‘Kare Me Ngolo Kop’ Dong Oromo
NIYABO, buk me agikki me Baibul, poyo wiwa i kom lamalaika mo ma onongo tye ka tuk wirre i dye polo kun tye ki “lok me kwena maber me atita.” En owaco ki dwan malongo ni: “Wulwor Lubanga, wumi deyo bote, pien cawa-ne me ngolo kop dong oromo.” (Niyabo 14:6, 7, NW) ‘Cawa me ngolo kop’ meno kwako tito pi ngolo kop ki jwero lubal ducu. “Cawa,” obedo kare mo macek mada. Ngolo kop me to man bibino calo agikki me “kare me agikki” ma dong watye kakwo iye-ni.—2 Temceo 3:1.
‘Cawa me ngolo kop’ man obedo kwena maber bot jo ma gimaro kit ma atir. Obedo kare ma Lubanga bimiyo luticce ma gudeno can ginongo yweyo ki i tim bwami, ki mar manok me yub me kare ni.
Dong, ma peya ‘kare me ngolo kop’ otum ki jwero te jammi me yub man marac me kare ni, giminiwa tam ni: “Wulwor Lubanga, wumi deyo bote.” In itye ka timo meno? Man kato waco lok ki dog keken ni, ‘Aye i kom Lubanga.’ (Matayo 7:21-23; Yakobo 2:19, 20) Lworo Lubanga i yo matir myero owek wabed ki woro pi ditte. Omyero owek wakwer tim maraco woko. (Carolok 8:13) Omyero okonywa me maro gin maber ki kwero gin marac. (Amoc 5:14, 15) Ka waworo Lubanga, ci wabiwinyo lokke ki woro madit. Pe wabiketo komwa i tic mukene tutwal ma pe biminiwa kare me kwano Baibul nino ducu. Wabibedo ki gen i kome kare ducu dok ki cwinywa ducu. (Jabuli 62:8; Carolok 3:5, 6) Jo ma gimiyo deyo bote i ada, giye ni en tye Lacwe polo ki lobo, en aye Laloc me Polo ki Lobo, dok gimine bote ki mar calo Laloc madit ma tye ki twero i kwogi. Ka waneno ni omyero waket cwinywa matek i lok magi, ci omyero watim meno cut labongo gale.
Kare me ngolo kop ma lamalaika oloko pire ni bene gilwongo ni “nino pa Jehovah.” “Nino” ma kit meno opoto i kom Jerucalem macon i mwaka 607 K.M.P. pien jo ma gubedo iye pe guwinyo lok ma Jehovah ocikogi kwede kun tiyo ki lunebi. Pi bedo ka diro nino pa Jehovah adira ki i tamgi, gumedde ameda ki keto kwogi ka mading adada. Jehovah onongo ocikogi ni: “Tye cok dok tye ka bino oyotoyot.” (Jepania 1:14) “Nino pa Jehovah” mukene opoto i kom Babilon macon i mwaka 539 K.M.P. (Icaya 13:1, 6) Jo Babilon gucayo lok ma Jehovah ocikogi kwede kun tiyo ki lunebine ki pien onongo gitye ki gen i kom cel ma orumo-gi ki i kom lubanga-gi. Ento Babilon madit-ti opoto woko i cing jo Medi ki jo Percia i dyewor acel keken.
Gin ango ma okemo-wa i kare man? “Nino pa Jehovah” mukene ma dok dit loyo. (2 Petero 3:11-14, NW) Ngolo kop pa Lubanga dong gitito pire woko i kom ‘Babilon Madit.’ I Niyabo 14:8, lamalaika mo ki i polo otito ni: “Babilon madit dong opoto, opoto gire woko.” Meno dong otyeko timme woko. En dong pe twero gengo luwor Jehovah. Dong kityeko yaro ticce me Camcana ki luto wiye i lweny woko kamaleng. Man dong jwero tere woko kwicikwici tye cok. Me kuro timme pa gin meno, Baibul waco bot dano i kabedo ducu ni: “Wua woko ki bote [Babilon Madit] . . . wek pe wuribbe kwede i balle, wek bene pe wunywak kwede gemo mogo ma poto i kome! Pien balle dong odure malo lipim, oo wa i polo, Lubanga dong opo i kom tim maraco ducu ma yam en otimo.”—Niyabo 18:4, 5.
Babilon Madit-ti kono obedo gin ango? Obedo dul madit ma noto dini me wi lobo ducu ma tye ki alama pa Babilon macon. (Niyabo, cura 17, 18) Kong i por kamogo ma orwatte arwata:
• Lulam dog me Babilon macon onongo giluto wigi i tic me wi bye me lobo. Meno bene timme ada i dini mapol me kare man.
• Lulam dog me Babilon pol kare gubedo ka cwako mac me lweny i kin lobe. Dini me kare ni pol kare gibedo anyim i lamo gum i kom lulweny ka lobe gicito i lweny.
