APRIL 27–MAY 3, 2026
LA 99 Nyɛmimɛ Akpehi Abɔ
Dla O He Kɛ Ha Nyagbahi Nɛ O Kɛ Maa Kpe Ngɛ O Baptisimi Se
“Ha nɛ ye nane nɛ hi o blɔ ɔmɛ a nɔ.”—LA 17:5.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Wa maa na bɔ nɛ nihi nɛ a baptisi mɛ kɛ we ɔ ma plɛ kɛ dla a he kɛ to konɛ a nyɛ nɛ a da nyagbahi nɛ a kɛ maa kpe ɔ nya.
1-2. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa ke waa kɛ nyagbahi kpe? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.
AKƐNƐ wa ngɛ Satan je yaya nɛ ɔ mi he je ɔ, wa hyɛɛ blɔ kaa waa kɛ nyagbahi maa kpe. Yesu bɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kɔkɔ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi nɛ tɔ̃tɔ̃ɔ nɔ nane ɔ maa ba.” (Mat. 18:7) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa dla wa he kɛ to nyagbahi nɛ waa kɛ maa kpe ɔ. Eko ji nyagbahi nɛ ma nyɛ maa ba waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi wa kpɛti ɔ.
2 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a wo Yehowa we bi he wami kaa a dla a he kɛ ha adebɔ mi oslaahi nɛ maa ba. Mɛni enɛ ɔ biɔ nɛ waa pee? Kekleekle ɔ, wa hyɛɛ oslaahi nɛ ma nyɛ maa ba ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ. Enɛ ɔ he hia wawɛɛ titli ɔ, ke wa ya je he ko kɛ we. Lɔ ɔ se ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee ke oslaa ko ba. (Abɛ 21:5) Jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ waa hyɛ nyagbahi nɛ waa kɛ ma nyɛ maa kpe ngɛ anɔkuale ɔ mi, kɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ dla wa he kɛ to amlɔ nɛ ɔ. Ke wa pee jã a, nyagbahi nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ be wa nɔ he wami náe tsɔ. (La 17:5) Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nyagba etɛ komɛ nɛ waa kɛ ma nyɛ maa kpe, kɛ bɔ nɛ wa ma dla wa he kɛ ha eko fɛɛ eko ɔ he.a
KE NYƐMI KO TƆ̃ O NƆ
3. Mɛni ji nyagba ko nɛ waa kɛ ma nyɛ maa kpe ngɛ asafo ɔ mi?
3 Kekleekle be nɛ o ya asafo mi kpe nɛ o na kaa Yehowa we bi jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi ɔ, anɛ o kai bɔ nɛ o nu he ha a lo? Anɛ lɔ ɔ ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa o na anɔkuale ɔ lo? (Yoh. 13:35; Kol. 3:12) Jã ji bɔ nɛ Blancab nu he. Se nɔ́ ko nɛ e hyɛ we blɔ ba ngɛ e baptisimi se. E de ke: “Nyɛmiyo ko kɛ mi ye ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ. I yɔse hu kaa nyɛmiyo nɛ ɔ tuɔ ni kpahi a he munyu nyanyaanya. I hyɛ we blɔ kaa nɔ́ ko kaa jã maa ya nɔ, ejakaa i kase kaa Yehowa Odasefohi bɔɔ mɔde kaa a ma je suɔmi kpo, nɛ a diɔ tue mi jɔmi se hulɔ.” E ngɛ mi kaa Yehowa we bi bɔɔ mɔde kaa a ma je Kristofohi a suhi kpo mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, a yi mluku. (Efe. 4:23, 24; 1 Yoh. 1:8) Enɛ ɔ he ɔ, be komɛ ɔ, a kpɛti nɔ ko ma nyɛ ma de nɔ́ ko, loo e maa pee nɔ́ ko nɛ maa dɔ mo. (Yak. 3:8) Aywilɛho sane ji kaa, nyagbahi kaa kikɛ ɔ ha nɛ ni komɛ kpa Yehowa sɔmɔmi.
