IKUEGBE RẸ AKPEYEREN RI | OLEH RADZYMINSKYI
Uwodi Se Si Vwe nẹ Ẹbẹre ri Jihovaa
E vwiẹ vwẹ vwẹ ukpe rẹ 1964 vwẹ Siberia, ra vwọ djẹ ọsẹ vẹ oni mẹ nẹ Ukraine rhe etiyin nu. Kirobo me sa karophiyọ, ọsẹ vẹ oni mẹ kugbe ọsẹ vẹ oni mẹ rode vwẹroso Jihova karekare ji te ọke ra vwọ tobọ mu ayen phiyọ uwodi dede. Ẹgbukpe ighwrẹn yen a kanre ọsẹ mẹ rode phiyọ uwodi fikirẹ iruo rẹ oniruo okinriariẹ ro ruẹ. Ọke vwọ yanran na, e de ji mu vwe phiyọ uwodi, mi de vwo uphẹn buebun mi vwo djephia nẹ me vwẹroso Jihova.
Vwẹ ukpe rẹ 1966, avwanre da kua rhivwin kpo Ukraine. Me je karophiyọ ọke me ra vwọ nokpẹn rẹ ọsẹ mẹ rode vwẹ uwodi ọke me vwọ hẹ ẹgbukpe ẹne. Itreni yen mẹvwẹ vẹ oni mẹ rua vwo nẹ Kryvyi Rih vwẹ Ukraine kpo uwodi rọhẹ Mordovia vwẹ Russia. Inọke ivẹ ọvo yen avwanre vẹ ọyen sa ghwọrọ kuẹgbe vwẹ irharo rẹ elọkpa re rhẹrẹ uwodi na, ẹkẹvuọvo ayen rhọnvwe kẹ nẹ o mu vwe kpahen awọ rọyen.
Me Vwẹroso Jihova Me Vwọ hẹ Isikuru
Mẹ vẹ oniọvo mẹ Mykhailo (vwẹ obọrhen)
Ọke me vwọ ghwanra cha vwẹ Ukraine, abọ buebun yen a davwen esegbuyota mẹ ni. Kerẹ udje, emọ da ton isikuru phiyọ, ka vuẹ ayen nẹ ayen ko ibaji ro vwo uhoho rẹ ọkiemo ri Lenina phiyọ ewun rẹ isikuru rayen. Ikpe evo vwọ wan nu, a da vuẹ emọ na nẹ ayen churu amwa ọvwavware si ohọre rayen vwo djephia nẹ ayen biẹcha usuon ri Lenin. Me da sen nẹ mi che se ru ọtiọyeen, kidie me riẹnre nẹ Jihova ọvo yen fo ohwo ra fuevun kẹ.
Ọsẹ vẹ oni mẹ cha vwẹ uko vwo brorhiẹn nẹ Jihova yen me cha ga, ayen nabọ djefiotọ kẹ vwẹ oboresorọ me vwọ kẹnoma kẹ oseghe rẹ usuon. Ayen ji jiro kẹ vwẹ nẹ me nabọ muẹrophiyọ ẹbe eyono mẹ, kidie ọ cha nẹrhẹ e jiri Jihova.
Ẹdẹ ọvo, ọshare ọvo ro siẹ iyẹnrẹn da rhe isikuru avwanre, ọyen usun rẹ ihwo ri siẹ imagazini ri Nauka i religiia (Isayẹnsi vẹ Ẹga), imagazini nana tito nẹ a vwẹrosua Ọghẹnẹ yẹrẹ ẹgaa. Ọshare na vwọ ta ota rọ sa nẹrhẹ ohwo vwo ẹwẹn ivivẹ kpahen Ọghẹnẹ, iyono mẹ da reyọ ovwẹ kpo obaro re chidia.
Rọ vwọ ta nu, ayen da reyọ ovwẹ brora je vuẹ nẹ ọ nabọ ta ota kẹ vwẹ. Ọ da nọ vwẹ kpahen ẹga re me ra, kpakpata me da vuẹ nẹ, “Mẹvwẹ Oseri ri Jihova.” Ọ rha mrẹ ota taa, o de yeren uvwe kidie me nabọ kerhọ rọyen. Ọnana da nẹrhẹ ophu muẹ iyono mẹ!
