XÓTA NǓKPLƆ́NKPLƆ́N TƆN 45
HAN 111 Hwɛjijɔ ɖěɖěe wú mǐ nɔ j’awǎ é
Kpo ɖo awǎjijɛ ɖó ɖo nukúnkpémɛwútɔ́zɔ́ towe mɛ wɛ
“Mɛ e ɖidó nǔkún dó gbé kpó avǐ kpó ɔ, nú é yi ya nǔkún bo lɛ́ kɔ ja xwé ɔ, é nɔ víví n’i.”—ÐƐH. 126:5.
XÓNUSƆ́ÐÓTE
Lěe nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ sixú ɖí xwi xá tagba bǔnɔ e mɔ wɛ yě ɖe lɛ́ é bo kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ gbɔn é.
1-2. Nɛ̌ nǔ ka nɔ cí nú Jexóva dó nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ wú? (Nǔnywɛ́xó 19:17) (Kpɔ́n ɖiɖe lɛ́ lɔmɔ̌.)
NƆVÍ súnnu ɖé nɔ nɔ Corée bo nyí Jin-yeol bo ɖɔ: “Nyi kpó asi ce kpó da mǐɖée din é ɔ, é ko bló xwe 32 jɛjí. Ðo xwe atɔ́ɔ́n e wá yi lɛ́ é mɛ ɔ, un nyí nukúnkpémɛwútɔ́ n’i. É ɖo azɔn e è nɔ ylɔ́ ɖɔ Parkinson é jɛ wɛ, bɔ tɛnsisɛ bǐ nɔ nyí kpɛtɛ n’i. Un yí wǎn nú asi ce bo nɔ wlíbo n’i, lobɔ nukúnkpíkpé dó wǔ tɔn nɔ víví nú mì. Zǎn lɛ́ bǐ mɛ ɔ, zan bǔnɔ ɖé jí wɛ é nɔ dɔ́ ɖo xwé mǐtɔn gbe. Nyɛ nɔ mlɔ́ zan ɖěvo jí ɖo akpá tɔn, bɔ mǐ nɔ hɛn alɔ mǐɖée lɛ́ tɔn bo nɔ d’amlɔ.”
2 A ka ɖo nukún kpé dó mɛ e a yí wǎn ná é ɖé, ɖi mɛjitɔ́ towe, mɛ e a da é, vǐ towe alǒ xɔ́ntɔn towe ɖé wú wɛ wɛ a? Ényí mɔ̌ wɛ é nyí ɔ, é ɖo wɛn ɖɔ wǔjɔmɛ bǔnɔ e a ɖó bo ɖo alɔ dó è wɛ ɖo ali mɔ̌hun nu é nɔ su nukún towe mɛ. Gɔ́ ná ɔ, a nɔ lɛ́ wa mɔ̌ ɖó a yí wǎn nú Jexóva wútu. (1 Tim. 5:4, 8; Ja. 1:27) É ɖo mɔ̌ có, hwɛhwɛ ɔ, a nɔ mɔ tagba ɖěɖěe mɛ ɖěvo lɛ́ ma nɔ ɖó ayi wú ǎ lɛ́ é. Hweɖélɛ́nu ɔ, é tlɛ sixú cí nú we ɖɔ hwiɖokpónɔ wɛ ɖo wǔvɛ́ mɔ wɛ ɖɔhun. Mɛ lɛ́ sixú nɔ mɔ we bɔ a nɔ ko nǔ. Amɔ̌, yě sixú nɔ ma tuun ɖɔ hweɖélɛ́nu ɔ, wǔ nɔ kú we tawun. (Ðɛh. 6:7) Mɛ ɖěvo lɛ́ sixú nɔ ma ɖó ayi nǔ e ɖí xwi xá wɛ a ɖe lɛ́ é wú, amɔ̌, Jexóva nɔ ɖ’ayi wú hwebǐnu. (Sɔ́ jlɛ́ dó Tíntɔ́n 3:7 wú.) Ðasin towe lɛ́ kpó vɔ̌sísá towe lɛ́ kpó nɔ xɔ akwɛ́ n’i. (Ðɛh. 56:9; 126:5) É nɔ ɖó ayi nǔ ɖěbǔ e a nɔ wa bo ná dó d’alɔ mɛvívɛ́ towe é wú. É nɔ mɔ ɖɔ axɔ́ wɛ émí ɖu dó we bo d’akpá bo ná sú.—Xa Nǔnywɛ́xó 19:17.
