A3
Bɔ Nɛ Pee Nɛ Wa Nine Su Baiblo ɔ Nɔ
Nɔ nɛ e ha nɛ a ngma Baiblo ɔ nɔuu kɛ̃ lɛ e baa Baiblo ɔ yi. Lɛ nɛ e ha nɛ a ngma munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ:
“Wa Mawu ɔ munyu ɔ ngɛ kɛ yaa neneene.”—Yesaya 40:8.
E ngɛ mi kaa blema Hebri kɛ Aram Ngmami ɔa aloo blema Kristofohi A Hela Ngmami ɔ nɛ a kɛ nine ngma kekleekle ɔ eko be mwɔnɛ ɔ mohu lɛɛ, se munyu nɛ ngɛ Yesaya 40:8 ɔ ji anɔkuale. Enɛ ɔ he ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ ná nɔ mi mami kaa munyuhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi mwɔnɛ ɔ kɛ munyuhi nɛ ngɛ blema ngmami ɔ nɛ mumi klɔuklɔu ɔ kudɔ nihi nɛ a ngma a kɔ kɛɛ?
WOMI NGMALI ƆMƐ BAA MAWU MUNYU Ɔ YI
Ngɛ Hebri Ngmami ɔ blɔ fa mi ɔ, nɔ́ ko nɛ Mawu to sisi nɛ a peeɔ blema, nɛ́ lɔ ɔ ji kaa á hyɛ ngmami ɔ nɔ nɛ́ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ pue sib ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa na heto ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa fã Israel matsɛmɛ ɔmɛ kaa a hyɛ Mlaa nɛ́ a ngma a nɔ nɛ́ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ ha a he. (5 Mose 17:18) Jehanɛ se hu ɔ, Mawu fã Levibi ɔmɛ kaa a baa Mlaa a yi nɛ a tsɔɔ ma a mi bi ɔmɛ. (5 Mose 31:26; Nehemia 8:7) Benɛ Yudabi ɔmɛ kpale a se kɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, a kpɛti ni komɛ ba plɛ womi ngmali (Soferim bi). (Ezra 7:6, sisi ningmahi) Be komɛ a se ɔ, womi ngmali nɛ ɔmɛ hyɛ ngmami ɔ nɛ e ngɛ momo ɔ nɔ nɛ a ngma womihi 39 nɛ ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ fuu kɛ pue si.
Ngɛ jeha lafahi abɔ nɛ be ɔ mi ɔ, womi ngmali to a tsui si nɛ a pee totooto kɛ ngma ngmami ɔ mi munyu ɔmɛ kɛ pue si. Ngɛ jeha 500 M.B.K. kɛ ya si jeha 1500 M.B.K. ɔ, Yudabi nɛ a ji womi ngmali nɛ a tsɛɔ mɛ ke Masoreti bi hu tsa nɔ́ nɛ ɔ peemi nɔ. Blema ngmami nɛ Masoreti bi ɔmɛ kɛ a nine ngma nɛ e se kɛ pe kulaa ji Leningrad Codex ɔ, nɛ a pee ngɛ jeha 1008 loo 1009 M.B.K. Se maa pee jeha 1950 ɔ, a na blema Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma slɔɔtohi loo e fã komɛ maa pee 220 ngɛ Wo Gbogboe ɔ Womi Kpo ɔmɛ a kpɛti. Blema Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma nɛ ɔmɛ ye pe jeha akpe loko a pee Leningrad Codex ɔ. Benɛ a ngɔ Wo Gbogboe ɔ Womi Kpo ɔmɛ kɛ to Leningrad Codex ɔ he ɔ, e ma oti ko nɔ mi, lɔ ɔ ji: E ngɛ mi kaa e slo munyu komɛ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Wo Gbogboe ɔ Womi Kpo ɔmɛ a mi mohu lɛɛ, se jamɛ a slɔɔto ɔmɛ tsakee we sɛ gbi ɔ nitsɛ.
Nɛ womihi 27 nɛ a ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi ɔ hu nɛɛ? Yesu Kristo bɔfo ɔmɛ a kpɛti ni komɛ kɛ kaseli nɛ a hi si blema a a kpɛti nihi bɔɔ ko lɛ a kɛ a nine ngma womi nɛ ɔmɛ kekleekle. Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi hu hyɛ womi nɛ ɔmɛ a nɔ nɛ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ pue si kaa bɔ nɛ Yudabi nɛ a ji womi ngmali ɔmɛ pee ɔ. (Kolosebi 4:16) E ngɛ mi kaa Roma Nɔ Yelɔ nɛ a tsɛɔ le ke Diocletian kɛ ni komɛ bɔ mɔde kaa a ma puɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a womihi tsuo mohu lɛɛ, se a baa blema ngmamihi nɛ a kɛ nine ngma a, kɛ e fã komɛ maa pee akpehi abɔ yi kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.