Mẹvwẹ vẹ Orua Mẹ Vwẹroso Jihova
Orua mẹ eje vwẹroso Jihova nẹ ọ cha vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwọ teyen ẹbe rẹ ukoko na vwẹ uwevwin rẹ avwanre je ghanre ayen. Vwọba, ọsẹ mẹ gare kerẹ oniruo okinriariẹ ji kin ikoko vẹ ẹko buebun vwẹ central Ukraine.
Vwẹ oghẹruvo ọvo vwẹ February 1978—ẹdẹ ivẹ e ki vwiẹ oniọvo mẹ ọmọshare re se Pavlik—mi vwo nẹ isikuru te uwevwin, me da mrẹ eyeruwevwin avwanre ra hra nene asan eje. Elọkpa hiẹ uwevwin avwanre ji mu ẹbe avwanre ejobi yanran.
Vwẹ ẹdẹ rọ vwọ kpahọn, o gbe vwe unu me vwọ mrẹ oborẹ iyono avwanre ghwiẹro ni vwe vẹ oniọvo mẹ Mykhailo, kẹ ayen roro nẹ avwanre emọ rẹ ihwo re ji nẹ America rhe, rhe bẹbẹ guọnọ otọ rayen. Ọke vwọ yanran na, iyono buebun da rhe mrẹvughe nẹ ayen niro chọ. Emọ rẹ iklasi mẹ evo je tobọ rhe dia Iseri ri Jihova!
Elọkpa rhoma hiẹ uwevwin avwanre vwẹ 1981. Dede nẹ mi ji te ẹgbukpe 18 vwẹ ọke yenaa, jẹ ayen mu vwe vẹ ọsẹ mẹ kugbe ọsẹ mẹ rode bru oguẹdjọ ra. Ọlọkpa rọ nọ avwanre enọ na da djẹ uguegue mu vwe nẹ mi rhe ru oborẹ ayen guọnọree, ayen che mu vwe phiyọ uwodi. Vwẹ ọke vuọvo na, ọshare ọvo ro ku ewun rẹ ọlọkpa phiyọọ ghwa vuẹ vwẹ nẹ me da rhọnvwe, ọyen cha nẹrhẹ akpọ mẹ yovwin. Ọtiọyena, kọ ghwa họhọ nẹ ọvo vuẹ vwẹ nẹ ọyen cha vwẹ oja re vwẹ, jẹ ọ rọ chekọ vuẹ vwẹ nẹ ọyen cha vwẹrote vwe me da rhọnvwe. Ayen sa vwọ riẹriẹ ovwẹ tobọ, ayen da karophiyọ ovwẹ kpahen ọke re vwo mu ọsẹ mẹ, ọsẹ mẹ rode kugbe iniọvo ọsẹ vẹ oni mẹ eshare phiyọ uwodi. Elọkpa na rha riẹẹn nẹ, oborẹ ayen tare na nẹrhẹ imuẹro mẹ gan kokoroko nẹ Jihova sa cha vwẹ uko vwo chirakon je fuevun vwẹ uwodi.—Filipae 4:13.
Vwo nẹ obohwẹre kpo obọrhen: Ọsẹ mẹ, omẹvwẹ, Pavlik, oni mẹ kugbe Mykhailo, ọmọke tavwen e ki mu vwe phiyọ uwodi
Me Vwẹroso Jihova Vwẹ Uwodi
Mi ghwe vwo te ẹgbukpe 18 nu, ẹdẹ rọ vwọ kpahọn, a da kẹ vwẹ ileta nẹ me vwomaba iruo rẹ isodje. Kidie nẹ me senre, e de mu vwe phiyọ uwodi ra da cha reyọ ovwẹ vwo guẹdjọ. Uwodi na pha rhuarho, eshare 85 yen herọ. E bru ọke phiyọ rẹ ohwo ọvuọvo vwo sherhẹn kidie ehwa 34 ọvo yen herọ. Obọvo udughwrẹn yen a rhọnvwere nẹ avwanre họ.
Me vwọ ro uwodi na nu, e de bi ẹchẹ na gbe gangan, ihwo rehẹ uwodi na eje da tẹnrovi vwe. Ugege yena, evo usun rayen da nọ vwẹ oboresorọ e vwo mu vwe phiyọ uwodi. Dede nẹ oshọ mu vwe, me da karophiyọ ikuegbe ri Daniẹl vwẹ Baibol na, re do phiyọ unu rẹ ikpohrokpo jẹ ayen wanrọ omaa. Ikuegbe na nẹrhẹ me vwẹroso Jihova karekare je nẹrhẹ ẹwẹn mẹ totọ.—Aizaya 30:15; Daniẹl 6:21, 22.
