Aroẹmrẹ ri Shekpahen Mesaya na Djerephia nẹ Jesu Yen Mesaya Na?
Ẹkpahọnphiyọ ri Baibol na
E. Jesu vwọ hẹ otọrakpọ, o ru orugba rẹ aroẹmrẹ eje ri shekpahen “Ọ ra vwẹ ori te na Osun,” ọ rọ cha dia “Osivwi rẹ akpọ na.” (Daniẹl 9:25; 1 Jọn 4:14) Jẹ, o vwo ghwu nu dede, Jesu ji ru orugba rẹ aroẹmrẹ ri shekpahen Mesaya na.—Une Rẹ Ejiro110:1; Iruo Rẹ Iyinkọn Na 2:34-36.
Die yen “Mesaya” mudiaphiyọ?
Ubiota ri Hibru Ma·shiʹach (Mesaya) kugbe ota ri Grik Khri·stos (Kristi) ivẹ na mudiaphiyọ “Ọ re ku evwri ku.” Ọtiọyena, “Jesu Kristi” mudiaphiyọ “Jesu re ku evwri ku,” yẹrẹ “Jesu Mesaya na.”
Vwẹ ọke ri Baibol na, a da cha vwẹ ohwo mu ẹdia rọ rhoro, ke kuẹ evwri kuẹ uyovwin rọyen. (Livitikọs 8:12; 1 Samuẹl 16:13) Ọghẹnẹ yen vwẹ Jesu mu kerẹ Mesaya rọ dia ẹdia rọ vọnre vẹ ogangan. (Iruo 2:36) Jẹ ukpe rọ vwọ vwẹ evwri ghworo Jesu, Ọghẹnẹ de ku ẹwẹn ọfuanfon kuo.—Matiu 3:16.
Ihwo buebun yen a guọnọre ri che ru orugba rẹ aroẹmrẹ ro shekpahen Mesaya na?
Ẹjo. Omoka ọvo yen e che vwo vughe ohwo na, orugba rẹ aroẹmrẹ ri Baibol riẹn obọ kpo Mesaya yẹrẹ Kristi vuọvo. Ẹkẹvuọvo, Baibol na tare nẹ “Kristi rẹ efian cha rhe kugbe emraro rẹ efian ayen cha vwẹ eka buebun phia kugbe emu rẹ igbunu buebu, rere ayen vwọ phiẹn ihwo buebu ghwru.”—Matiu 24:24.
Mesaya na cha vwomaphia vwẹ obaro na?
Ẹjo. Baibol na mraro phiyotọ nẹ, Mesaya na che nẹ uvwiẹ rẹ Ovie Devid vwẹ Izrẹl rhe. (Une Rẹ Ejiro 89:3, 4) Jẹ, ọbe rẹ iyẹnrẹn rẹ uvwiẹ ri Devid ghwru re, ọkiọvo ọ sa dianẹ ọ guọghọre ọke rẹ ihwo ri Rom vwọ ghwọrọ Jerusalẹm vwẹ 70 C.E.a Vwo nẹ ọke yena rhe, ọ ra lọhọ vwọ kẹ ohwo vuọvo rọ vwọ riẹn sẹ uvwiẹ ri Devid yen o nurhe-e. Vwọ vrẹ ọyena, dede nẹ ọbe rẹ ikuegbe na herọ vwẹ ọke ri Jesu, ohwo vuọvo vwo ẹwẹn ivivẹ kpahen uvwiẹ ri Devid ro nurhe-e tobọ ji te ivweghrẹn rọyen.—Matiu 22:41-46.
Bro aroẹmrẹ ri Baibol na yen shekpahen Mesaya na?
Ọ cha bẹn ra vwọ riẹn uchunu rẹ aroẹmrẹ ri shekpahen Mesaya na. Kerẹ udje, ona re vwo phiẹ ukeri phiyọ aroẹmrẹ sansan sa fẹnẹ vwẹ awọreta ọvuọvo ma rho siẹrẹ aroẹmrẹ na de shekpahen Mesaya na. Awọreta rọhẹ Aizaya 53:2-7 djunute aroẹmrẹ buebun ri shekpahen Mesaya na. Ihwo evo se kere eje phiyọ aroẹmrẹ ọvo, ihwo efa mi rhe no nẹ aroẹmrẹ na eje fẹnẹre.