A ɖo nukún kpé dó mɛ e a yí wǎn ná é ɖé wú wɛ wɛ a? (Kpɔ́n akpáxwé 2)
3. Wǔvɛ́ tɛ́ lɛ́ Ablaxámu kpó Sala kpó ka sixú ko mɔ hwenu e yě ɖo nukún kpé dó Tɛláxi wú wɛ é?
3 Tan súnnu kpó nyɔ̌nu kpó e nyí nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ é tɔn gěgé ɖo Biblu mɛ. Lin tamɛ dó kpɔ́ndéwú Ablaxámu kpó Sala kpó tɔn jí. Hwenu e yě gosín Wúu é ɔ, tɔ́ yětɔn Tɛláxi ko ɖó xwe 200 mɔ̌. É ɖo mɔ̌ có, é xwedó yě. Yě zɔn ali nú kilomɛ́tlu 960 mɔ̌ yi Haláani. (Bǐb. 11:31, 32) É ɖo wɛn ɖɔ Ablaxámu kpó Sala kpó yí wǎn nú Tɛláxi, amɔ̌, dǒ nukún lěe nukúnkpíkpé dó wǔ tɔn, tají ɔ, ɖo tomɛyiyi ɔ hwenu ná ko vɛ́ wǔ sɔ é mɛ kpɔ́n. É sixú ko nyí lǎkúnmí lɛ́ alǒ tócí lɛ́ jí wɛ yě zɔ́n yi, bɔ é ná ko vɛ́ wǔ tawun nú Tɛláxi e nyí mɛxómɔ é. Jɔwámɔnú wɛ é nyí ɖɔ nǔ ní ci kɔ nú yě hweɖélɛ́nu tawun. Ðěbǔ wɛ é ná bo nyí ɔ, é ɖo wɛn ɖɔ Jexóva ná yě hlɔ̌nhlɔ́n e sín hudó yě ɖó é. Lěe Jexóva nɔ gǔdo nú Ablaxámu kpó Sala kpó gbɔn é ɔ, é ná nɔ gǔdo nú hwi lɔ bo ná ná hlɔ̌nhlɔ́n we.—Ðɛh. 55:23.
4. Étɛ́ lɛ́ jí mǐ ka ná ɖɔ xó dó ɖo xóta élɔ́ mɛ?
4 Awǎjijɛ hɛn ɔ, é ná d’alɔ hwi mɛ e nyí nukúnkpémɛwútɔ́ é bɔ a ná kpo ɖo azɔ̌ towe wa wɛ. (Nǔx. 15:13) Ényí ninɔmɛ lɛ́ ná bo ɖo ɖěbǔ ɔ, gbɛtɔ́ awǎjijɛnɔ ɖé sixú kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ. (Ja. 1:2, 3) Nɛ̌ a ka sixú tɛ́n kpɔ́n bo ɖó awǎjijɛ mɔ̌hun gbɔn? Ali e nu a sixú wa mɔ̌ ɖe é ɖokpó wɛ nyí ɖɔ a ní ɖeji dó Jexóva wú ɖo ɖɛ mɛ, bo byɔ́ ɛ ɖɔ é ní d’alɔ we bónú a ná kpo ɖo linlin ɖagbe ɖó wɛ. Ðo xóta élɔ́ mɛ ɔ, mǐ ná ɖɔ xó dó nǔ ɖěvo ɖěɖěe nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ sixú wa bo ná dó kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ lɛ́ é jí. Mǐ ná lɛ́ gbéjé lěe mɛ ɖěvo lɛ́ sixú nɔ gǔdo nú yě gbɔn é kpɔ́n. Jɛ nukɔn hwɛ̌ ɔ, mi nú mǐ ní ɖɔ xó dó nǔ e wú nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ɖó ná kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ é kpó nǔ ɖěɖěe sixú fin awǎjijɛ yětɔn lɛ́ é kpó jí.
LĚE NUKÚNKPÉMƐWÚ SIXÚ WA NǓ DÓ AWǍJIJƐ TOWE WÚ GBƆN É
5. Étɛ́wú é ka byɔ́ ɖɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ní kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ?
5 Ényí nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ba awǎjijɛ kpo ɔ, bléwún wɛ agbɔ̌n ná kpé yě. (Nǔx. 24:10) Bɔ ényí agbɔ̌n kpé yě ɔ, énɛ́ sixú zɔ́n bɔ yě sɔ́ ná nɔ nyɔ́ xomɛ, bo lɛ́ d’alɔ mɛ lěe yě ba gbɔn é ǎ. Wǔvɛ́ tɛ́ lɛ́ ka sixú zɔ́n bɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ba awǎjijɛ kpo?
6. Étɛ́wú nǔ ka nɔ ci kɔ nú nukúnkpémɛwútɔ́ ɖé lɛ́?