Avwanre vwọ riemu rẹ ovwọnvwọn nu, ọvo usun rẹ ihwo re mu phiyọ uwodi na da nọ vwẹ enọ buebun kpahen obo ri mi segbuyota. Ememerha na, asan eje da fọn riẹi, ayen eje ke kerhọ rẹ oborẹ avwanre ta. Me reyọ omarẹ inọke ẹne yẹrẹ iyorin vwọ vuẹ ayen kpahen obo ri mi segbuyota. Me kpẹvwẹ Jihova gangan kidie ọ cha vwẹ uko!
Tavwen e ki mu vwe kpo aguare, me rẹ Jihova nẹ ọ kẹ vwẹ uduefiogbere vẹ aghwanre me sa vwọ chochọn rẹ esegbuyota mẹ. Oguẹdjọ na tare nẹ, me de tanẹ mi vwo esegbuyota kpahen Ọghẹnẹ me sa vwọ sen iruo rẹ isodje. Me davwẹngba vwo djefiotọ kẹ ihwo rehẹ aguare na nẹ, mi de ruiruo rẹ isodje ọ cha nẹrhẹ ivun miovwo Ohwo rọ ma rho vwẹ akpọ vẹ odjuvwu. Dedena, vwẹ 1982 e de brorhiẹn hwe vwe nẹ me cha dia uwodi ẹgbukpe ivẹ.
Oma vwerhen ovwẹ me vwọ mrẹ iniọvo iyorin efa vwẹ uwodi na. Dede nẹ avwanre ghwa ta ota krẹẹ, jẹ ọkieje yen avwanre vwọ ta ota kpahen ẹkpo ri Baibol ọvo, ọkievo ibrẹro krẹn yen avwanre vwo ruo. Avwanre ọvuọvo vwo Baibool, jẹ ọke buebun yen igbeyan vẹ imoni avwanre vwo siẹ ẹkpo ri Baibol phiyọ ileta vwo rhe avwanre—avwanre tobọ mrẹ ẹkpo ri Baibol vwẹ ẹbe efa ọkievo!
Me Vwẹroso Jihova Ọke Me Vwọ Wan Oma
Vwẹ 1983, me vwọ hẹ iwọkshọpu rẹ uwodi na vwẹ ẹdẹ ọvo, itehru re họhọ te omarẹ ekpu rẹ isimeti 40 rẹ imoto re vwo muẹ eghwa ehọhọ re se crane muru, de she teyen otọ kpregede. Eghwa na da wan obuko she teyen ovwẹ, mi de she teyen otọ, owohwẹre mẹ de vwirhin.
Me da nẹrhovwo rhe Jihova nẹ ọ kẹ vwẹ ẹgba mi se vwo chirakon rẹ ọmiaovwẹ ọgangan na. Inọsu rọ wian vwẹ uwodi na da vuẹ vwẹ nẹ mi kperi vẹ ophu ọgangan rere ọmiaovwẹ na se vwo kpotọ, ẹkẹvuọvo inẹ rẹ ukoko na kọyen me soro.
E vwo mu vwe kpo họsipito, avwanre ka ro imoto rode, avwanre da rha ro okọ rẹ ejini, ukuotọ rọyen e de mu vwe phiyọ imoto re vwo muẹ ihwo kpo họsipito. Ọ dia ọmọrhiẹ ọbara yen hwẹ nu vwe omaa, kidie ọ reyọ inọke esan avwanre ki te họsipito na. Me riẹnre nẹ a cha bẹrẹ ovwẹ, ọtiọyena me da nẹrhovwo nẹ e jẹ idọktọ na vwẹ aghwanre ruiruo ji muọghọ kẹ orhiẹn-ebro mẹ vwọ kpahen obara ese phiyọ oma. Ọke me vwọ vuẹ idọktọ na nẹ me cha reyọ ọbaraa, ọ rhọnvweree, ọtiọyena me da rẹ gangan. Me vuẹrẹ nẹ kemu kemu ro nẹ obuko rọyen rhe o rhe se obara phiyọ ovwẹ omaa, mẹvwẹ ọvo yen che mu oghwa rọyen. Ukuotọ rọyen ọ vwọ rhọnvwe nẹ ọyen cha bẹrẹ ovwẹ ababọ rẹ ọbara, ẹwẹn mẹ de rhi te otọ. Ẹkẹvuọvo, e de bru nẹ owohwẹre mẹ.
