Die Yen Eranvwe Ọvwavware re Djunute Vwẹ Ẹvwọphia Uyovwin 17 na Mudiaphiyọ?
Ẹkpahọnphiyọ ri Baibol na
Eranvwe rọ pha vwavware re djisẹ rọyen vwẹ Ẹvwọphia uyovwin 17 na mudiaphiyọ ukoko re vwo mu vẹ ẹwẹn ro vwo ku ẹkuotọ rehẹ akpọ na eje kugbe. A ka riẹn phiyọ League of Nations jovwo, jẹ asaọkiephana ka rhe riẹn phiyọ United Nations.
Obo re vwo vughe eranvwe rẹ ọvwavware na
Ọyen ẹko rẹ isun. Eranvwe rọ pha vwavware na vwo “iyovwin ighwrẹn” ri mudiaphiyọ “igbenu ighwrẹn” kugbe “ivie ighwrẹn,” yẹrẹ ẹgba ri suẹn. (Ẹvwọphia 17:9, 10) Vwẹ Baibol na, a reyọ eranvwe vẹ igbenu vwo djisẹ rẹ usuon rẹ igọmẹti.—Jerimaya 51:24, 25; Daniẹl 2:44, 45; 7:17, 23.
Ọ họhọ eranvwe ro mudiaphiyọ usuon rẹ akpọ na eje. Eranvwe rọ pha vwavware na họhọ eranvwe rọhẹ Ẹvwọphia uyovwin 13 na, ro mudiaphiyọ usuon rẹ akpọ na eje. Eranvwe ivẹ na vwo iyovwin ighwrẹn, idjo ihwe, kugbe edẹ rẹ ẹgua. (Ẹvwọphia 13:1; 17:3) Ẹhọhọ rẹ eranvwe ivẹ nana cha sa dia obo re de phia kpregedee. Eranvwe ọvwavware na ọyen oma rẹ usuọn rẹ akpọ na eje.—Ẹvwọphia 13:15.
Ẹgba rọyen nẹ isuesun efa rhe. Ẹgba rẹ usuon efa yen eranvwe ọvwavware na “nurhe,” yẹrẹ ọ herọ fiki rayen.—Ẹvwọphia 17:11, 17.
Ọ vẹ ẹga churobọ si ohwohwo. Babilọn Rode rọ dia okugbe rẹ ẹga refian chidia enu rẹ eranvwe ọvwavware na, ọnana ghwe djephia nẹ ẹko rẹ ẹga sansan yen suẹn eranvwe na.—Ẹvwọphia 17:3-5.
O muọghọ kẹ Ọghẹnẹẹ. Eranvwe na “vọnre vẹ edẹ rẹ ẹgua.”—Ẹvwọphia 17:3.
O che mudje vwẹ ọmọke. Eranvwe rẹ ọvwavware na cha dia evunrẹ “ukpotọ ro jẹ oba evwo na,”a yẹrẹ mudje vwẹ ọmọke ọ ke rhoma vrẹn.—Ẹvwọphia 17:8.
Aroẹmrẹ ri Baibol ri rugba
E jẹ a mrẹ oborẹ League of Nations rọ ka dia jovwo vẹ United Nations vwo ru orugba rẹ aroẹmrẹ ri Baibol ro shekpahen eranvwe ọvwavware na.
Ọyen ẹko rẹ isun. United Nations biẹcha isuon rehẹ akpọ na eje womarẹ o vwo titẹ ọdavwẹ rẹ isun rehẹ ukoko rọyen.”b
Ọ họhọ eranvwe ro mudiaphiyọ usuon rẹ akpọ na eje. Vwẹ 2011, United Nations da vwẹ ẹkuotọ ọvo vwọba ukoko rọyen rọ nẹrhẹ o te ẹkuotọ 193. Ọtiọyena, ọ tare nẹ ọyen yen mudia kẹ ẹgborho ibuebun vẹ ihwo ri me bun vwẹ akpọ na.
Ẹgba rọyen nẹ isuesun efa rhe. United Nations na herọ fikirẹ ẹgba rẹ usuon efa, ẹgba vẹ ogangan rẹ ayen kẹrẹ yen o ji vwo ruiruo.
Ọ vẹ ẹga churobọ si ohwohwo. Ọkieje yen ẹga rehẹ akpọ na vwo biẹcha League of Nations kugbe United Nations.c
O muọghọ kẹ Ọghẹnẹẹ. A vwẹ United Nations vwo mu ọ vwọ “sẹro rẹ ufuoma vẹ ofuvwegbe rẹ akpọeje.”d Dede nẹ omamọ rẹ ẹwẹn yen UN vwori, jẹ o muọghọ kẹ Ọghẹnẹẹ ro vwọ tanẹ ọyen che ru oborẹ Ọghẹnẹ tare nẹ Uvie rọyen ọvo che ru.—Une rẹ Ejiro 46:9; Daniẹl 2:44.
O che mudje vwẹ ọmọke. Rere ufuoma sa vwọ dia, a da vwẹ League of Nations vwo mu vwẹ ọke re ghwe vwo phi Ofovwin rẹ Akpọeje I nu, ẹkẹvuọvo ọ sa ghwa ufuoma rhee. Ọke rẹ Ofovwin rẹ Akpọeje II vwọ tonphiyọ vwẹ 1939, e rhe nyo umri rọyen ọfaa. Vwẹ ukpe ri 1945, a da reyọ United Nations vwo mu ọke rẹ Ofovwin rẹ Akpọeje II vwo vwoba nu. Ọdavwẹ, ena kugbe oborẹ ayen ruẹ erọnvwọn wan ghwa họhọ ọ ri League of Nations.
a Vwo nene oborẹ Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words tare, ota ri Grik ra fan phiyọ “ukpotọ ro jẹ oba evwo na” djisẹ rọyen nẹ “a sa mrẹ obo ro kodo tee.” King James Version de rhe djisẹ rọyen kerẹ ‘ukpotọ ro vwo obaa.’ Vwẹ Baibol na, o de rhe mudiaphiyọ asan yẹrẹ ẹdia rẹ uwodi rẹ ohwo rhe se ruiruo vuọvoo.
b Ni Article 2 ri Charter of the United Nations.
c Kerẹ udje, vwẹ ukpe ri 1918, ẹko rẹ ihwo evo ri mudia kẹ ẹga ri Protestant vwẹ America tare nẹ League of Nations cha dia “odjephia rẹ uvie rẹ Ọghẹnẹ vwẹ otọrakpọ na.” Vwẹ 1965, ihwo ri mudia kẹ ẹga ri Budha, Fada, Orthodox, Hindu, Alufa, kugbe Protestant de siomakoko vwẹ San Francisco vwọ nẹrhovwo ji bicha United Nations. Vwẹ 1979, Pope John Paul II tare nẹ UN “cha vwẹ ọkieje vwọ dia ukoko ro me kpenu rọ cha ghwa ufuoma vẹ orhiẹn ọsoso rhe.”
d Ni Article 1 ri Charter of the United Nations.