DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 47
NDWOMI 38 Ɩkɛma Ɛkɛyɛ Sɩ
“Ɛdɩ Abiye Mɔɔ Ɔtʋ Bʋlɔ Paa”!
“ Ɛdɩ abiye mɔɔ ɔtʋ bʋlɔ paa.”—DA. 9:23.
BƲTAYƖ
Ɩkɔwʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni bɔ zʋ nɩ ma bɔkɔnwʋ kɛɛ bɔtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ.
1-2. Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ kɛɛ yɛtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ a?
GYEHOVA azʋ̃mɩvʋlɔ tʋ bʋlɔ ma yɩ paa. Naasʋ̃ bo nu be wɔ kɛnɩ a, bobu bɔ nwʋ kɛɛ mfasʋ íni bɔ zʋ. Ebiye a, abiye ɩ nɩɩ bɛ li wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ ɩma bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni bɔ zʋ. Asʋ̃ ɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni wʋ zʋ kyɩ̃ a? Sɛ ɔzɔ a, kɛ ɩkɛyɛ na wʋadɩ nɣanlɩ kɛɛ ɔtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ a?
2 Dɩyɛ ɔkʋ̃ mɔɔ ɩkɔhʋla kɔwʋwa wʋ yɛ lɛ kɛɛ, ɔkɔdwɩnɩndwɩnɩ Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ be mɔɔ ɩma yɛnwʋ kezimɔ Gyehova pɛ kɛɛ bobu mmenii na bɛ nɩɩ be di nɩ nwʋ. Yɩ Ɣa Gyisɛsɩ nɩɩ mmenii lili wɔ annidi ɔhʋanɩ zʋ. Ɔzɔ mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ manlɩ ɩlalɩ ali kɛɛ, bɛzabɛ mɔɔ bɛkã bɔ nwʋ azɩ na bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni bɔ zʋ nɩ, bɔtʋ bʋlɔ bɛma ɩ nɩɩ yɩ Zɩ paa. (Dwɔ. 5:19; Hib. 1:3) Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila: (1) kezimɔ Gyisɛsɩ wʋwalɩ mmenii ma bɔnwʋnlɩ kɛɛ bɔtʋ bʋlɔ nɩɩ (2) kezimɔ yɛzayɛ yɛkɔhʋla kenyia anwʋlazʋ kɛɛ yɛtʋ bʋlɔ wɔ Nyamɩnlɩ anyɩ zʋ amba.—Heg. 2:7.
KEZIMƆ GYISƐSƖ WƲWALƖ MMENII MA BƆNWƲNLƖ KƐƐ BƆTƲ BƲLƆ
3. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ ɩ nɩɩ Galilimaa mɔɔ bɛbɩbɛlɩ mmʋwalɩyɛ wɔ yɩ kɛnɩ nɩ lili a?
3 Mmɩlɩ mɔ nɩ Gyisɛsɩ ɩkãã odwokɔba yɩ wɔ Galili nɩ, mmenii sʋ̃maa ɣa diyeli yi na ɩzalɩ bɛ adimakɛlɛ. Gyisɛsɩ yɛlɩ yɩ ndwɩ kɛɛ, “nɩ bɛvɛ na bɔ nwʋ igolɔgolɔ. Akʋ̃ sʋ̃ nɩ bɛbɩndɩ kɛɛ mmuwuanɩ mɔɔ béni kilavʋlɔ.” (Mt. 9:36) Nɩ Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ nu mbanimbani yi bu bɛ kɛɛ bɔ nwʋ iáhyinyia, na bɛhanlɩ po kɛɛ bɛdɩ mmenii mɔɔ ‘bogu amʋnlɩ bɛ.’ (Dwɔ. 7:47-49) Naasʋ̃ Gyisɛsɩ lili bɛ nni iluwakɛɛ inyianlɩ bɔ nwʋ alagyɩ ihilehileli bɛ na ɩzalɩ bɛ adimakɛlɛ. (Mt. 9:35) Akʋ̃ sʋ̃, mɔɔ ɩkɛyɛ na ɩawʋwa mmenii sʋ̃maa nɩ, ɩdɩdɩlɩ yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ ma bɛhanlɩ odwokɔba yɩ na ɩmanlɩ tumi bɛ kɛɛ bɛvá bɛza adimakɛlɛ.—Mt. 10:5-8.