4. Mɛni o maa pee kɛ dla o he amlɔ nɛ ɔ konɛ ke nyɛmi ko pee mo nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, o nyɛ nɛ o da nya? (Efesobi 4:32)
4 Mɛni o maa pee kɛ dla o he amlɔ nɛ ɔ konɛ ke nyɛmi ko pee mo nɔdɔ nɔ́ ko aloo e tɔ̃ o nɔ ɔ, o nyɛ nɛ o da nya? Bɔɔ mɔde nɛ o ngɔ ga womi nɛ ngɛ Efesobi 4:32 ɔ kɛ tsu ní be fɛɛ be. (Kane.) Ke o bɔ mɔde kaa o ma ha nɛ o mi mi nɛ jɔ, nɛ o mi mi nɛ sa mo ngɛ nihi a he ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ nyagbahi nɛ ba o kɛ nyɛmimɛ a kpɛti be fɛɛ be. Kɛ pee oti kaa ke nihi tɔ̃ o nɔ ɔ, o kɛ maa ke mɛ faa. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o pee jã? Mo kai kaa o biɔ Yehowa si abɔ kaa e ngɔ o tɔmihi kɛ ke mo, nɛ e kɛ keɔ mo faa. (Mat. 6:12) Ke o susu si abɔ nɛ Yehowa kɛ o tɔmihi keɔ mo ɔ he ɔ, e be yee ha mo kulaa kaa o kɛ ni kpahi a he tɔmihi maa ke mɛ.
5. Ke nɔ ko tɔ̃ wa nɔ ɔ, mɛni Baiblo sisi tomi mlaa lɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ? (Abɛ 19:11) (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)
5 Kane Abɛ 19:11. Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa ke nɔ ko tɔ̃ wa nɔ ɔ, nɔ́ se kɔmic ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa to wa tsui si. Sisi tomi mlaa nɛ ɔ ye bua Rima nɛ a baptisi lɛ jehahi bɔɔ ko ji nɛ ɔ. E de ke: “Ke nyɛmi ko tɔ̃ ye nɔ, loo e pee mi nɔ́ ko nɛ e dɔ mi ɔ, i susuɔ Abɛ 19:11 ɔ he. I hyɛɔ si fɔfɔɛ mi nɛ e ngɛ, kɛ he nɛ a tsɔse lɛ ngɛ, nɛ i bɔɔ mɔde kaa ma susu nɔ́ he je nɛ e pee nɔ́ ko kaa jã a he. I bɔɔ mɔde hu kaa i kɛ mɛ maa ya fiɛɛmi. Jã nɛ i peeɔ ɔ yeɔ buaa mi nɛ i leɔ mɛ saminya.” Ga womi nɛ ɔ hi wawɛɛ. E hi wawɛɛ kaa o maa le nyɛmimɛ ɔmɛ saminya amlɔ nɛ ɔ. Ke o nuɔ mɛ sisi ɔ, e be yee ha mo kaa ke a pee mo nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, o kɛ maa ke mɛ.
Ke sane ko ba o kɛ nyɛmi ko nyɛ kpɛti ɔ, moo bɔ mɔde kaa o maa to blɔ nya nɛ o kɛ lɛ nɛ ya fiɛɛmi (Hyɛ kuku 5)
6. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ wa kpɛti?