Jehanɛ se hu ɔ, a tsɔɔ womihi nɛ Kristofo ɔmɛ ngma a sisi kɛ ya gbi kpahi a mi. Gbi kpahi nɛ a tuɔ blema nɛ a tsɔɔ Kekleekle Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a sisi kɛ ya a mi ɔ ekomɛ ji Armenian, Coptic, Ethiopic, Georgian, Latin, kɛ Syriac.
BƆ NƐ A TO HEBRI KƐ HELA NGMAMI ƆMƐ A HE BLƆ NYA HA KONƐ A TSƆƆ SISI
Ngmamihi nɛ womi ngmali nɛ a hyɛ blema Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma nɛ a se kɛ pe kulaa a nɔ kɛ ngma a, ke o ngɔ a mi munyungu ɔmɛ kɛ to a sibi a he ɔ, o maa na kaa slɔɔto bɔɔ komɛ ngɛ a mi. Enɛ ɔ he ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ le níhi nɛ ngɛ kekleekle ngmami nɛ a kɛ nine ngma a mi kɛɛ?
Waa kɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ ma nyɛ maa to tsɔɔlɔ ko nɛ e de sukuubi 100 kaa a hyɛ womi ko nɔ nɛ a ngma e mi munyu ɔ he. Ke womi ɔ nitsɛ ɔ laa po ɔ, a ma nyɛ maa ngɔ womi 100 nɛ sukuubi ɔmɛ ngma a kɛ to a sibi a he konɛ a na sane tutuutu nɛ ngɛ womi ɔ nitsɛ mi ɔ. E ngɛ mi kaa sukuubi ɔmɛ a kpɛti nɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ maa pee tɔ̃tɔ̃mi komɛ mohu lɛɛ, se e be nyɛe maa ba kɔkɔɔkɔ kaa sukuubi ɔmɛ tsuo maa pee tɔ̃tɔ̃mi kake ɔ nɔuu. Jã nɔuu kɛ̃ lɛ e ji ngɛ ngmamihi akpehi abɔ nɛ a hyɛ kekleekle Baiblo ɔ nɔ kɛ ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ e fã komɛ nɛ a ngɛ ɔ blɔ fa mi. Ke womi mi leli ngɔ mɛ kɛ to a sibi a he ɔ, a ma nyɛ maa na hehi nɛ womi ngmali ɔmɛ pee tɔ̃tɔ̃mihi ngɛ, nɛ a ma nyɛ maa na munyuhi tutuutu nɛ a ngɛ blema ngmami nɛ a kɛ nine ngma kekleekle kulaa a mi ɔ.
“Wa ngɛ nɔ mi mami kaa blema womi ko be nɛ a pee totooto kɛ ngma kaa Hebri Ngmami ɔmɛ”
Kɛ wa ma plɛ kɛ ná nɔ mi mami kaa níhi nɛ ngɛ blema ngmami nɛ a kɛ nine ngma kekleekle ɔ mi ɔ nɔuu lɛ ngɛ Baiblo nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ mi kɛɛ? Benɛ womi mi lelɔ ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke William H. Green ngɛ Hebri Ngmami ɔmɛ a he munyu tue ɔ, e de ke: “Wa ngɛ nɔ mi mami kaa blema womi ko be nɛ a pee totooto kɛ ngma kaa Hebri Ngmami ɔmɛ.” Jehanɛ hu ɔ, benɛ Baiblo he ní lelɔ ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke F. F. Bruce ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami Ɔmɛ aloo nɔ́ a tsɛɔ lɛ ke Somi Ehe ɔ he munyu tue ɔ, e de ke: “Odasehi nɛ ngɛ nɛ tsɔɔ kaa Somi Ehe ɔ da a hiɛ kulaa pe odasehi nɛ ngɛ blema womi kpahi nɛ nihi ngma nɛ́ a buu mɛ kaa a da a he. Se kɛ̃ ɔ, nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa je atsinyɛ nɛ́ e bi ke ji womi nɛ ɔmɛ da niinɛ lo.” E de hu ke: “Kaa Somi Ehe ɔ ji je ɔ mi womi ko ɔ, jinɛ nɔ fɛɛ nɔ ko he ye kaa e mi munyu ɔmɛ da nɛ a ko ji he atsinyɛ kulaa.”
Yesaya 40 nɛ piɛɛ Wo Gbogboe ɔ Womi Kpo ɔmɛ a he (a pee ngɛ jeha 125 L.M.B.K kɛ ya si jeha 100 L.M.B.K.)