• Pwony ki tic pa Babilon macon otero rok i tim me tarwang marac atika. Pien ludito dini i kare man gudiro cik me Baibul i kom kit me kwo woko tenge, tim tarwang dong onya ata i kin lupwonye dini wa ki romigi ducu. Gin mukene me angeya en aye ni, pien Babilon Madit timo tic me malaya ki lobo wa ki yubbe me wibye, Niyabo onyutte calo dako ma lakwele marac.
• Baibul bene owaco ni Babilon Madit tye ki kwo ‘mayot labongo lewic mo.’ I Babilon macon, yub me ot pa lubanga-gi onongo tye ki ngom malac, dok lulam dog gudoko jo ma ngene i tic me biacara. Me medo i kom kabedo me woro, i kareni Babilon Madit tye ki biacara madongo mapol ata. Pwonygi ki tim me kwero nino madito-gi weng kelo lonyo madwong i cinge wa ki bot lubiacara mukene-ni.
• Tic ki cal apaya, tango, ki tyet obedo pol i Babilon macon, kit macalo tye kwede i kabedo mapol i kare ni. To onongo gineno calo yo me donyo i kwo mukene. Babilon onongo opong ki odi pa lubanga ki ka woro matino mapol macalo gin deyo i kom lubanga-gi, ento jo Babilon gudago luwor Jehovah. En lakit niye acel-li ki ticce bene nyuto Babilon Madit.
I kare macon maca, Jehovah otiyo ki oteka me wi bye ki lulweny me rok mogo me pwodo jo ma gumoko i kwero timo mitti-ne. Omiyo jo Aciria gujwero Camaria woko i mwaka 740 K.M.P. Jo Babilon bene gunginyo Jerucalem woko kwicikwici i mwaka 607 K.M.P. ka jo Roma dok gunwoyo i mwaka 70 K.M. Jo Medi ki Percia dok lacen bene guloyo Babilon woko i mwaka 539 K.M.P. Pi karewa man, Baibul tye ka nyuto atir ni gamente me wi bye, macalo lee tim, bilokke i kom “dako ma malaya” ni, ka biweke dong munero, kun nyuto kite kikome ducu ka maleng. Gibinginye woko kwicikwici.—Niyabo 17:16.
Gamente me lobo mono ada bitimo gin ma kit meno? Baibul tito ni ‘Lubanga biketo meno i cwinygi.’ (Niyabo 17:17) Bitimme atura, i yo me aura, dok ma mako dog dano woko ento pe ma no kingeyo pire nyo ni timme mot mot.
Gin ango ma myero dong in itim? Penye keni kong ni: ‘An mono pud amoko i dul me dini ma pwonnye ki ticce tye ki alama ma nyuto ni dulli obedo but Babilon Madit?’ Kadi bed ni in pe ibedo lamemba me dul meno, pud iromo penye keni ni: ‘An mono aweko kit me cwinygi me loyo kwona?’ Kit cwiny ango? Cwiny me cwako tim tarwang, me maro jammi me kom ki camo kwo me ka maro Lubanga, nyo kwero lubo Lok pa Jehovah akaka (kadi bed i kom gin ma nen calo tidi). Tam kong maber i kom lagam-me.
Me wek wanong cwak pa Jehovah, pire tek ni omyero wanyut i tic-wa wa ki miti me cwinywa, ni ada pe watye but Babilon Madit. Pe tye kare mo me gale. Me poyo wiwa ni agikki obibino atura, Baibul owacci: “Ci obolo woko i nam kun wacci, ‘Babilon ma en gang madit-ti gibitimo ki tim bwami gicanyo woko matek i ngom oyot oyot, pe dong gibinongo matwal!’”—Niyabo 18:21, NW.
Ento mukene pud tye. Lok mukene ma dok i kom ‘kare me ngolo kop’ aye ni, Jehovah bingolo kop i kom yub me wi bye me loboni, ki lulocce, ki jo ducu ma gicayo locce matir me kerre me polo ma bibedo i cing Yecu Kricito. (Niyabo 13:1, 2; 19:19-21) Gin anena ma loko pi anyim ma gicoyo i Daniel 2:20-45 nyuto loc me wi bye nicakke wa i kare pa Babilon macon o kwede naka wa i kareni macalo twon cal mo madit ma giyubo ki jabu, ryal, mola, nyonyo ki lobo agulu. Lok pa lanebi man owaco pi karewa man ni: “Lubanga me polo biketo ker mukene ma rii nakanaka ma pe gitwero balone, kadi dit me locce bene pe gibiweko i cing rok mukene. Ker meno manyen-ni bituro ker magi ducu ngidogi woko matinotino, ci tyekogi woko ducu, en aye dong bicung bedo matwal.”—Daniel 2:44.
Baibul ciko luworo me ada pi gwokke ki i kom maro “jammi ma tye i lobo,” ma obedo kit me kwo me lobo man ma opokke woko ki i kom Lubanga me ada ni. (1 Jon 2:15-17) Tammi ma i moko ki ticci mono nyuto ni in icwako Ker pa Lubanga ada labongo loko cwinyi? In mono adada i keto pi ker meno calo gin ma okwongo i kwoni?—Matayo 6:33; Jon 17:16, 17.