6 Nǔ sixú wá ci kɔ nú nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́. Nɔví nyɔ̌nu e nɔ nyí Leah é ɖɔ: “Nukúnkpémɛwú nɔ vɔ gǎn nú mɛ ɖo taglomɛ, bɔ nǔ tlɛ sixú nyí mɔ̌ ɖo azǎn ɖagbe ɖé jí. Ðo vivɔnu kéze ɔ tɔn ɔ, hwɛhwɛ ɔ, un nɔ mɔ ɖɔ un kún sɔ́ sixú kpé nǔ ɖě wú bo wa ó. Hweɖélɛ́nu ɔ, un tlɛ nɔ ɖó gǎn ɖo lěe nǔ nɔ cí nú mɛ é linu bo ná ná xósin nú nǔ e è wlán sɛ́dó mì é ɖé ǎ.” É nɔ vɛ́ wǔ nú mɛ ɖěvo lɛ́ bónú yě ná d’amlɔ ganjí, alǒ mɔ hwenu e sín hudó yě ɖó bá dó gbɔjɛ é. Nɔví nyɔ̌nu ɖé nɔ nyí Inés bo ɖɔ: “É nɔ vɛ́ wǔ nú mì bónú má d’amlɔ ganjí. Ðo zǎnmɛ ɔ, hwɛhwɛ wɛ un ɖó ná fɔ́n azɔn mɔ̌kpán bá dó kpé nukún dó asú ce sín nɔ wú. É sín énɛ́ wú bɔ nyi kpó asú ce kpó sɔ́ sixú yi fí ɖé bo yi gbɔjɛ ǎ nú xwe mɔ̌kpán.” Nukúnkpémɛwútɔ́ ɖé lɛ́ ɖó ná gbɛ́ mɛkplékpɔ́mɛ-núwiwa e domɛ è ylɔ́ yě dó é káká jɛ azɔ̌ tutoblónúnǔ ɔ tɔn lɛ́ jí, ɖó é byɔ́ ɖɔ yě ní nɔ ɖo nukún kpé dó mɛvívɛ́ yětɔn ɖé wú wɛ hwebǐnu wútu. Wǎgbɔ tɔn ɔ, yě sixú lɛ́ mɔ ɖɔ émí zun émíɖokpó bɔ ninɔmɛ émítɔn lɛ́ lɛ́ dó gɛdɛ émí.
7. Étɛ́wú nukúnkpémɛwútɔ́ ɖé lɛ́ ka nɔ ɖí xwi xá linlin hwɛ dídó mɛɖée tɔn, alǒ aluwɛ?
7 Nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ sixú ɖí xwi xá linlin hwɛ dídó mɛɖée syɛ́nsyɛ́n tɔn alǒ aluwɛ. Nɔví nyɔ̌nu e nɔ nyí Jessica é ɖɔ: “Un nɔ ɖí xwi xá gǎnmaɖó nyiɖésúnɔ tɔn lɛ́. Hwenu kpɛɖé kpɛɖé zínzán dó kpé nukún dó nyiɖée wú nɔ zɔ́n bɔ un nɔ dó hwɛ nyiɖée bo nɔ lɛ́ mɔ ɖɔ cejɛ́nnábínɔ wɛ un nyí.” Nukúnkpémɛwútɔ́ ɖé lɛ́ nɔ dó hwɛ yěɖée, ɖó hweɖélɛ́nu ɔ akpɔ nɔ ɖó yě dó ninɔmɛ yětɔn wú. Mɛ ɖěvo lɛ́ nɔ mɔ ɖɔ émí kún ɖo nǔ káká ɖé wa dó d’alɔ mɛvívɛ́ émítɔn wɛ ó, bɔ énɛ́ nɔ ɖó linkpɔ́n nú yě. É ɖo mɔ̌ có, mɛ ɖěvo lɛ́ nɔ dó hwɛ yěɖée, ɖó hwenu e yě ɖo xomɛsin jí é ɔ, yě ɖɔ nǔɖé b’ɛ vɛ́ nú mɛ e wú kpé nukún dó wɛ yě ɖe é. (Ja. 3:2) Wǔ sixú lɛ́ kú mɛɖé lɛ́ hwenu e yě mɔ bɔ mɛ e yě yí wǎn ná é ɖé sín lanmɛ fɔ́n bo ɖo gblěgblé d’é jí wɛ é. Nɔví nyɔ̌nu ɖé nɔ nyí Barbara bo ɖɔ: “Wǔvɛ́ e syɛ́n hú gǎn bɔ un ɖí xwi xá é ɖokpó wɛ nyí ɖɔ má ɖo mɛ e un yí wǎn ná é ɖé kpɔ́n wɛ bɔ ayǐhɔ́ngbe ayǐhɔ́ngbe ɔ, lanmɛ tɔn ná fɔ́n bo ná ɖo gblěgblé d’é jí wɛ.”