Aroẹmrẹ evo ri shekpahen Mesaya na rẹ Jesu rugba
Aroẹmrẹ |
Ra mrẹ vwẹ |
Orugba |
|---|---|---|
Ọmọ rẹ Ebraham |
||
Ọmọ rẹ Aizik rọ dia ọmọ rẹ Ebraham |
||
Uvwiẹ ri Juda vwẹ Izrẹl yen e de vwiẹ |
||
Uvwiẹ rẹ Ovie Devid yen o nurhe |
||
Ọmọtobẹ yen vwiẹrẹ |
||
E vwiẹrẹ vwẹ Betlẹhẹm |
Maika 5:2 |
|
E de se Imanuẹlb |
||
Ọtonphiyọ ro kperusi-i |
||
Imitete ra teyen hwe re vwo vwiẹ nu |
Jerimaya 31:15 |
|
E de se nẹ Ijipt rhe |
||
E che se ohwo ri Nazarẹtc |
||
Ikọn cha kobaro kẹ |
Malakae 3:1 |
|
A Jẹrẹ reyọ kerẹ Mesaya na vwẹ 29 C.E.d |
||
Ọghẹnẹ sere Ọmọ rọyen |
||
Oruru rẹ uwevwin rẹ Ọghẹnẹ muro rọ |
||
Oghwoghwota rẹ iyẹnrẹn esiri na |
||
Aghwoghwo rọyen vwẹ Galili urhukpẹ rode |
||
O ru emu rẹ eka kerẹ Mosis |
||
Kerẹ Mosis, ọ ta eta romobọ rọye-en |
||
O sivwin ega buebun |
||
Ọ guọnọ ujiri romobọ rọye-en |
||
O che gbe arodọnvwẹ kẹ ihwo re shenyẹ |
||
O djerephia nẹ Ọghẹnẹ ohwo ro brorhiẹn ọsoso |
||
Ọgba-Aghwanre |
||
O ghwoghwo odẹ ri Jihova |
||
O kpe itẹ buebun |
||
Osun |
||
Buebun sere gbuyota-a |
||
Uchukurhe umwemwu |
||
Ihworakpọ senrọ |
||
E vwo utuoma kpahọn ekueku |
||
Ọ ro Jerusalẹm vẹ ekẹtẹkẹtẹ |
Zekaraya 9:9 |
|
Imitete jiriro |
||
Ọ rhere vwẹ odẹ ri Jihova |
||
Ugbeyan rọ kẹrerẹ shẹrẹ |
||
A shẹrẹ ikpahọ gbẹ isene ihwe rẹ idọnọ ọfuanfone |
Zekaraya 11:12, 13 |
|
Idibo rọyen yan jovwo |
Zekaraya 13:7 |
|
E se oseri rẹ eku hwe |
||
E vwo gun efian nyẹ, ọ kpahe ota vuọvo-o |
||
E dje enya kuo |
||
A teyerọ uyovwin |
Maika 5:1 |
|
A farọ |
||
Ọ họnre ihwo re ghwiẹrẹ-ẹ |
||
Isun chahen urhi muo |
||
E hwe awọ vẹ abọ rọyen mu urhe |
||
Ihwo vwẹ iwun rọyen duvwu itẹ |
||
E kerire ba irumwemwu |
||
A vwerọ jehwẹ, e mienu kuo |
||
Ọ rioja kẹ irumwemwu |
||
Kọ họhọre nẹ Ọghẹnẹ senrọ |
||
A vwẹ udi rọ yara korokoro kẹ da |
||
Urhuru rẹ ame hwere tavwen o ki ghwu |
||
O phi erhi rọyen phiyọ obọ rẹ Ọghẹnẹ |
||
Ọ vwẹ arhọ rọyen kpahotọ |
||
Ọ hwa osa rẹ ọtanhirhe na ro vwo si umwemwu no |
||
E vwirhi ibeku rọye-en |
||
E duvwiro |
Zekaraya 12:10 |
|
E shiro phiyọ ushi rẹ edafe |
||
A kparerọ nẹ ushi |
||
E wene ọ rọ shẹrẹ na |
||
O chidia phiyọ obọrhen rẹ Ọghẹnẹ |
a Ọbe ri McClintock vẹ Strong’s Cyclopedia da ta: “Ọ pha bẹnbẹn a vwọ sen nẹ ọke ra vwọ ghwọrọ Jerusalẹm yen a vwọ guọghọ ọbe rẹ uvwiẹ rẹ ihwo ri Ju, ọ dia tavwen oghwọrọ na ke phia-a.”
b Odẹ ri Hibru re se Imanuẹl, ro mudiaphiyọ “Ọghẹnẹ vẹ avwanre herọ,” nabọ djisẹ rẹ ẹdia ri Jesu kerẹ Mesaya. Iruo ro ruru ọke rọ vwọ hẹ akpọ na djerephia nẹ Ọghẹnẹ vẹ idibo rọyen herọ.—Luk 2:27-32; 7:12-16.
c A reyọ ubiota na “Nazarẹt” vwo nẹ ota ri Hibru neʹtser, ro mudiaphiyọ “tan.”
d Vwọ kpahen evuẹ ri Baibol na efa re rionbọ kpo 29 C.E. rọ dia ukpe rẹ Mesaya na cha vwọ vwomaphia, ni uyovwinrota na “How Daniel’s Prophecy Foretells the Messiah’s Arrival.”
e Aroẹmrẹ nana hẹ evunrẹ ọbe ri Zekaraya, ẹkẹvuọvo ọbe ri Matiu tare nẹ “ọmraro Jerimaya yen tarọ.” (Matiu 27:9) Ọ họhọre nẹ ọbe ri Jerimaya yen e ke phiẹ phiyọ ẹdia rẹsosuọ vwẹ ẹbẹre re Baibol na re se “Emraro na.” (Luk 24:44) Ọ sa dianẹ Matiu djunute “Jerimaya” rọ vwọ ta ota kpahen ẹbe na eje, ro ji churobọ si ọbe ri Zekaraya.