Ọke ra vwọ bẹrẹ ovwẹ nu, ẹgba vuọvo rhe rhe vwee. Vwẹ udughwrẹn buebun, ughwughwu ọvo kọyen me mrẹ. Vwẹ oghẹruvo rẹ ẹdẹ ọvo, inọsu ọvo da vuẹ vwẹ nẹ ofori nẹ a kẹ vwẹ emu ro yovwin vrẹ e ra vwọ kẹ vwẹ vwẹ uwodi rere oma mẹ sa vwọ fobọ kpo, e ji che mu emu na phiyọ ifriji rọ kẹrẹ ovwẹ. Me cha re ukọhọ ọvo vẹ ibọta je rare ukujẹrẹ ọvo rẹ ame ọnyọ ẹdọke. Ọsẹ vẹ oni mẹ vwo nyo kpahen obo re phia kẹ vwẹ na, ayen de ru ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ayen vwo rhe muẹ emu na rhe vwe. Jẹ, obọ vuọvo yen ọlọkpa na rhọnvwe reyọ emu na mie ayen vwo rhe vwe.
Ẹkẹvuọvo, ọke rẹ inọsu na da vwẹrote owọ mẹ na nu, kẹ ayen kẹ vwẹ emu vwo nẹ ọ rẹ ayen mu rhe vwọ kẹ oma rayen. Ayen ji phiẹba emu re mu phiyọ ifriji na siẹrẹ i de re. Ọnana ghwa odjephia nẹ obọ ri Jihova krẹn nọọ. (Aizaya 59:1) Obo re phiare na je nẹrhẹ me karophiyọ ikuegbe rẹ ayeuku rẹ ochẹ evwri rọyen yamuu.—1 Ivie 17:14-16.
Ememerha na, oma mẹ ko shephiyọ. Ihwo orua vẹ igbeyan mẹ si ileta ri te 107 rhe vwe, me je kpahenphiyọ ayen eje. Iniọvo mẹ rehẹ uwodi ọfa je phare ọko rhe vwe. Enana eje kẹ vwẹ uvi rẹ ọbọngan vẹ omavwerhovwẹn!
Ọsoso emeranvwe ivẹ wanre tavwen me ke sa rhe họ. Urhuru me vwọ rhoma nene iniọvo mẹ rehẹ uwodi dia ko sivwe.
Ọke rẹ idọktọ ọvo vwo muegbe rẹ ọbe re che vwo si vwe nẹ họsipito na kpo, o de se vwe ro ọfisi rọyen kọ nọ vwẹ enọ buebun kpahen obo ri mi segbuyota. Me vẹ ọyen vwọ ta ota nu, ọ da vuẹ vwẹ nẹ, me yọnrọn esegbuyota mẹ gan. O gbe vwe unu mamọ nẹ ohwo ro ku ewun rẹ isodje phiyọ yen vuẹ vwẹ eta nana!
Vwẹ April 1984, e de se vwe kpo aguare ọvo rẹ isodje na de che brorhiẹn sẹ ayen che siobọnu vwe. Ayen da nọ vwẹ sẹ mi che ruiruo rẹ isodje na, me da nọ ayen, ohwo vẹ owọ ọvo je sa ga kerẹ isodje? Kẹ ayen rhoma nọ vwẹ nẹ: “Kọ da rha dianẹ wo vwo awọ ivẹ vwo, die wo che ru?” Me da vuẹ ayen nẹ mi che se ruiruo rẹ isodjee, nẹ Ọghẹnẹ ọvo yen me cha fuevun kẹ. Kẹ ayen vuẹ vwẹ nẹ me cha dia uwodi na gba vwẹ uchọke re bru kẹ vwẹ ẹsosuọ ye. Ẹkẹvuọvo, ayen de siobọnu vwe, emeranvwe ivẹ kugbe ẹdẹ 12 tavwen ẹdẹ rẹ ayen bruru na ki te.