8. Kpi lěe xó kléwún ɖé ɖiɖɔ dó ɖe nǔsumɛnukúnmɛ xlɛ́ sixú wa ɖagbe nú nukúnkpémɛwútɔ́ ɖé gbɔn é sín tan ɖokpó.
8 Nukúnkpémɛwútɔ́ ɖé lɛ́ nɔ mɔ ɖɔ nǔ e wa nú mɛ e wú kpé nukún dó wɛ émí ɖe lɛ́ é kún nɔ su nukún yětɔn mɛ ó. Aniwú? Ðó é yá bónú è dó kú nú yě ɖó azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n e wa wɛ yě ɖe é kpó vɔ̌ e sá wɛ yě ɖe lɛ́ é kpó wú ǎ. Xó kléwún ɖé ɖiɖɔ dó ɖe nǔsumɛnukúnmɛ xlɛ́ sixú wa ɖagbe tawun. (1 Tɛ. 5:18) Nɔví nyɔ̌nu e nɔ nyí Melissa é ɖɔ: “Hweɖélɛ́nu ɔ, akpɔ nɔ ɖó mì bɔ un nɔ y’avǐ. Amɔ̌, ényí mɛ ɖěɖěe wú kpé nukún dó wɛ un ɖe lɛ́ é ɖɔ nú mì ɖɔ ‘É ná cɛ nú we nú nǔ e wa nú mì wɛ a ɖe lɛ́ é bǐ’ ɔ, gǎn nɔ lɛ́ wá wǔ ce. Xó énɛ́ lɛ́ nɔ d’alɔ mì, bɔ ényí un fɔ́n ayǐhɔ́ngbe tɔn ɔ, un nɔ ɖo gbesisɔmɛ bo ná lɛ́ kpé nukún dó yě wú, bɔ mɔ̌ wiwa sín akpakpa nɔ lɛ́ sɔ́ mì.” Nɔví súnnu ɖé nɔ nyí Ahmadu, bo tínmɛ lěe nǔsumɛnukúnmɛ ɖiɖexlɛ́ wa ɖagbe n’i gbɔn é. É kpó asi tɔn kpó nɔ kpé nukún dó asi tɔn nɔví sín ví e ɖo gɔ̌n yětɔn é wú; adǐngbezɔn wɛ é nɔ jɛ. É ɖɔ: “É sixú mɔ nukúnnú jɛ vɔ̌sísá e é nɔ byɔ́ cóbɔ mǐ ná kpé nukún dó wǔtu tɔn é mɛ mlɛ́mlɛ́ ǎ có, ényí é ɖe nǔsumɛnukúnmɛ xlɛ́ mǐ, alǒ wlán ɖɔ ‘Un yí wǎn nú mi’ ɔ, xomɛ nɔ hun mǐ tawun.”
LĚE È NÁ KPO ÐO AWǍJIJƐ ÐÓ WƐ GBƆN É
9. Nɛ̌ nukúnkpémɛwútɔ́ ɖé ka sixú nɔ nɔ jlɛ̌ jí gbɔn?
9 Nɔ nɔ jlɛ̌ jí. (Nǔx. 11:2) Hwenu kpó hlɔ̌nhlɔ́n kpó e mǐ ɖó é ɖó dogbó. Énɛ́ wú ɔ, é ná nyɔ́ ɖɔ a ní ɖó dogbó lɛ́ ayǐ dó nǔ e a sixú wa é kpó nǔ e a ma sixú wa ǎ lɛ́ é kpó wú, bo nɔ ɖɔ éǒ hweɖélɛ́nu. Nǔ ɖagbe ka wɛ! Nǔ e è nɔ ylɔ́ ɖɔ jlɛ̌jíninɔ é nɛ́. Ényí mɛ ɖěvo lɛ́ ɖɔ émí ná d’alɔ we hǔn, yǐ gbe nú alɔdó yětɔn kpó xomɛhunhun kpó. Nɔví súnnu ɖé nɔ nyí Jay bo ɖɔ: “Ðo azǎn ɖokpó ɖokpó jí ɔ, hwenu kpó hlɔ̌nhlɔ́n kpó e mǐ ɖó é sín nǔ jɛ́n mǐ sixú wa. Ényí mǐ ma wa nǔ zɛ énɛ́ wú ǎ ɔ, mǐ sixú kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ.”