Ke a kɛ to Hebri ngmamihi nɛ a kɛ nine ngma nɛ a pee maa pee jeha akpe nɛ be ji nɛ ɔ he ɔ, tɔ̃tɔ̃mi tsɔwitsɔwi komɛ pɛ lɛ a ngɛ mi, titli ɔ bɔ nɛ a ngma munyungu ɔmɛ ekomɛ ha a.
Yesaya 40 ɔ nɛ ngɛ Aleppo Codex ɔ mi. Aleppo Codex ɔ ji Masoreti bi ɔmɛ a blema ngmami nɛ a kɛ nine ngma ngɛ Hebri gbi mi nɛ e he hia wawɛɛ, nɛ a pee maa pee jeha 930 M.B.K.
Hebri Ngmami ɔ: A da Biblia Hebraica nɛ Rudolf Kittel pee ɔ nɔ kɛ pee Blɛfo gbi Hebri Ngmami ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi ɔ ngɛ (1953-1960). Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, ni komɛ da Wo Gbogboe ɔ Womi kpo ɔmɛ kɛ blema ngmamihi nɛ a kɛ nine ngma nɛ a se kɛ pe kulaa a ekomɛ a nɔ kɛ hla níhi a mi. A da níhi a mi hlami nɛ ɔ nɔ kɛ pee tsakemihi ngɛ Hebri ngmamihi nɛ a tsɛɔ mɛ ke Biblia Hebraica Stuttgartensia kɛ Biblia Hebraica Quinta a mi. A ngɔ munyuhi nɛ ngɛ Hebri ngmami enyɔ nɛ ɔmɛ a mi ɔ kɛ je Leningrad Codex ɔ mi, nɛ a kɛ sisi blɔ ningma komɛ nɛ a tsɔɔ bɔ nɛ womi kpo kpahi tsɔɔ munyu komɛ a mi ha a piɛɛ he. Womi kpo nɛ ɔmɛ ji Samaritan Pentateuch ɔ, Wo Gbogboe ɔ Womi kpo ɔmɛ, Hela Septuagint ɔ, Aramaic Targums ɔ, Latin Vulgate ɔ, kɛ Syriac Peshitta. Benɛ a ngɛ Je Ehe Sisi Tsɔɔmi ɔ sisi tsɔɔe ɔ, a hyɛ ní komɛ nɛ ngɛ Biblia Hebraica Stuttgartensia kɛ Biblia Hebraica Quinta a mi ɔ nɔ kɛ tsɔɔ sisi.
Hela Ngmami ɔ: Kɛ je jeha 1853 kɛ ya si jeha 1881 ɔ, womi mi leli nɛ a tsɛɔ mɛ ke B. F. Westcott kɛ F.J.A. Hort ɔ to Hela ngmami ɔ nɛ́ nihi maa hyɛ nɔ kɛ tsɔɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ he blɔ. A suɔ nɛ ke e hí kulaa, e hi kaa blema nɔ́ ɔ nɛ a kɛ nine ngma a. Nɔ́ nɛ ye bua mɛ ji kaa a ngɔ blema Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma a kɛ e fã komɛ kɛ to a sibi a he. Maa pee jeha 1950 ɔ, Je Ehe Baiblo Sisi Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ hyɛ Hela ngmami ɔ nɛ womi mi leli ɔmɛ pee ɔ nɔ kɛ tsɔɔ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ sisi. Jehanɛ hu ɔ, a hyɛ nɔ́ nɛ a kɛ nine ngma ngɛ womi nɛ a kɛ ngɔwu pee nɔ ɔ hu nɔ. Nihi tsɔɔ kaa a pee womi nɛ ɔ ngɛ jeha 125 M.B.K. kɛ ya si jeha 300 M.B.K. ɔ mi. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, a na womihi fuu nɛ a kɛ ngɔwu pee. Jehanɛ hu ɔ, womi mi leli komɛ pee níhi a mi hlami slɔɔtohi, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a pee Hela ngmami ɔ nɛ nihi hyɛɔ nɔ kɛ tsɔɔ sisi kɛ yaa gbi kpahi a mi ɔ eko. Eko ji nɔ́ nɛ Nestle kɛ Aland pee ɔ, kɛ jehanɛ hu nɔ́ nɛ United Bible Societies hu pee ɔ. A kɛ níhi nɛ womi mi leli ɔmɛ na a ekomɛ tsu ní ngɛ Baiblo nɛ ɔ sisi tsɔɔmi ɔ mi.