6 Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi o kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nyɛ kpɛti ngɛ asafo ɔ mi? Be mi nɛ o ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ lee saminya a, moo bɔ mɔde kaa o maa ngɔ o juɛmi kɛ ma a su kpakpa amɛ a nɔ. (Kɛ to Abɛ 10:12 ɔ he; Rom. 12:10; Flp. 2:2, 3) Hyɛ bɔ nɛ ga womi nɛ ɔ ye bua nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Mark nɛ a baptisi lɛ lingmi nɛ ɔ ha. Benɛ e kɛ nyɛmimɛ nɛ ngɛ e we asafo ɔ mi ɔ bɔni bɔmi wawɛɛ ɔ, e ba yɔse a gbɔjɔmihi. Mɛni lɛ ye bua Mark nɛ e ha we nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a gbɔjɔmi ɔmɛ nɛ tɔ̃tɔ̃ e nane? E de ke: “I ba yɔse kaa i ngɔ ye juɛmi kɛ ma nyɛmimɛ ɔmɛ a tɔmi tsɔwitsɔwihi a nɔ. Se yayami nɛ nihi peeɔ ngɛ je ɔ mi ɔ pã nyɛmimɛ ɔmɛ a tɔmi ɔmɛ kulaa. I ba na kaa e sɛ nɛ ma ngɔ ye juɛmi kɛ ma ye nyɛmimɛ ɔmɛ a gbɔjɔmihi a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, i bɔɔ mɔde kaa ma ngɔ ye juɛmi kɛ ma a su kpakpa amɛ a nɔ.” Ke mo hu o peeɔ jã a, huɛ bɔmi kpakpa maa hi o kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a kpɛti, nɛ o bua maa jɔ.
KE O HƐ BƆNI JAMI NGƐ NÍHI NƐ O JE A HE Ɔ HE
7. Mɛni lɛ ma nyɛ ma ha nɛ wa hɛ nɛ ja ngɛ níhi nɛ wa je he ɔ he?
7 Benɛ o ba pee Yehowa Odasefono ɔ, nɔ́ jemi ko he kaa o bua jɔ kaa o piɛɛ we Satan je ɔ he hu. Eko ɔ, o de ke, ‘E sɛ nɛ nɔ ko nɛ kpale e se kɛ ya Satan je ɔ mi hu.’ Se ke o kɛ kahi nɛ a mi wa bɔni kpemi, nɛ o hyɛ we nɛ hi ɔ, o hɛ ma bɔni jami ngɛ ní komɛ nɛ o ngmɛɛ he loko o ba bɔni Yehowa sɔmɔmi ɔ a he. (Kɛ to 4 Mose 11:4-6 he.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, nyɛmimɛ komɛ ngmɛɛ ní tsumi nguahi nɛ ngɔɔ a be ɔ he. Ni komɛ hu ngɛ nɛ benɛ a bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ, eko ɔ, a huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kɛ mɛ a kpɛti ɔ kua mɛ. Eko ɔ, ni komɛ hu kpa ní peepee komɛ nɛ a bua jɔ he se Yehowa sume ɔ. E ji dɔmi sane kaa Kristofono ko maa ngmɛ blɔ nɛ ní komɛ nɛ e pee kɛ be ɔ ma ha nɛ e kpa Yehowa sɔmɔmi. Mɛni o ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ, konɛ ngɛ nyagba saisaa nɛ o kɛ maa kpe ɔ tsuo se ɔ, o ko kpale o se kɛ ya níhi nɛ o je a he ɔ he ekohu?
8. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Abraham kɛ Sara a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?
8 Baiblo ɔ tu Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ nɛ a kɛ a juɛmi ma we níhi nɛ a si ngɛ a se ɔ nɔ ɔ he munyu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yehowa de Abraham kɛ Sara kaa a je Ur nɛ ji ma nɛ a fia gbogbo kɛ wo he ɔ mi, nɛ a ya hi bo tsuhi a mi ɔ, a bu tue. (Heb. 11:8, 9) E ngɛ heii kaa, be komɛ ɔ, a ma kai si himi kpakpa nɛ ngɛ Ur ɔ. Se “kaa a ya nɔ nɛ a ngɛ he nɛ a je ɔ kaie,” aloo a hɛ ngɛ jae ngɛ bɔ nɛ a si himi ngɛ ha be ko nɛ be ɔ he ɔ, jinɛ e ko pee mɛ kaa a kpale a se. Se a pee we jã, mohu ɔ, a ngɔ a juɛmi kɛ ma ní kpakpahi nɛ Yehowa wo si kaa e ma ha mɛ hwɔɔ se ɔ nɔ.—Heb. 11:15, 16.