10. Étɛ́wú é ka ɖo tají ɖɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ní nɔ mɔ nukúnnú jɛ nǔ mɛ? (Nǔnywɛ́xó 19:11)
10 Nɔ mɔ nǔ jɛ nǔ mɛ. (Xa Nǔnywɛ́xó 19:11.) Ényí a nɔ mɔ nǔ jɛ nǔ mɛ ɔ, é ná ɖibla bɔ wǔ nú we hú gǎn bɔ a ná nɔ cí xwíí hwenu e è ba nu towe é. Mɛ e nɔ mɔ nǔ jɛ nǔ mɛ é ɖé nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ mɔ nǔ jɛ nǔ e wú mɛɖé ɖo nǔ wa wɛ ɖo ali ɖé nu é wú. È hɛn ɔ, è ná mɔ nǔ jɛ mɛ ɖɔ azɔn syɛ́nsyɛ́n ɖé lɛ́ sixú zɔ́n bɔ mɛɖé wa nǔ ɖo ali ɖé nu b’ɛ gbɔn vo nú lěe é ko nɔ wa nǔ gbɔn ayǐvɔ̌gbe é. (Nǔt. 7:7) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛ e ko nɔ nyɔ́ xomɛ ayǐvɔ̌gbe, bo ma lɛ́ nyí cejɛ́nnábínɔ ǎ é ɖé sixú wá húzú adɔndɔntɔ́, alǒ xomɛsinnɔ. Kabǐ, é sixú nɔ ɖó nukún nǔ gěgé sín mɛ sí, alǒ nɔ mɔ xó ɖɔ dó nǔ wú, alǒ é nɔ vɛ́ wǔ bɔ è ná nyɔ́ ɖo así tɔn. Ényí a ɖo nukún kpé dó mɛ e ɖo azɔn syɛ́nsyɛ́n ɖé jɛ wɛ é ɖé wú wɛ ɔ, do biba nú nǔ dó azɔn e jɛ wɛ é ɖe é jí sixú d’alɔ we. Lě do a mɔ nukúnnú jɛ azɔn e jɛ wɛ é ɖe é wú sɔ é ɔ, mɔ̌ do wɛ a ná ɖibla mɔ nukúnnú jɛ mɛ ɖɔ ninɔmɛ tɔn wú wɛ nǔ e wa wɛ é ɖe é sín, é kún sín éɖésú gbɛtɔ́ ɔ wú ó sɔ.—Nǔx. 14:29.
11. Nǔ tɛ́ lɛ́ ka ɖo tají bɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ɖó ná mɔ hwenu ná gbe bǐ gbe? (Ðɛhan 132:3-5)
11 Nɔ ba hwenu bo nɔ ná hlɔ̌nhlɔ́n xɔ́ntɔn e a zun xá Jexóva é. Hweɖélɛ́nu ɔ, é ná byɔ́ ɖɔ a ní sɔ́ azɔ̌ ɖé lɛ́ ɖó kɛ́n ɖokpó, bo kpé nukún dó nǔ ɖěvo e ɖo “tají hú gǎn lɛ́ é” wú. (Filí. 1:10) Nǔ énɛ́ lɛ́ e ɖo tají hú gǎn lɛ́ é ɖokpó wɛ nyí hlɔ̌nhlɔ́n níná xɔ́ntɔn e a zun xá Jexóva é. Axɔ́sú Davídi sín alɔnu nɔ ján tawun có, Jexóva sinsɛn ka ɖo tají n’i hú gǎn. (Xa Ðɛhan 132:3-5.) Ðo ali ɖokpó ɔ nu ɔ, é ɖo tají ɖɔ a ní nɔ mɔ hwenu gbe bǐ gbe bo xa Mawuxó ɔ, lobo nɔ lɛ́ xo ɖɛ. Nɔví nyɔ̌nu ɖé nɔ nyí Elisha bo ɖɔ: “Ðɛ xixo kpó tamɛ linlin dó ɖɛhan gbɔdónúmɛ tɔn lɛ́ kpó jí zɔ́n bɔ un kpé wú bo kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ. Ðɛ xixo sɛ́dó Jexóva wɛ nyí nǔ e d’alɔ mì hú gǎn é. Kéze ɔ bǐ mɛ wɛ un nɔ ɖo ɖɛ xo sɛ́dó Jexóva wɛ bá dó ɖó fífá ayi mɛ tɔn.”
12. Étɛ́wú é ka byɔ́ ɖɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ní nɔ ba hwenu bo nɔ kpé nukún dó lanmɛ yěɖésúnɔ tɔn wú?