Hela ngmami nɛ ɔmɛ nɛ́ nihi hyɛɔ nɔ kɛ tsɔɔ sisi kɛ yaa gbi kpahi a mi ɔ ha nɛ e pee heii kaa blema sisi tsɔɔmi komɛ ngɔ kuku komɛ kɛ piɛɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ he nɛ́ a be blema nɔ́ ɔ nɛ Mawu kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ kudɔ nihi nɛ́ a ngma a mi. Nɔ hyɛmi nɔ́ ji Baiblo aloo Ngmami Klɔuklɔu ɔ nɛ The Bible Society of Ghana a pee ɔ. Se loko e maa su jeha 1550 ɔ, a ngɔ nɔmahi kɛ wo Baiblo ɔ mi kuku ɔmɛ a he momo kaa bɔ nɛ e ngɛ mwɔnɛ ɔ, enɛ ɔ he ɔ, be nɛ a je kukuhi nɛ́ a be blema nɔ́ ɔ nɛ Mawu kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ kudɔ nihi nɛ́ a ngma a kɛ je Baiblo sisi tsɔɔmi slɔɔtohi a mi ɔ, e ha nɛ blɔ ba lejɛ ɔmɛ. Kuku nɛ ɔmɛ ji Mateo 17:21; 18:11; 23:14; Marko 7:16; 9:44, 46; 11:26; 15:28; Luka 17:36; 23:17; Yohane 5:4; Ní Tsumi 8:37; 15:34; 24:7; 28:29; kɛ Romabi 16:24. Ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔ mi ɔ, a ngɔ sisi ningma okadi kɛ wo kukuhi nɛ nɔ́ ko be lejɛ ɔmɛ a he.
Odase ngɛ nɛ tsɔɔ kaa Marko 16 nya mwɔmi gagaaga (kuku 9-20) kɛ Marko 16 nya mwɔmi kpiti, kɛ munyu nɛ ngɛ Yohane 7:53–8:11 ɔ be blema ngmami nɛ a kɛ nine ngma kekleekle ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ lakpa munyuhi nɛ a ngɔ kɛ piɛɛ Baiblo ɔ he ɔ piɛɛ we sisi tsɔɔmi nɛ ɔ he.c
A pee tsakemi ngɛ munyu komɛ nɛ a kɛ tsu ní ɔ a mi bɔ nɛ pee nɛ e kɛ nɔ́ nɛ womi mi leli tsɔɔ kaa e ngɛ blema ngmami nɛ a kɛ nine ngma kekleekle ɔ mi ɔ nɛ́ kɔ pɛpɛɛpɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ blema ngmami nɛ a kɛ nine ngma a ekomɛ a mi ɔ, a de ngɛ Mateo 7:13 ɔ ke: “Nyɛɛ sɛ agbo tokofii ɔ mi, ejakaa agbo nɛ e ngɛ gbajaa a, kɛ blɔ nɛ e bli ɔ kɛ nɔ yaa hɛ mi kpatami mi.” Ngɛ Blɛfo gbi Je Ehe Sisi Tsɔɔmi momo ɔ mi ɔ, a kɛ munyungu nɛ ji “agbo” ɔ tsu we ní. Se benɛ a hyɛ blema ngmamihi nɛ a kɛ nine ngma a mi ekohu ɔ, a na kaa munyu nɛ ji “agbo ɔ” ngɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ wo Baiblo nɛ a tsɔɔ sisi ehe nɛ ɔ mi. A pee tsakemi kpahi fuu nɛ a ngɛ kaa nɔ́ nɛ wa tu he munyu nɛ ɔ. Se tsakemi nɛ ɔmɛ ji tsakemi nyafinyafihi kɛkɛ, nɛ ekoeko tsakee we sɛ gbi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ.
Womi nɛ a kɛ ngɔwu pee nɛ a kɛ nine ngma 2 Korintobi 4:13–5:4 ngɛ nɔ; a pee maa pee jeha 200 M.B.K.
a Kɛ je hiɛ ɔ kɛ yaa a, wa ma tsɛ lɛ ke Hebri Ngmami ɔ.
b Yi mi tomi kake he je nɛ e sa nɛ a hyɛ ngmami ɔ nɔ nɛ a ngma e mi munyu ɔmɛ kɛ pue si ji kaa, níhi nɛ a ngma blema ngmami ɔ mi munyu ɔmɛ ngɛ nɔ kekleekle ɔ puɛɔ.
c Ke o ngɛ hlae nɛ o le nɔ́ he je nɛ munyu nɛ ɔmɛ nɛ a je kɛ je Baiblo ɔ mi ɔ ji lakpa munyuhi ɔ, hyɛ sisi ningma nɛ e ngɛ New World Translation of the Holy Scriptures—With References nɛ a pee ngɛ 1984 ɔ mi ɔ.