9. Kɛ bɔfo Paulo na níhi nɛ e ngmɛɛ he loko e ba bɔni Yehowa sɔmɔmi ɔ ha kɛɛ? (Filipibi 3:7, 8, 13)
9 Bɔfo Paulo hu ngmɛɛ ní komɛ a he bɔ nɛ pee nɛ e nyɛ nɛ e sɔmɔ Yehowa saminya. Loko e ma ba pee Kristofono ɔ, e kase Mlaa he ní, nɛ Gamaliel nɛ e ji Mlaa lelɔ nɛ a buɔ lɛ wawɛɛ ɔ lɛ e tsɔɔ lɛ ní. (Níts. 22:3) Enɛ ɔ he ɔ, jinɛ Paulo ko ná he blɔ ngua ngɛ Yuda jami ɔ mi. (Gal. 1:13, 14) Se benɛ e ba kplɛɛ sane kpakpa a nɔ ɔ, e ngmɛɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo a he. Benɛ Paulo ba pee Kristofono ɔ, anɛ e náa si himi ɔ gbɔjɔɔ be fɛɛ be lo? Dɛbi. A kongo lɛ, a wo lɛ tsu, nɛ Yudabi ɔmɛ po nyɛ lɛ. (2 Kor. 11:23-26) Se Paulo kɛ e juɛmi mɛ ka nɛ ɔmɛ a nɔ. Kaa e pee jã a, eko ɔ, e ko susu kaa si himi nɛ e ngɛ mi be ko nɛ be ɔ hi pe benɛ e ba pee Kristofono ɔ. Paulo ngɔ e juɛmi kɛ ma he blɔ nɛ e ná kaa e ma sɔmɔ Kristo Yesu, kɛ hɛ mi nyami nɛ e ma ná hwɔɔ se ɔ mohu nɔ. Paulo ngɛ nɔ mi mami kaa yi mi kpɔ nɛ e mwɔɔ he hia kulaa pe níhi nɛ e kɛ sã afɔle ngɛ e si himi mi ɔ.—Kane Filipibi 3:7, 8, 13.
10. Mɛni he e sa nɛ wa susu be fɛɛ be? (Marko 10:29, 30) (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)
10 Mɛni wa kaseɔ ngɛ Paulo sane ɔ mi? Ke o bɔni níhi nɛ o ngmɛɛ he loko o ba pee Kristofono ɔ he susumi ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o kai nɔ́ he je nɛ o ngmɛɛ jamɛ a ní ɔmɛ a he ɔ hulɔ. (Fiɛɛ. 7:10) Ngɔɔ níhi nɛ o ngmɛɛ he ɔ kɛ to jɔɔmihi nɛ o ná benɛ o ba na anɔkuale ɔ he. Amlɔ nɛ ɔ, huɛ bɔmi kpakpa ba ngɛ o kɛ je mluku ɔ tsuo Nɔ Yelɔ ɔ nyɛ kpɛti. (Abɛ 3:32) Nyɛmimɛ nɛ a ba pee o weku nɛ a suɔ mo ɔ hu bɔle mo kɛ kpe. (Kane Marko 10:29, 30.) Jehanɛ ɔ hu ɔ, o ngɛ hwɔɔ se he hɛ nɔ kami nɛ se be! (Yes. 65:21-23) Ke o susuɔ jɔɔmi nɛ ɔmɛ a he kɛ yaa tsitsaa a, o hɛ be jae ngɛ níhi nɛ o je a he ɔ he kɔkɔɔkɔ.