12 Nɔ ba hwenu dó kpé nukún dó lanmɛ ná nɔ ganjí hwiɖésúnɔ tɔn wú. É sixú vɛ́ wǔ nú mɛ e alɔnu yětɔn nɔ ján lɛ́ é, ɖi nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ bónú yě ná nɔ ganjí ɖo agbaza mɛ, ɖó hwenu kpɛɖé jɛ́n yě nɔ ɖó bá yi xɔ nǔ bo wá ɖa nǔɖuɖu hunsin ɖagbe tɔn. Nǔɖuɖu hunsin ɖagbe tɔn ɖuɖu kpó tito lanmɛ biba kpɔ́n tɔn ɖagbe ɖé kpó ɖo tají cóbɔ a ná nɔ ganjí ɖo agbaza kpó taglo kpó mɛ. Énɛ́ wú ɔ, tɛ́n kpɔ́n bo zán hwenu kpɛ e a ɖó é ganjí gbɔn nǔɖuɖu hunsin ɖagbe tɔn ɖuɖu kpó lanmɛ biba kpɔ́n hwɛhwɛ kpó gblamɛ. (Efɛ́. 5:15, 16) Gɔ́ ná ɔ, tɛ́n kpɔ́n bo nɔ d’amlɔ ganjí. (Nǔt. 4:6) Akɔwé lɛ́ ɖɔ ɖɔ amlɔ nɔ zɔ́n bɔ tamɛfɔn mǐtɔn nɔ jlá éɖée ɖó. Xóta e è ɖe tɔ́n ɖo dotóoxwé linu é ɖé ɖɔ ɖɔ ényí mɛɖé nɔ d’amlɔ ganjí ɔ, é kún sɔ́ nɔ ɖó linkpɔ́n dín ó, bo nɔ kpé wú bo nɔ ɖó fífá ayi mɛ tɔn ɖo ninɔmɛ syɛ́nsyɛ́n lɛ́ mɛ. É ná lɛ́ byɔ́ ɖɔ a ní ɖe hwenu ɖó vo nú ayiɖeɖayǐ. (Nǔt. 8:15) Nukúnkpémɛwútɔ́ ɖé ɖɔ nǔ e nɔ d’alɔ ɛ b’ɛ nɔ kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ é. É ɖɔ: “Nú ayǐ mɛ nyɔ́ ɔ, un nɔ tɔ́n bo nɔ yi ɖi sa bo nɔ ɖu vǐví hwesivɔ́ e tɔ́n é tɔn. É hwe bǐ ɔ, azɔn ɖokpó ɖo sun ɖokpó mɛ ɔ, un nɔ bló tito xá xɔ́ntɔn ɖé bɔ mǐ nɔ yi ɖe ayi ɖ’ayǐ.”
13. Étɛ́wú é ka nyɔ́ ɖɔ è ní nɔ ko nǔ? (Nǔnywɛ́xó 17:22)
13 Nɔ ba nǔ ɖěɖěe ná nɔ dó nǔkiko nú we lɛ́ é. (Xa Nǔnywɛ́xó 17:22; Nǔt. 3:1, 4) Nǔkiko nɔ wa ɖagbe nú agbaza bo nɔ lɛ́ wa ɖagbe nú mɛ ɖo taglomɛ. Ényí a ɖo nukún kpé dó mɛɖé wú wɛ ɔ, bóyá wɛ tito e a bló lɛ́ é ná nɔ jɛnu, é tlɛ sixú gɔn jijɛnu bǐ mlɛ́mlɛ́ lɔ. Amɔ̌, ényí a sixú mɔ nǔ ɖěɖěe ná nɔ dó nǔkiko nú we ɖo ninɔmɛ e nɔ dó akpɔ nú mɛ lɛ́ é mɛ ɔ, é ná ɖibla bɔ wǔ nú we hú gǎn bɔ a ná nɔ wa azɔ̌ towe. Gɔ́ ná ɔ, nǔ kiko xá mɛ e wú kpé nukún dó wɛ a ɖe é sixú zɔ́n bɔ mi ná lɛ́ vɛ́ d’é jí.
14. Nɛ̌ xó ɖiɖɔ xá xɔ́ntɔn ɖejidéwú ɖé ka sixú d’alɔ we gbɔn?
14 Ðɔ xó xá xɔ́ntɔn ɖejidéwú ɖé. A ná bo dó gǎn e wú a kpé é bǐ ɔ, a ná kpo ɖo mimɔ wɛ ɖɔ hweɖélɛ́nu ɔ, nǔ lɛ́ nɔ hú gǎn émí. Ðo hwe mɔ̌hun lɛ́ nu ɔ, lěe nǔ cí nú we é ɖiɖɔ nú xɔ́ntɔn ɖagbe ɖé, énɛ́ wɛ nyí xɔ́ntɔn e ma ná ɖó hwɛ nú we alǒ bló bɔ lěe nǔ cí nú we é ná lɛ́ nylá d’é jí ǎ é ɖé sixú d’alɔ. (Nǔx. 17:17) Tó e é ná ɖó we é kpó xó ɖěɖěe é ná ɖɔ dó vɔ́ gǎnjɛwú ná we lɛ́ é kpó sixú nyí nǔ e sín hudó a ɖó, bá kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ é pɛ́pɛ́pɛ́.—Nǔx. 12:25.