4. Mɩnla yɛ yesuma wɔ kezimɔ Gyisɛsɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ nɩ bobu bɛ animitiyia lili nɩ nu a?
4 Gyisɛsɩ ɩlalɩ kunlumiba nɩɩ annidi ali ihileli yi ediyelɛmaa va ihileli kɛɛ, bɛzabɛ mɔɔ bobu bɛ animitiyia nɩ tʋ bʋlɔ ma mɛyɩ nɩɩ yɩ Zɩ. Sɛ ɔsʋ̃mɩɩ Gyehova na ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni wʋ zʋ a, kakɛ kezimɔ Gyisɛsɩ ɩ nɩɩ mmenii mɔɔ nɩ bɛpɛ kɛɛ bosuma debe wɔ yɩ kɛnɩ lili nɩ. Sɛ ɛyɛ zɔ a, ɩkɔwʋwa wʋ ma ɔkɔnwʋ kezimɔ ɔtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ.
5. Baalɛ be mɔɔ Gyisɛsɩ yiyialɩ yɩ wɔ Galili nɩ, nɩ kɛ yɩ bʋwabɩlɛ dɩ se a?
5 Kɛ ɔlɔmɩ nkʋ̃ la yɛ Gyisɛsɩ hilehileli bɛ a, mfomi ɩwʋwalɩ mmenii nkʋ̃kʋ̃ sʋ̃. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ Gyisɛsɩ yɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu wɔ Galili nɩ, iyiyialɩ baalɛ be mɔɔ nɩ mmegyia idu yi nkʋ̃ʋ̃ alʋbɔ 12. (Mk. 5:25) Kɛmɔ nɩ mmɛla yɩ kile nɩ, iluwa yɩ adimakɛlɛ yɩ ti nɩ yɩ nwʋ ɩádɩ, na abiyela sʋ̃ mɔɔ ɩkɔzɔ yi nu nɩ yɩ nwʋ kogua evinli. Iluwa eyi ti ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ ɩáhɔ mmenii nu. Akʋ̃ sʋ̃, nɩ ɩáhʋla ɩ nɩɩ mmenii bɔ numɔ sʋ̃mɩ anzɛnyɩɩ ɩkɔ awuwa azʋlɔtʋ tʋ. (Lɛv. 15:19, 25) Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ yɩ adimakɛlɛ yɩ manlɩ ɩdɩlɩ ɛyɛkɛ wɔ yɩ nnwʋnlamɩ nu na ilili alɔbɔ sʋ̃.—Mk. 5:26.
6. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ baalɛ yɩ mɔɔ nɩ mmegyia ituu yɩ nɩ dɩlɩ pɔkɔ a?
6 Nɩ baalɛ eyi mɔɔ ɩtɩɩ ɛyɛkɛ kezile nɩ pɛ kɛɛ Gyisɛsɩ sa yɩ adimakɛlɛ. Naasʋ̃ ɩákɔ Gyisɛsɩ yɩ anyunu senyii. Mɩnla ti a? Ebiye a, iluwa yɩ adimakɛlɛ yɩ ti, nɩ yɩ anyɩ tʋ̃. Anzɛnyɩɩ ebiye a, nɩ yi kunlu tu kɛɛ Gyisɛsɩ kodudu yi iluwakɛɛ yɩ nwʋ ɩádɩ na ɩɣa ɔlɔmɩ nu nɩ ti. Meti ɩzɔlɩ yɩ atalɩ yi nu kɛkɛ, na inyianlɩ anwʋlazʋ kɛɛ mɛyɩ la kɔhʋla kɛma yɩ nwʋ kɛza. (Mk. 5:27, 28) Na amba sʋ̃, yi dedi manlɩ ɩdɩlɩ pɔkɔ. Akʋ̃ Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ abiye va yɩ sa hã yɩ, na baalɛ nɩ hanlɩ mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ hileli yi. Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ yɛlɩ a?