O hɛ nɛ ko ja ngɛ níhi nɛ o je he ngɛ je ɔ mi ɔ a he, mohu ɔ, o bua nɛ jɔ ní tsumi nɛ se be nɛ Mawu kɛ wo o dɛ ɔ he (Hyɛ kuku 10)e
11. Mɛni o kase ngɛ Rosemary níhi a si kpami ɔ mi?
11 A baptisi nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rosemary ɔ benɛ e ye maa pee jeha 50. Mo kadi níhi nɛ ye bua lɛ nɛ e hɛ ja we ngɛ níhi nɛ e je a he ɔ he hu. E de ke: “Sisije ɔ, ye hɛ jaa ngɛ Bloonya yemi he, ejakaa jamɛ a be ɔ mi lɛ wa weku ɔ blaa kɛ jeɔ a hɛja. Ke e su jamɛ a be ɔ, i keɔ ye suɔli ní, nɛ ke i na kaa ye bimɛ kɛ ye bibimɛ bua jɔ nike ní nɛ i ha mɛ ɔ he ɔ, ye bua jɔɔ.” Se mɛni ye bua Rosemary? E de ke: “I pee ní komɛ nɛ ha nɛ ye hɛ ja we hu ngɛ Bloonya yemi he. Daa jeha a, i buaa ye weku mi bimɛ ɔmɛ a nya ngɛ ligbi kpa nɔ. I keɔ mɛ ní, nɛ i deɔ mɛ nɔ́ he je nɛ i suɔ mɛ ɔ.” Rosemary tsɔɔ nyagba kpa ko hu nɛ e kɛ kpe. E de ke: “Benɛ i ba na anɔkuale ɔ, ye huɛmɛ ɔmɛ kɛ mi kpa bɔmi. Be komɛ ɔ, ye hɛ jaa ngɛ a he, nɛ i nuɔ he kaa e piɛ imi pɛ.”d Mɛni lɛ ye bua Rosemary? E to blɔ nya nɛ e kɛ nyɛmimɛ yihi slɔɔtohi bɔni fiɛɛmi yami. E de ke: “Jã nɛ i pee ɔ ha nɛ i ba ná huɛmɛ ehehi nɛ i suɔ mɛ wawɛɛ.” Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Rosemary níhi a si kpami ɔ mi? O hɛ ma nyɛ ma ja ngɛ nɔ́ ko nɛ haa mo bua jɔmi loko o ba na anɔkuale ɔ he, se o ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ ko nɛ ma ha mo bua jɔmi nitsɛnitsɛ ɔ kɛ da jamɛ a nɔ́ ɔ nane mi. (Flp. 4:8, 9) Mo kai kaa Yehowa ma ha mo nɔ́ ko nɛ e hi kulaa pe níhi nɛ o ngmɛɛ he ɔ.
KE NƆ KO KPA YEHOWA SƆMƆMI
12. Mɛni ji nyagba ko nɛ ma nyɛ maa ya nɔ ngɛ asafo ɔ mi?
12 Benɛ o ba pee Yehowa Odasefono ɔ, o bua jɔ kaa o yu o he ngɛ je yaya nɛ ɔ he, nɛ o ba piɛɛ nihi nɛ a tsɔɔ anɔkuale ɔ nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da a he. (Yes. 65:14) Se be komɛ ɔ, eko ɔ, ni komɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ maa pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, nɛ a ma nyɛ ma je a kpɛti ni komɛ po ngɛ asafo ɔ mi. (1 Kor. 5:13) Hyɛ bɔ nɛ si fɔfɔɛ ko kaa jã a ná nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Samar nɔ he wami ha. E de ke: “Benɛ a baptisi mi be bɔɔ se ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a je lɛ ngɛ asafo ɔ mi. E piɛ nyafii nɛ ye nane tɔ̃tɔ̃ ejakaa i hyɛ we blɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma maa pee yayami kɛ si Yehowa kɛ asafo ɔ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ wa ná nɔ mi mami be fɛɛ be kaa wa nyɛmimɛ ɔmɛ suɔ Yehowa, nɛ a suɔ nɛ a ye lɛ anɔkuale. (1 Kor. 13:4, 7) Se dɔmi sane ji kaa, daa jeha a, a jeɔ nyɛmimɛ komɛ ngɛ asafo ɔ mi, nɛ ke a ti nɔ ko ya pee wa huɛ, wa wekuno, loo nɔ ko nɛ wa buɔ lɛ wawɛɛ ɔ, e dɔɔ nɔ wawɛɛ nitsɛ.
13. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ dla wa he amlɔ nɛ ɔ, konɛ ke nɔ ko nɛ wa suɔ lɛ wawɛɛ ɔ kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, wa nane nɛ ko tɔ̃tɔ̃?
13 Mɛni o ma pee kɛ dla o he amlɔ nɛ ɔ konɛ ke nɔ ko nɛ o suɔ lɛ wawɛɛ ɔ kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, o nane nɛ ko tɔ̃tɔ̃? Yaa nɔ nɛ o ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa. (Yak. 4:8) Ko ha nɛ nɔ ko ní peepee nɛ ná huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ nɔ he wami. E ngɛ mi kaa wa blaa kɛ jaa Yehowa kaa weku aloo asafo mohu lɛɛ, se e he hia nɛ wɔ nitsɛmɛ waa to blɔ nya nɛ waa sɔle, nɛ waa kane Baiblo ɔ ngɛ wa dɛ he.—La 1:2; 62:8.
14. Mɛni wa kaseɔ ngɛ bɔfo Petro nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi? (Yohane 6:66-68)
14 Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ bɔ nɛ Petro pee e ní ha benɛ Yesu kaseli komɛ kpale ngɛ e se ɔ hu mi. Eko ɔ, Petro nitsɛ hu nui nɔ́ nɛ Yesu de mɛ ɔ sisi, se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e kɛ anɔkuale yemi nyɛɛ Yesu se. (Kane Yohane 6:66-68.) Petro kɛ e juɛmi ma we nɔ́ nɛ ni kpa amɛ ngɛ pee ɔ nɔ, mohu ɔ, e ngɔ e juɛmi kɛ ma anɔkuale munyuhi nɛ Yesu tsɔɔ lɛ ɔ nɔ. Enɛ ɔ ha we nɛ e nane nɛ tɔ̃tɔ̃. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, bɔ nɛ ni kpahi peeɔ a ní ha a be nyɛe ma tsake anɔkuale nɛ he jua wa nɛ Mawu ha nɛ o nine su nɔ kɛ gu e we asafo ɔ nɔ ɔ. Moo pɛtɛ anɔkuale nɛ ɔ he wawɛɛ! Samar, nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ de ke, “I kaiɔ ye he be fɛɛ be kaa, ke nɔ kake pee yayami ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa asafo ɔ mi bi ɔmɛ tsuo pee yayami; nɛ lɔ ɔ tsakee we Yehowa su kpakpa amɛ hulɔ.”
15. Mɛni wa kaseɔ ngɛ Emily sane ɔ mi?
15 Mo susu Emily nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ hu he nɛ o hyɛ. Benɛ a baptisi lɛ ɔ, e we otsi pɛ nɛ a je e yayo kɛ je asafo ɔ mi, nɛ e mwɔɔ e níhi nɛ e je we ɔ mi. Emily de ke: “I hyɛ we blɔ kɔkɔɔkɔ kaa nɔ́ ko kaa jã maa ya nɔ. I ná we si fɔfɔɛ nɛ ɔ gbɔjɔɔ. Ye hɛ jaa ngɛ ye yayo he wawɛɛ.” Se mɛni lɛ ye bua Emily? E de ke: “Ye papaa ye bua mi wawɛɛ, nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo mi ɔ hu ba pee kaa ye weku. Enɛ ɔ ha nɛ i nui he kaa e piɛ imi pɛ. Nɔ fɛɛ nɔ kɛ nyagba ko maa kpe kɛ̃. Enɛ ɔ he je nɛ e he hia kaa waa hɛ kɛ su wa sibi a he, nɛ waa wo wa sibi he wami ɔ nɛ.” (1 Pet. 5:9) E sɛ nɛ o mlɛ nɛ nyagba ko nɛ ba loko o hɛ kɛ su nyɛmimɛ ɔmɛ a he. Moo pee jã amlɔ nɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ ke o kɛ nyagba ko kpe ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ maa ye bua mo, nɛ a maa wo o bua.