15. Nɛ̌ ayi sísɔ́ ɖó nukúnɖíɖó towe jí ka sixú ná we awǎjijɛ gbɔn?
15 Dǒ nukún lěe gbɛ towe ná cí, hwenu e hwi kpó é kpó ná ɖo kpɔ́ ɖo palaɖísi mɛ é mɛ kpɔ́n. Tɛ́n kpɔ́n bo flín ɖɔ azɔ̌ e a ɖó bo nyí nukúnkpémɛwútɔ́ é ɔ, azɔ̌ hwenu kléwún ɖé tɔn wɛ, bo kún nyí azɔ̌ ɖé bɔ Jexóva lin ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ́ ná wa sín do ó. (2 Kɔ. 4:16-18) “Gbɛ jɔ gbɛ ɔ” kpo ɖo nukɔn ja. (1 Tim. 6:19) Xó ɖiɖɔ xá mɛvívɛ́ towe dó nǔ e hwi kpó é kpó ná wa ɖó kpɔ́ ɖo palaɖísi mɛ é wú ná ɖibla hɛn awǎjijɛ ɖaxó wá nú we. (Eza. 33:24; 65:21) Nɔví nyɔ̌nu ɖé nɔ nyí Heather bo ɖɔ: “Hwɛhwɛ ɔ, un nɔ ɖɔ nú mɛ e wú kpé nukún dó wɛ un ɖe lɛ́ é ɖɔ malínmálín mɛ ɔ, mǐ ná tɔ nǔ ɖó kpɔ́, kán wezun ɖó kpɔ́ bo lɛ́ kun kɛkɛ́ ɖó kpɔ́. Mǐ ná ɖa wɔ̌xúxú kpó nǔ ɖěvo lɛ́ kpó nú mɛvívɛ́ mǐtɔn e ná fɔ́n sín kú lɛ́ é. Mǐ nɔ nɔ kpɔ́ bo nɔ dó kú nú Jexóva ɖó nukúnɖíɖó mǐtɔn wú.”
LĚE MƐ ÐĚVO LƐ́ SIXÚ D’ALƆ GBƆN É
16. Nɛ̌ mǐ ka sixú d’alɔ nukúnkpémɛwútɔ́ e ɖo agun mǐtɔn mɛ é ɖé gbɔn? (Kpɔ́n ɖiɖe ɔ lɔmɔ̌.)
16 Nɔ d’alɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ bónú yě ní nɔ mɔ hwenu bo gbɔjɛ. Mɛ e ɖo agun ɔ mɛ lɛ́ é sixú d’alɔ gbɔn byɔ̌byɔ́ ɖɔ émí ná kpɔ́n tɛnmɛ nú nukúnkpémɛwútɔ́ ɔ gblamɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, mǐ nɔ bló bɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ nɔ vo ɖo taglomɛ nú hwenu ɖé, bo nɔ lɛ́ bló bɔ yě nɔ mɔ hwenu dó kpé nukún dó nǔ yěɖésúnɔ tɔn lɛ́ wú. (Ga. 6:2) Wɛnjlátɔ́ ɖé lɛ́ bló tito ɖó énɛ́ kanta ɖo aklúnɔzángbla ɖokpó ɖokpó mɛ. Nɔví nyɔ̌nu ɖé nɔ nyí Natalya bo nɔ kpé nukún dó asú tɔn wú, ayǐsó wɛ asú ɔ xwe. É ɖɔ: “Nɔví súnnu ɖé ɖo agun ɔ mɛ bo nɔ wá azɔn ɖokpó alǒ azɔn we ɖo aklúnɔzángbla ɖokpó mɛ bo nɔ zán hwenu ɖó kpɔ́ xá asú ce. Yě nɔ ɖɔ mawuxó ɖó kpɔ́, nɔ ɖɔ xó ɖó kpɔ́, bo tlɛ nɔ kpɔ́n fímu ɖó kpɔ́. Hwe énɛ́ lɛ́ nu nɔ xɔ akwɛ́ nú asú ce tawun bo nɔ ná mì hwenu bɔ un nɔ sú nǔ e nyí hudó nyiɖésúnɔ tɔn lɛ́ é sín do, ɖi saɖiɖi.” Ðo ninɔmɛ ɖé lɛ́ mɛ ɔ, a tlɛ sixú byɔ́ ɖɔ émí ná nɔ kpɔ́ xá mɛ e wú kpé nukún dó wɛ nukúnkpémɛwútɔ́ ɔ ɖe é nú zǎn ɖokpó, bónú nukúnkpémɛwútɔ́ ɔ ná dó sixú d’amlɔ ganjí ɖo zǎnmɛ.