[Bok i pot karatac 14]
Agikki Obibino Awene?
“Pi meno wubed ma wuyubbe; pien Wod pa dano bibino i cawa ma nongo pe wutamo pire.”—Matayo 24:44.
‘Pi meno wuki piny, pien pe wungeyo nino kadi wa cawa.’—Matayo 25:13.
“Pe dok bigalle.”—Kabakuk 2:3.
[Bok i pot karatac 14]
Onongo Mono Kono Okelo Alokaloka ka Onongo Ingeyo Con?
Ka onongo ingeyo labongo akalakala ni ngolo kop me to ma tye i anyimmi pud obitero mwaki mapol kong, onongo kono meno oloko yo ma in ikwo kwede? Ka agikki me yub macon man ogale okato kit ma onongo igeno kwede, ci iweko meno kwanyo mitini woko ki i tic pa Jehovah?—Jo Ibru 10:36-38.
Bedo labongo ngeyo kare meno kikome, miyo wabedo ki kare me nyuto ni watiyo pi Lubanga ki cwinywa ducu. Jo ma gingeyo Jehovah, gingeyo ni nyuto mit kom ma nongo kare odong manok kekeni pe bigudo cwiny Lubanga, ma neno kit ma cwinywa tye kwede.—Jeremia 17:10; Jo Ibru 4:13.
Ki bot jo ma gimaro Jehovah, en bedo ma okwongo i kwogi, kare ducu. Calo jo mukene, Lukricitayo me ada bene gitwero timo tic me gwoko kwogi. Mittigi pe tye me yenyo lonyo, ento nongo gin ma romo gwoko kwogi ki mo me apoka ki luwotgi aye gin ma pire tek i kwogi. (Jo Epeco 4:28; 1 Temceo 6:7-12) Gin bene gimaro tuko mogo me mato yamo maber ki alokaloka olo, mitigi tye me gonyo kom, ento pe pien ni dano ducu timo. (Marako 6:31; Jo Roma 12:2) Calo Yecu Kricito, gin gimaro timo miti pa Lubanga.—Jabuli 37:4; 40:8.
Lukricitayo me ada gimito kwo ki tiyo tic pi Jehovah nakanaka. Gen meno pire tek mada dok omyero gukur mot moni-ni pi kare mo ma nongo okato kit ma onongo gutamo kwede.
[Bok/Cal ma tye i pot karatac 15]
Lok ma Mako Twero Mamalo Twal
Me niang tyen lok ma omiyo Lubanga oye ni peko obed tye, omyero kong waniang lok ma mako twero ma malo twal. Twero mamalo twalli obedo gin ango? Obedo Twero ma dok dit loyo ducu.
Pien Jehovah obedo Lacwec, en tye ki twero me loyo lobo ki jo ducu ma bedo iye. Kadi bed kit meno, Baibul tito ni i acakki pa dano, kipyem i kom twero pa Jehovah ma malo twalli. Catan Larac ocoko lok ni Jehovah obedo ladiya, ni En obwolo lunyodowa ma okwongo pi gin ma bitimme ka gucayo cik pa Lubanga kun gitimo jammi i mitigi ken-gi, ki bene ni gibibedo maber ka gilone ken-gi labongo Lubanga.—Acakki, cura 2, 3.
Ka onongo Lubanga ojwer lujemo ni cut cut, kono meno onyuto teko-ne, ento onongo kono pe ocobbo lok ma pire tek ma kikelo ni. Meka ka jwero lujemo-ni cut cut, Jehovah omiyo kare ni wek ginacweya-ne ma ryek ducu gunen adwogi me jemo. Kadi bed meno okelo peko, ento omiyo kare obedo tye me nywalowa.
Medo i kom meno, i wel ma lamal tutwal ki bote, Jehovah ki mar madit oketo yub ni dano ma gibibedo luwiny bote dok gibiketo niye i ginkok pa Wode giromo gonyogi ki i bal ki adwogi-ne ci gibibedo i Paradic. Man, oromo bedo i yo me nicer ki i to kace mitte.
Weko kare pi cobo lok man bene omiyo kare ki lutic pa Lubanga me nyuto ni gin gitwero pwoyo mar pa Lubanga kun ginyuto gen-gi bot Jehovah i kit me kwo mo keken. Cobo lok man ma mako twero pa Lubanga ni, kacel ki lok ma mako genne pa dano, pire tek wek woro matir pi cik madit loyo obed tye i lobo ki i polo ducu. Labongo meno, kuc me ada pe bitwere.a
[Lok ma tye piny]
a Lok madongo magi ki jammi ma kwakogi ducu ginyammo kore ki kore i buk me Draw Close to Jehovah, ma Lucaden pa Jehovah aye gugoyo.
[Cal]
Yub me loc pa luwi bye me lobo ducu bio i agikki-gi