16. Mɛni lɛ e sa nɛ wa kai? (Hyɛ foni hulɔ.)
16 Mo kai hu kaa nihi nɛ Yehowa suɔ mɛ ɔ, mɛ lɛ e tsɔseɔ. (Heb. 12:6) E suɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ a je lɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ nɛ e kpale kɛ ba. (2 Pet. 3:9) Enɛ ɔ he ɔ, ke a je nɔ ko nɛ o suɔ lɛ wawɛɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ kɛ ye bua nɔ ɔ konɛ e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ekohu.—2 Tim. 2:24, 25.
Ke a je nɔ ko nɛ o suɔ lɛ wawɛɛ ɔ kɛ je asafo ɔ mi ɔ, mo kai kaa, nikɔtɔma amɛ suɔ nɛ a ye bua lɛ nɛ e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ekohu (Hyɛ kuku 16)f
17. Mɛni nɔ mi mami lɛ wa ma nyɛ ma ná?
17 Amlɔ nɛ ɔ, wa na nyagba komɛ nɛ o kɛ ma nyɛ maa kpe ngɛ o baptisimi se. Niinɛ, nyagba nɛ ɔmɛ ekomɛ a nya dami be gbɔjɔɔ, se kɛ̃ ɔ, koo ye gbeye. Níhi fuu ngɛ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ dla o he kɛ to loko nyagba nɛ ɔmɛ nɛ a ba. Mo kai kaa Yehowa Mawu pee klaalo kaa e maa ye bua mo be fɛɛ be konɛ o ya nɔ nɛ o ye lɛ anɔkuale. E ye bua mo be ko nɛ be, nɛ e suɔ kaa e maa ye bua mo kɛ ya neneene! (1 Pet. 5:10) Yehowa maa ya nɔ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o fĩ si ke o kɛ ka ko kpe. Ke o ya nɔ nɛ o kplɛɛ Yehowa yemi kɛ buami nɔ ɔ, lɛɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nɛ ma je mo kɛ je e he.—La 119:165; Rom. 8:38, 39.
LA 154 Suɔmi Nɛ Ngɛ Daa
a E ngɛ mi kaa a to ní kasemi nɛ ɔ he blɔ nya kɛ ha nihi nɛ a baptisi mɛ kɛ we ɔ mohu lɛɛ, se wɔ tsuo wa ma nyɛ ma ná he se.
b A tsake biɛ ɔmɛ.
c Nɔ́ se kɔmi ji nyɛmi nɛ́ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ susuɔ níhi a he kɛ yaa tsitsaa. Su nɛ ɔ yeɔ buaa wɔ nɛ wa yɔseɔ nɔ́ he je nɛ nɔ ko tu munyu ko, aloo e pee e ní ngɛ blɔ ko nɔ.
d E sa nɛ wɔ tsuo waa ye bua konɛ Baiblo kaseli kɛ nihi nɛ a baptisi mɛ kɛ we ɔ a bua nɛ jɔ ngɛ asafo ɔ mi. Hyɛ munyu nɛ ji, “Asafo ɔ Tsuo Ma Nyɛ Maa Ye Bua Baiblo Kaselɔ Nɛ E Ya E Hɛ Mi Kɛ Su Baptisimi He,” nɛ ngɛ March 2021 Hwɔɔmi Mɔ ɔ bafa 12, kuku 15 kɛ 16 mi ɔ.
e FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ fiɛɛmi tso mi nɛ e na ni komɛ nɛ a ngɛ bɔɔlu fiae nɛ lɔ ɔ ha nɛ e kai e blema. Pee se ɔ, nyɛmiyo nɛ ɔ ye bɔɔlu fiali ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ eko ɔ, e kɛ lɛ fia bɔɔlu hyɛ ɔ odase.
f FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Asafo mi nikɔtɔmahi enyɔ nɛ a ya slaa nyumu ko nɛ a je lɛ kɛ je asafo ɔ mi. A ngɛ lɛ he wami woe konɛ e kpale kɛ ba.