7. Kɛ Gyisɛsɩ ɩ nɩɩ baalɛ yɩ mɔɔ nɩ ɩtɩɩ ɛyɛkɛ yɩ lili zeli a? (Maakɩ 5:34)
7 Gyisɛsɩ lalɩ kunlumiba nɩɩ annidi ali hileli baalɛ yɩ. Ɩnwʋnlɩ kɛɛ “ahunlududulɛ nɩɩ anwʋwʋsʋlɛ” hã baalɛ yɩ. (Mk. 5:33) Nɩ Gyisɛsɩ dwɩnɩ yɩ nɣanlɩdɩlɛ nwʋ, meti ɩhanlɩ ndwokɔ mɔɔ ɩkɛhyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ ihileli yi. Ɩvʋlɔlɩ yɩ po kɛɛ “Mɩ ɣa baalɛ.” Ɔzɔ odwokɔ yɩ mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ nɩ, nɩ ɩlɛ́fa keli baalɛ yɩ nni kɛkɛ, mfomi nɩ ɩlɛ ɩdaa kunlumiba nɩɩ ɔlɔlɛ ali kehile yi. (Kɩnga Maakɩ 5:34.) Wɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ, ɔzɔ mmɩlɩ nɩ nkʋ̃ la yɛ Gyisɛsɩ vʋlɔlɩ baalɛ be kɛɛ “Mɩ ɣa baalɛ” a. Ɩkɛyɛ kɛɛ ɩnwʋnlɩ kɛɛ nɩ baalɛ nɩ yi kunlu du paa, meti ɩvalɩ ɔzɔ odwokɔ yɩ ilili egyima wɔ bʋwabɩlɛ eyi nu ɩva ɩlalɩ kunlumiba ali ihileli yi. Kila kezimɔ ɩkɛyɛ kɛɛ eyi manlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ dɔlɩ yi kunlu! Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ ɩdɩ pɔkɔ dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ Gyisɛsɩ ɩákã yɩ ahʋnlɩnɩ tiã yi kunlu a, ankɩ yi tiwʋwaba kɔhɔ zʋ kelile yi. Mfomi Gyisɛsɩ wʋwalɩ yɩ ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩdɩ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ yɩ ɣa baalɛ mɔɔ ɩla yɩ ahʋnlɩnɩ zʋ.
8. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ nɩ ɩsɛ kɛɛ eliyema baalɛ be mɔɔ ɩwɔ Brazil kyina yi munwa a?
8 Nnɛ sʋ̃, Nyamɩnlɩ yɩ asʋ̃mɩvʋlɔ sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ adimakɛlɛ ma bedii ɛyɛkɛ. Maria,a dɩ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ wɔ Brazil. Mmɩlɩ mɔ bɔwʋlɩ yɩ nɩ, nɩ íni agyiakɛ na yɩ sa bɛnɩ sʋ̃ íni kɛnɩ. Ikile numɔ kɛɛ: “Iluwa mʋ bʋwabɩlɛ yɩ ti, nɩ bɛsɩlɩ mɩ wɔ sukuulu. Nɩ bɛfa anlima azʋlɔtʋ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ bɔfʋlɔ mɩ. Na mɩzamɩ mu mmusunwamaa po, ɩyɛ a nɩ bɛ nɩɩ mi di wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ ɩma mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni mʋ zʋ.”
9. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ bɔwʋwalɩ Maria ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ ɩma Gyehova a?
9 Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Maria a? Mmɩlɩ mɔ ɩɣa ɩyɛlɩ Gyehova Dasɩvʋlɔ nɩ, yi mmeliyema Kilisinyiamaa yɩkyɩlɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ na bɔwʋwalɩ yɩ ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ ɩma Gyehova. Ɩkã kɛɛ: “Mmeliyema sʋ̃maa yɛ bɔwʋwalɩ mɩ a! Mʋzʋ̃ mɩ ahʋnlɩnɩ munwala nu mɩda Gyehova asɩ kɛɛ ɩma minyia sunzuma ɔfʋã nu abusunwa kɩnlɩma mɔɔ ɩdɩ zɔ.” Maria yi mmeliyema wʋwalɩ yɩ ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ.
10. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ nɩ Mɛɛlɩ Magidalini iyiyiaa a, na kɛ ɩmanlɩ ɩdɩlɩ nɣanlɩ izeli a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
10 Ma yehilá kezimɔ Gyisɛsɩ wʋwalɩ Mɛɛlɩ Magidalini sʋ̃. Nɩ azunzuma evinli asunwa wɔ yɩ zʋ! (Lk. 8:2) Ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ azunzuma evinli yi ma ɩyɛ nninyeni be mɔɔ nɩ ɩyɛ ɛyɛlɛ, meti nɩ mmenii bɛáɣike yi. Wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ mɔ nɩ ɩfɛɛ yɩ nu nɩ, ebiye a ɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ íni banɩwɔlɛ, bɔbʋ yɩ na íni bʋwavʋlɔ. Gyisɛsɩ duli azunzuma evinli mɔɔ nɩ bedidee yi nɩ, na ɩɣa ɩyɛlɩ Gyisɛsɩ yɩ tʋwavʋlɔ mɔɔ ɩbɔ ɛhyɩmɛ paa. Mɩnla ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ yɛ Gyisɛsɩ wʋwalɩ Mɛɛlɩ Magidalini ma ɩnwʋnlɩ kezimɔ ɩtʋ bʋlɔ ɩma Nyamɩnlɩ a?
Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ manlɩ Mɛɛlɩ Magidalini nwʋnlɩ kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ ɩma Gyehova a? (Kila nkyɩkyɛmi 10-11)
11. Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ yɛlɩ va wʋwalɩ Mɛɛlɩ Magidalini ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ ɩma Nyamɩnlɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
11 Gyisɛsɩ dʋlɩ salɛ vʋlɔlɩ Mɛɛlɩ Magidalini kɛɛ ɩɣɩlá ɩhɩnla yɩ nwʋ wɔ yi odwokɔbahanlɛ egyima yi nu.b Eyi manlɩ inyianlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ idiyeli Gyisɛsɩ mmɩlɩ mɔ ikilehilee mmenii nɩ, na inyianlɩ zʋlɔ mfasʋ. Akʋ̃ sʋ̃, eɣile mɔ Gyisɛsɩ dunwonli wɔ owulo nu la yɛ ɩyɩlɩ yɩ nwʋ ihileli yi a. Adʋwavʋlɔ mɔɔ Gyisɛsɩ lili bɔmʋnlɩ ɩ nɩɩ bɛ dɩndɛlɩ wɔ ɔzɔ eɣile yi nɩ, nɩ ɩkɩnla nwʋmɔ. Gyisɛsɩ va wulalɩ yɩ sa po kɛɛ ɩhɔ́ ɩwɔ yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ amanɩyɛ kɛɛ bodunwo yi wɔ owulo nu. Ɩkã ahʋnlɩnɩ kɛɛ Gyisɛsɩ yɛlɩ eyi munwatĩĩ va wʋwalɩ yɩ ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ, ɩtʋ bʋlɔ ɩma Gyehova!—Dwɔ. 20:11-18.
12. Mɩnla yɛ ɩmanlɩ Lidia dɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔbʋ yɩ a?
12 Dɩkɛɛ Mɛɛlɩ Magidalini nɩ, nnɛ mmenii sʋ̃maa tɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔbʋ bɛ. Lidia dɩ eliyema baalɛ be mɔɔ ɩzʋ̃ Spain. Ɩkã kɛɛ, mmɩlɩ mɔ yɩ maamɩ ɩɣɩnzɛ yɩ nɩ, ankɩ ɩpɛ kɛɛ ɩyɩ yɩ itu ikua. Ɩkakɛ kɛɛ, mmɩlɩ mɔ nɩ ɩdɩ kuakula ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ po nɩ, nɩ yɩ maamɩ ɩádɛnɩ yɩ nwʋ na nɩ ɩkɩhã ndwokɔ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ ikile yi. Ɩkã kɛɛ: “Nɩ mʋ bʋtayɩ wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu yɛ lɛ kɛɛ, mɩkɛma mmenii kɛbɛ mu odwokɔ na bɛalɔ mɩ. Nɩ mu kunlu tu kɛɛ milényia ɔzɔ ɔlɔlɛ yɩ wɔ dɩka bela kyɩ̃ iluwakɛɛ nɩ mɩ maamɩ ma mile mili kɛɛ, mɩdɩ enii tanɩ.”
13. Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Lidia ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ a?
13 Nɔhʋanlɛ yɩ mɔɔ Lidia zumanlɩ, yɩzayɩ yɩ mpayɩwɔlɛ nɩɩ dɩyɛzumanlɛ, mmeliyema bɛ ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ ndwokɔ nɩɩ kunlumiba mɔɔ bɛlalɩ yɩ ali behileli yi nɩ wʋwalɩ yɩ ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ. Ɩkã kɛɛ: “Mu hũ ta kã kile mɩ kɛɛ ɩdɔ mɩ paa. Na eɣile bela ɩkakɛ mɩ kɛɛ mʋwɔ subanɩ ngɩnlɩma. Ɔzɔ la yɛ mʋ ɔhɔnwʋmmɔ mɔɔ mʋdɔ bɛ nɩ sʋ̃ yɛ a.” Asʋ̃ ezi abiye mɔɔ ihyinyia mmʋwalɩyɛ na ɩanwʋ kɛɛ ɩtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ a?
KEZIMƆ YƐKƆNWƲ YƐ NWƲ KƐMƆ GYEHOVA NWƲ YƐ NƖ
14. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ 1 Samʋwɛlɩ 16:7 bʋwa yɛ ma yɛnwʋ kezimɔ Gyehova bu mmenii a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Mɩnla Ti Mɔɔ Gyehova Bu Yi Mmenii Kɛɛ Bɔtʋ Bʋlɔ a?”)
14 Kakɛ kɛɛ kezimɔ oyuwadɩ yɩ nwʋ wʋ nɩ, kɛ ɔzɔ yɛ Gyehova nwʋ wʋ a. (Kɩnga 1 Samʋwɛlɩ 16:7.) Kɛ kezimɔ ɛdɩ wɔ anyɩnlɩ zʋ, ozukua mɔɔ ɔwɔ, anzɛnyɩɩ dɩka mɔɔ ɔhɔ sukuulu dwu nɩ yɛ ikyina zʋ ibu wʋ kɛɛ wʋ nwʋ hyinyia a. (Ayɩ. 55:8, 9) Meti bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ wʋ nwʋ kɛmɔ Gyehova nwʋ wʋ nɩ, na kɛ kezimɔ oyuwadɩ yɩ nwʋ wʋ nɩ a. Sa ɔkʋla kɩnga Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ mɔɔ ɩfalɩ mmenii be dɩkɛɛ Ilayɩgya, Nawomi, nɩɩ Hana mɔɔ nɩ mmɩlɩ be bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni bɔ zʋ nɩ nwʋ dɩyɛ, na ɛkɛɣa kɔnwʋ kɛɛ nɩ Gyehova dɔ bɛ paa. Sa ɔkʋla sʋ̃ kɛlɛ ndwokɔ be mɔɔ izizili wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu mɔɔ ɩma ɔnwʋ kɛɛ Gyehova dɔ wʋ na ɔtʋ bʋlɔ ma yɩ paa nɩ tiã kɛ. Akʋ̃ sʋ̃, sa ɔkʋla kila ndwokɔ mɔɔ ɩfalɩ kezimɔ abiye bu yɩ nwʋ wɔ ye awuuku azʋlɔtʋ yɩ nu.c
15. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova wuli Danɩyɛlɩ kɛɛ ‘ɩdɩ abiye mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ paa’ a? (Danɩyɛlɩ 9:23)
15 Nwʋ yɩ kɛɛ wʋ nɔhʋanlɛlilɛ ma ɔtʋ bʋlɔ wɔ Gyehova anyɩ zʋ. Mmɩlɩ be mɔ nɩ ɩka ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma nkɔmɩhyɛnii Danɩyɛlɩ di kɛyɛ alʋbɔ 100 nɩ, nɩ ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ ‘ɩvɛ paa’ na yi padi golɔ. (Da. 9:20, 21) Mɩnla yɛ Gyehova yɛlɩ va hyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ a? Ɩzʋ̃manlɩ yɩ bɔvʋlɔ Gebila ma ɩhɔ ɩhakɛlɩ Danɩyɛlɩ kɛɛ ‘ɩdɩ abiye mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ paa’ na yɩ mpayɩ munwala sʋ̃, bediye. (Kɩnga Danɩyɛlɩ 9:23.) Mɩnla yɛ ɩmanlɩ Danɩyɛlɩ yɛlɩ abiye mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ wɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ zʋ a? Iluwakɛɛ nɩ Danɩyɛlɩ dɩ ɛdɩnɣɛlɛnii nɩɩ nɔhʋanlɛvʋlɔ. (Izi. 14:14) Gyehova manlɩ bɛhɛlɛlɩ odwokɔ eyi wɔ Bayɩbʋlʋ nu na ama ɩayɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ. (Wul. 15:4) Gyehova tiye wʋzawʋ sʋ̃ wʋ mpayɩwɔlɛ na yɩ anyɩ sɔ kezimɔ ɔdɔ ɛdɩnɣɛlɛ nɩɩ nɔhʋanlɛlilɛ mɔɔ ɛfa sʋ̃mɩ yɩ nɩ.—Mik. 6:8, ad.; Hib. 6:10.
16. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa wʋ ma ɔkɔnwʋ Gyehova kɛɛ Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ a?
16 Nwʋ Gyehova kɛɛ Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩdɔ wʋ. Ɩpɛ kɛɛ ɩbʋwa wʋ, na kɛ wʋ mfʋmɩ yɛ ɩpɩbɛɛ a. (Ndw. 130:3; Mt. 7:11; Lk. 12:6, 7) Adwɩnɩ eyi wʋwa mmenii sʋ̃maa mɔɔ nɩ bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔ zʋ íni mfasʋ nɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, kila eliyema baalɛ Eliana mɔɔ ɩzʋ̃ Spain yi odwokɔ yɩ. Yi hũ valɩ alʋbɔ sʋ̃maa hɩnhanlɩ ndwokɔ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ ihileli yi, meti nɩ ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛálɔ yɩ na mfasʋ bela íni yɩ zʋ. Ɩkã kɛɛ, “Mmɩlɩ bela mɔ mɩkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ mʋ zʋ íni mfasʋ nɩ, mʋbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ mukodua nwʋmɔ mfonyini kɛɛ Gyehova ibigyia mɩ idiã yɩ sa zʋ, na ɩyɛɛ debe mɔɔ ikile kɛɛ ɩdɔ mɩ na ɩbɔɔ mʋ nwʋ banɩ.” (Ndw. 28:9) Eliyema baalɛ Lauren mɔɔ ɩzʋ̃ South Africa kakɛ yɩ nwʋ kɛɛ, “Sɛ Gyehova va yɩ ɔlɔlɛ yɩ hwɩ̃ mɩ, ɩva alʋbɔ sʋ̃maa ɩwʋwa mɩ ma mʋhwɩ̃ miɣike yi, na ɩva mɩ ili egyima ihilehile mmenii mvʋlɔ a, mɛyɩ nɩ ibu mɩ kɛɛ mʋtʋ bʋlɔ na mfasʋ wɔ mʋ zʋ.”—Ho. 11:4.
17. Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa wʋ ma ɔkɔnwʋ kɛɛ Gyehova de wʋ tiã nu a? (Ndwomi 5:12) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
17 Nyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova de wʋ tiã nu. (Kɩnga Ndwomi 5:12.) Devidi hanlɩ kɛɛ sɛ Gyehova de ɛdɩnɣɛlɛmaa tiã nu a, ɩdɩ kɛɛ “kʋlʋkwa kezile be” mɔɔ ɩbɔ bɔ nwʋ banɩ. Sɛ ɛba nwʋ kɛɛ Gyehova de wʋ tiã nu na ɩbʋwaa wʋ a, mɛyɩ kɔwɔ wʋ nwʋ banɩ mmɩlɩ mɔ wʋ adwɩnɩ ɩyɛ wʋ kɛɛ mfasʋ bela íni wʋ zʋ nɩ. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋanwʋ kɛɛ Gyehova de wʋ tiã nu a? Kɛmɔ yɛnwʋ yɩ nɩ, Gyehova duwa yi Odwokɔ yɩ zʋ yɛ ɩma yɛnwʋ kɛɛ ide yɛ itiã nu a. Akʋ̃ sʋ̃, iduwa asafʋ nu mbanimbani, wʋ ɔhɔnwʋmmɔ, nɩɩ mmenii mvʋlɔ zʋ ɩkakɛ wʋ kɛɛ ɔtʋ bʋlɔ wɔ yɩ anyɩ zʋ. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ mmɩlɩ mɔ abiye hã ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ ndwokɔ be ihile wʋ nɩ a?