Nɛ̌ a ka sixú d’alɔ nukúnkpémɛwútɔ́ e ɖo agun towe mɛ é ɖé gbɔn? (Kpɔ́n akpáxwé 16)a
17. Nɛ̌ mǐ ka sixú d’alɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ɖo kplé agun tɔn lɛ́ hwenu gbɔn?
17 Nɔ d’alɔ nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ ɖo kplé agun tɔn lɛ́ hwenu. Nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ sixú gɔn nǔ káká ɖé se ɖo kplé agun tɔn lɛ́, kpléɖókpɔ́ lɛ̌dó tɔn lɛ́ kpó kpléɖókpɔ́ ɖaxó lɛ́ kpó jí, ɖó yě ɖo nukún kpé dó mɛvívɛ́ yětɔn wú wɛ wútu. Mɛ e ɖo agun ɔ mɛ lɛ́ é sixú byɔ́ ɖɔ émí ná jínjɔ́n mɛ e wú kpé nukún dó wɛ è ɖe é kpá ɖo kplé énɛ́ lɛ́ ɖé lɛ́ hwenu, alǒ ɖo tito ɔ sín akpáxwé ɖé hwenu dó d’alɔ. Ényí è glɔ́n mɛ e ɖo hudó mɛ é ɖó xwégbe wɛ ɔ, a sixú yi xwé tɔn gbe bo d’alɔ ɛ bɔ hwi kpó é kpó ná ɖu kplé ɔ sín vǐví gbɔn kan jí, énɛ́ ɔ, nukúnkpémɛwútɔ́ ɔ ná sixú yi kplé ɔ tlɔlɔ.
18. Nǔ ɖěvo tɛ́ mǐ ka sixú wa nú nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́?
18 Nɔ kpa nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ bo nɔ lɛ́ xo ɖɛ dó ta yětɔn mɛ. É ná nyɔ́ ɖɔ mɛxó agun tɔn lɛ́ ní nɔ bló mɛbakpɔ́n lɛ̌ngbɔ́nyitɔ́ tɔn nú nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ hwɛhwɛ. (Nǔx. 27:23) Gɔ́ ná ɔ, ényí mǐ ná bo ɖo ninɔmɛ ɖěbǔ mɛ ɔ, mǐ mɛ e ɖo agun ɔ mɛ lɛ́ é bǐ sixú nɔ kpa nukúnkpémɛwútɔ́ lɛ́ hweɖébǔnu e ali tɔn hun nú mǐ é, bo nɔ lɛ́ wa mɔ̌ hwɛhwɛ. Mǐ hɛn ɔ, mǐ ná lɛ́ byɔ́ Jexóva ɖɔ é ní kpo ɖo hlɔ̌nhlɔ́n ná yě wɛ, bo lɛ́ kpo ɖo alɔ dó yě wɛ bónú yě ná kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ.—2 Kɔ. 1:11.
19. Étɛ́ mǐ ka ɖó ná ɖó nukún?
19 Zaanɖé din ɔ, Jexóva ná súnsún wǔvɛ́ sín ɖasin sín nukún lɛ́ bǐ mɛ. Azɔn kpó kú kpó sɔ́ ná tíin ǎ. (Nǔɖe. 21:3, 4) “Afɔkponɔ ná lɔ́n zungbɔ́ ɖɔhun.” (Eza. 35:5, 6) Wǔvɛ́ e mɛxóxwe nɔ ɖó nú mɛ lɛ́ é kpó wǔvɛ́ e nukún kpíkpé dó mɛvívɛ́ mɛtɔn e ɖo azɔn jɛ wɛ é wú nɔ ɖó nú mɛ lɛ́ é kpó ná ɖo ‘nǔ xóxó e ma sɔ́ ná wá ayi mɛ ǎ lɛ́ é’ mɛ. (Eza. 65:17) É ná bo tlɛ nyí din e mǐ ɖo te kpɔ́n jijɛnu nukúnɖíɖó ɖaaɖagbe mǐtɔn tɔn é ɔ, Jexóva ná jó mǐ dó ǎ. Ényí mǐ kpo ɖo jiɖe ɖó dó wǔtu tɔn wɛ bónú é ná ná hlɔ̌nhlɔ́n mǐ ɔ, é ná d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná “dɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ kpó suúlu kpó, kpódó awǎjijɛ kpán.”—Koló. 1:11.
HAN 155 Awǎjijɛ ce sɔ́yi
a ÐIÐE Ɔ SÍN TÍNMƐ: Nɔví nyɔ̌nu wínnyáwínnyá we yi ba nɔví nyɔ̌nu mɛxómɔ ɖé kpɔ́n bónú mɛ e ɖo nukún kpé dó wǔ tɔn wɛ é ná dó sixú mɔ hwenu kpɛɖé bo ɖi sa.