwe huzuhuzu koláyi lɛ tɔn, yǒzo syɛnsyɛn ɖebɔdoɖewu, kpo tɔgbamɛ kpo ɖěɖee tíìn lɛ é sukpɔ́ tawun.”—National Geographic.
“Bɔkle lɛ gbà nǔ ɖò Aflika b’ɛ nyla hú xwè mɔ̌kpan tɔn.”—The Associated Press.
Adla ɖé na j’ayǐ gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ bo na sú kún dó nú ayikúngban ɔ wɛ à? Etɛ Biblu ka ɖɔ?
Planɛti ayikúngban ɔ sín kún na sú dó wɛ à?
Eǒ. Xó Mawu tɔn Biblu ɔ na jiɖiɖe mǐ ɖɔ ayikúngban ɔ na nɔte kaka sɔyi. (Nǔnywɛtɔ́xó 1:4) Mawu na sú kún dó nú ayikúngban e é dá é ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, é na “vívá mɛ e nɔ hɛn ayikúngban ɔ gblé lɛ sín kún dó.”—Nǔɖexlɛ́mɛ 11:18.
Vivɔ gbé wɛ ɔ ka ja à?
Sɔgbe kpo Biblu kpo ɔ, “gbɛ̀” e ja vivɔ gbé é ɔ, gbɛtɔ́ ɖěɖee nɔ dóvɛ̌ nú alixlɛ́mɛ Mawu tɔn lɛ lobo nɔ wà nǔ ɖebǔ e nɔ jló ye lɛ é wɛ. Lee Mawu bló gbɔn ɖò Nɔwée hwenu é ɔ, é na vɔ “mɛ nyanya lɛ.”—2 Piyɛ́ɛ 2:5; 3:7.
Ði lee 1 Jaan 2:17 ɖɔ gbɔn é ɔ, “gbɛ̀ elɔ ɔ, wiwáyi wɛ é ɖè, bɔ mɛ e nɔ bló jlǒ gbɛ̀ elɔ tɔn lɛ lɔ ɖò wiwáyi wɛ.” Wemafɔ enɛ xlɛ́ ɖɔ é kún nyí planɛti ayikúngban ɔ na vɔ wɛ Mawu ɖè ó, loɔ, mɛ ɖěɖee nɔ fɔ́n bo nɔ ɖò nǔ nyanya lɛ wà lɛ é wɛ.
Hwetɛnu vivɔnu ɔ ka na wá?
Biblu ɖɔ hwenu e vivɔnu ɔ na wá dó pɛ́ɛ é nú mǐ ǎ. (Matie 24:36) É ɖò mɔ̌ có, é ɖexlɛ́ ɖɔ vivɔnu ɔ ko sɛkpɔ́ bǐ. Biblu ɖɔ nǔ elɔ lɛ e bɔ d’ewu lɛ é ɖ’ayǐ:
Nǔɖe lɛ na jɛ “gbɔn fí tɛnmɛ tɛnmɛ,” ɖi ahwan, nǔɖuɖu hwedómɛ, jɛmɛji lɛ kpo ayikúngban dánwǔ syɛnsyɛn lɛ kpo.—Matie 24:3, 7, 14; Luki 21:10, 11; Nǔɖexlɛ́mɛ 6:1-8.
Ðò kpaa mɛ ɔ, gbɛtɔ́ lɛ na nyí cejɛnnabinɔ zɛ xwé wu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, “ye na nɔ yí wǎn nú akwɛ,” “ye na nɔ dó alɔgudokpɛ́ nú mɛ,” bo na “nɔ sixu ɖu ɖò yeɖée jí ǎ.”—2 Timɔtée 3:1-5.
Mɛ gegě yí gbè ɖɔ sín 1914 ɔ, ninɔmɛ gbɛ̀ ɔ tɔn lɛ sɔgbe xá nǔ e Biblu ɖɔ ɖ’ayǐ lɛ é, lobɔ vivɔnu ɔ ko sɛkpɔ́. Nú a na ɖó mɔjɛmɛ d’eji hǔn, kpɔ́n xóta “Que révèle la chronologie de la Bible sur l’année 1914?” kpo xóta “Etɛ ka Nyí Wuntun ‘Azǎn Gudogudo Tɔn lɛ,’ Alǒ ‘Hwenu E Gbɛ̀ Elɔ Na Vɔ Dó ɔ’ Tɔn Lɛ?” kpo.
Wema gudo tɔn Biblu tɔn ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ è na sú kún dó nú gbɛ̀ ɔ bǐ mlɛ́mlɛ́ wɛ à?
Wema gudo tɔn Biblu tɔn ɔ dó gesí hwenu e “Aklunɔ Jezu na ɖè éɖée xlɛ́” dó é. Enɛ na jɛ hwenu e Jezu na wá mɛ e ɖó acɛ bo na ɖè nǔ nyanya e ɖò ayikúngban ɔ jí lɛ é bǐ síìn, lobo na dó ajɔ mɛ ɖěɖee nɔ sɛn Mawu lɛ é ɖɔhun dó é.—2 Tɛsalonikinu lɛ 1:5, 7; 1 Piyɛ́ɛ 1:7, 13.
Wema gudo tɔn Biblu tɔn ɔ kɔ́n sɛ̀ sín nǔ e na jɛ ɖò sɔgudo é ɖé lɛ jí. (Nǔɖexlɛ́mɛ 1:1) Wɛn ɖagbe lɛ kpo wɛn nukúnɖiɖó tɔn ɖé kpo ɖò wema enɛ mɛ. (Nǔɖexlɛ́mɛ 1:3) É xlɛ́ ɖɔ Mawu na sú kún dó nú hwɛagɔɖiɖɔ lɛ bǐ bo na lɛ́ bló bɔ ayikúngban ɔ na huzu palaɖisi ɖé. Ðò hwe enɛ nu ɔ, gbɛtɔ́ lɛ sɔ́ na nɔ aluwɛ mɛ, sè wuvɛ̌, alǒ tlɛ kú ɖě ǎ.—Nǔɖexlɛ́mɛ 21:3, 4.
A ja jló na kplɔ́n nǔ dó akpá ɖagbeɖagbe enɛ lɛ e Biblu dó é wu d’eji à? Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ nɔ xwlé tuto Biblu kplɔnkplɔn tɔn ɖé mɛ, bɔ é sixu d’alɔ we. Etɛwu a ma ka na ylɔ́ ye égbé ǎ?