Sɛ yɛba yɛnwʋ kɛɛ Gyehova de yɛ tiã nu a, sa ɩbʋwaa yɛ ma yelényia adwɩnɩ kɛɛ yɛ zʋ íni mfasʋ (Kila nkyɩkyɛmi 17)
18. Mɩnla ti mɔɔ sɛ abiye kamvʋ wʋ a, ɩsɛ kɛɛ ede tiã nu a?
18 Sɛ bɛzabɛ mɔɔ bezi wʋ na bɔdɔ wʋ kamvʋ wʋ anzɛnyɩɩ bɛkã ndwokɔ ngɩnlɩma bɛfalɩ wʋ nwʋ a, áma ɔpʋ. Ma ɩwʋwá wʋ adwɩnɩ nu kɛɛ, ebiye a Gyehova iduwaa bɔ zʋ kɔwʋwa wʋ ma ɔkɔnwʋ kɛɛ ide wʋ itiã nu. Eliana mɔɔ yɛhã yi odwokɔ daada nɩ kã kɛɛ: “Ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ la, musumaa kɛɛ mikele ndwokɔ ngɩnlɩma mɔɔ mmenii kã kile mɩ nɩ mikediã numɔ wɔ mɩ ahʋnlɩnɩ nu. Ɩ́la azɩ dɩyɛ, naasʋ̃ mizi kɛɛ ɔzɔ yɛ Gyehova pɛ kɛɛ mɩyɛ a.” Eliana inyia mmʋwalɩyɛ mɔɔ mbanimbani yi zʋ̃ bɛ ahʋnlɩnɩ nu va manlɩ yɩ nɩ zʋ mfasʋ. Kakɩ yɩ, ɩsʋ̃mɩɩ kɛɛ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ na ɩbʋwa awudo ɩyɛ egyima ɩbʋwa Bɛtɩlɩ sʋ̃.
19. Mɩnla ti mɔɔ sa ɔkʋla nyia anwʋlazʋ kɛɛ, ɔtʋ bʋlɔ wɔ Nyamɩnlɩ anyɩ zʋ a?
19 Gyisɛsɩ ma yɛnwʋ kɛɛ, yɛ nwʋ hyinyia yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ baaba paa. (Lk. 12:24) Meti sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova nwʋ yɛ kɛɛ yɛtʋ bʋlɔ. Máma yɛ ɛɣɛɛlɛ fi eyi kyɩ̃! Na bɛmá yɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela yɛwʋwá mmenii mvʋlɔ ma bɔnwʋ kezimɔ bɔtʋ bʋlɔ wɔ Nyamɩnlɩ anyɩ zʋ nɩ!
NDWOMI 139 Fa Wʋ Anyɩ Bu Oyuwadɩ Fʋlɔ Yɩ
a Bɛzɩnza anlima yɩ be.
b Nɩ Mɛɛlɩ Magidalini kɩnla mmaalɛ mɔɔ nɩ bɛ nɩɩ Gyisɛsɩ tu ɔhʋanɩ nɩ nwʋ. Mmaalɛ eyimmɔ valɩ bɛzabɛ bɛ anwʋnyia wʋwalɩ Gyisɛsɩ nɩɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ.—Mt. 27:55, 56; Lk. 8:1-3.
c Kɛ ndianwʋ nɩ, kila Bɛn Yehowa buuku yi ti 24 na kɩnga ɛhɛlɛlɛndwokɔ mɔɔ bɔhwɩ̃ adwɩnɩ beziye zʋlɔ nɩ, nɩɩ Bible Mu Nsɛm a Kristofo De Bɔ Wɔn Bra yɩ ɔfʋã mɔɔ ise “Adwenem Naayɛ” nɩ sʋ̃.