Mẹvwẹ vẹ Mykhailo (vwẹ obọrhen), ọke re vwo siobọnu vwe vwo nẹ uwodi rhe nu
Me Vwẹroso Jihova Mi Vwo Vrẹ nẹ Uwodi Nu
Mi vwo vrẹ nẹ uwodi ẹgbukpe ọvo vwọ wan nu, e de ru owọ re ruẹ kẹ ohwo re bru owọ nu vwọ kẹ vwẹ. Ọ reyọ unọke ọvo mi ki se kuo phiyọ kurhiọke kurhiọke. Ọ bẹn mi ki se kuophiyọ vwẹ ọke rẹ ekpanhen, kidie nẹ ọbara rha riẹn djẹ vwẹ owọ mẹ re bru chekọ naa, ko muẹ ititẹ. Rhanvwẹ ọke me vwọ hẹ ẹgbukpe 19 yen me djonẹ kuko, ẹkẹvuọvo mi rhẹro rẹ ọke me cha vwọ vwẹ awọ mẹ djonẹ vwẹ akpọ ọkpokpọ na.—Aizaya 35:6.
Ẹdẹ rẹ avwanre rọvwọnre
Ọ bẹn kẹ vwẹ me vwọ mrẹ iruo kidie ihwo buebun guọnọ reyọ ohwo ro vwo ubrowọọ. Dedena, mi ji rhi ruiruo re de chidia dẹvoo. O vwo ọke ọvo mi vwo ruiruo ra da rhuẹrẹ oka rẹ imoto sansan. Vwẹ ọke ọfa, mi de rhe ruiruo rẹ ebanbọn.
Vwẹ 1986, me da rọvwọn Svitlana. Ọsẹ vẹ oni ri Svitlana rode Iseri ri Jihova kirobo rẹ emẹ je hepha. Ọke buebun yen ọ vwọ tanẹ oma vwerhọn kidie rhanvwẹ ọke avwanre vwọ kọnphiyọ ohwohwo yen avwanre vwọ rhọnvwe nẹ Jihova yen cha reyọ ẹdia rẹsosuọ vwẹ orọnvwe avwanre.
Emọ rẹ avwanre Olia kugbe Volodia yono obo re ruiruo rẹ ebanbọn ọke rẹ ayen vwọ vwẹ ukẹcha kẹ vwẹ vwọ rhuẹrẹ uwevwin awanre ọvo rẹ avwanre diare. Ọnana da nẹrhẹ ayen vwo omavwerhovwẹn kpahen iruo rẹ ebanbọn rẹ Ọguan Ruvie ọke rẹ ayen vwọ ghwanra cha. Ayen da je ton iruo ọkobaro ọkieje phiyọ. Enẹna, Olia ruiruo rẹ ebanbọn, Volodia kọ rha ga kerẹ ọkpako.
Ọshare rẹ ọmọtẹ avwanre re se Oleg; ọmọtẹ avwanre re se Olia; Svitlana; mẹvwẹ; aye rẹ ọmọshare avwanre re se Anna; kugbe ọmọshare avwanre re se Volodia
Uvi rẹ ukẹcha rẹ aye mẹ Svitlana vwọ kẹ vwẹ yen nẹrhẹ mi se ruiruo mẹ vwevunrẹ ukoko na. Vwẹ ikpe re kpahen 1990, ikoko buebun vwe Ukraine vwo ighwoghwota re vrẹ 200, jẹ ọkpako ọvo yẹrẹ ivẹ yen ayen vwori. Vwẹ obọvo emeranvwe, me ghwọrọ oba rẹ udughwrẹn na vwo muẹ ẹbe vwo rhe ikoko rehẹ central Ukraine.
Me je Vwẹrosua Jihova Asaọkiephana
Vwẹ 2022, mẹ vẹ aye mẹ de brorhiẹn rẹ avwanre vwọ kua nẹ uwevwin avwanre rọhẹ Kryvyi Rih. Asaọkiẹphana, ukoko ọvo vwẹ Austria yen avwanre da ga.
Ọke me vwọ hẹ omotete, mi yono vwo nẹ udje rẹ ihwo orua mẹ re dia Iseri ri yeren akpọ rẹ otekẹvwẹ dede nẹ ayen hirharoku ebẹnbẹn. Baibol na nẹrhẹ avwanre nabọ vughe Ọmemama rẹ avwanre, je cha avwanre uko avwanre vẹ ọyen se vwo vwo uvi rẹ oyerinkugbe. (Jems 4:8) Oyerinkugbe tiọyena yen nẹrhẹ e yeren akpọ ro vwo otọ. Dede nẹ me rioja buebun, jẹ oma vwerhen ovwẹ nẹ mi muọghọ ro fo Jihova vwọ kẹ.
Mẹ vẹ Svitlana vwẹ Austria
a Vladimir Lenin yen ton oseghe rẹ usuon re se Russian Communist Party phiyọ, ọyen jehẹ ohwo rẹsosuọ ro sun Soviet Union.