Ọghẹnẹ Vwo Ọdavwẹ rẹ Eya?—Obo ri Baibol na Tare
A vwẹ ẹro okueku vwo nẹ eya vẹ emetẹ buebun vwẹ akpọ na eje. Wẹwẹ ọvo usun rayen? Mrẹ ẹro rẹ Ọghẹnẹ vwo nẹ eya vẹ obo ro che ru vwọ kpahen oborẹ ayen hirharokuẹ.
“Ọke me vwọ hẹ omotete, kẹdi kẹdẹ yen oniọvo mẹ ọmọshare vwo hwe vwe je hanrha ovwẹ. Ọnana dobọji ọke rẹ me vwọ rọvwọn nuu, kidie oni rẹ ọshare mẹ ji ru vwe ọtiọyen. Ọ vẹ ọsẹ rẹ ọshare mẹ ru vwe kerẹ ọviẹn. Ẹwẹn rẹ mi vwo hwe oma mẹ kọyen rhe vwe.”—Madhu,a India.
World Health Organization jẹ avwanre riẹn nẹ “uruemu rẹ ozighi egbe vwọ kpahen eya vọn evunrẹ akpọ na.” Ọ tare nẹ vwẹ asan rẹ eya erha hepha, dino ọvo usun rayen yen e hweri ji gbe ẹgua vwẹ ẹdia evo vwẹ akpeyeren rayen re.
Ọkievo ẹwẹn wẹn che te otọọ ọ da dianẹ ọnana phia kẹ wẹ jovwo re, kidie kọ cha họhọ nẹ kasan kasan rẹ wọ rare, ohwo ọvo hẹ etiyin rọ cha hanrhe owẹ ekan, hwe we, yẹrẹ gbe we ẹgua. Obo ri nẹ obo re phia kẹ wẹ rhe na sa nẹrhẹ wo roro nẹ ihwo evo nẹ eya kerẹ ihwo ri fiemuu. Ẹkẹvuọvo, Ọghẹnẹ ghini vwo ọdavwẹ rẹ eya?
Baibol na djerephia nẹ Ọghẹnẹ vwo ọdavwẹ rẹ eya
Ẹro vọ yen Ọghẹnẹ vwo nẹ eya?
Ẹkpo ri Baibol: “Ọshare vẹ aye [Ọghẹnẹ] ma ayen.”—Jẹnẹsis 1:27.
Obo ro mudiaphiyọ: Ọghẹnẹ ma eya vẹ eshare. O nẹ ayen kerẹ ihwo ri muwan rẹ ọghọ. Vwọba, ọ guọnọre nẹ ọshare “vwo ẹguọnọ rẹ aye rọyen kirobo ro vwo ẹguọnọ rẹ oma rọyen,” ọ me je kẹnoma kẹ a vwọ ta eta ri gbaigbai vwọ kẹ yẹrẹ vwẹ ẹro okueku vwo no. (Ẹfesọs 5:33; Kọlose 3:19) O muẹro dẹn nẹ Ọghẹnẹ vwo ọdavwẹ rẹ eya.
“Ihwo rẹ orua mẹ gbe vwe ẹgua ọke me vwọ hẹ omotete. Mi vwo te ẹgbukpe 17, ọga mẹ da djuguegue mu vwe nẹ ọyen cha djẹ vwẹ nẹ iruo mi rhe nene bru ehwaree. Kerẹ omiragua, ọshare mẹ, ọsẹ vẹ oni mẹ, vẹ ihwo re dia kẹrẹ ovwẹ vwẹ ẹro okueku vwo ni vwe. Ẹkẹvuọvo mi de rhi yono kpahen Jihova, b rọ dia Ọmemama na. Ọ vwẹ ẹro ọghanghanre vwo nẹ eya. Ọnana da nẹrhẹ mi vwo imuẹro nẹ o vwo ẹguọnọ mẹ, me je pha ghanghanre vwẹ ẹro rọyen.”—Maria, Argentina.
Die yen sa cha wẹ uko vwo phi ẹdia na kparobọ?
Ẹkpo ri Baibol: “Ugbeyan ọvo herọ re kẹrẹ ohwo nọ oniọvo.”—Isẹ 18:24.
Obo ro mudiaphiyọ: Omamọ rẹ ugbeyan che bicha wẹ. Wo de roro nẹ ugbeyan sa vwẹ ukẹcha kẹ wẹ, gba vuẹ ugbeyan wẹn ọvo rẹ wọ vwẹroso oborẹ oma ru we.
“Vwẹ ikpe 20 soso, me sa vuẹ ohwo vuọvo nẹ e gbe vwe ẹguaa. Ukuotọ rọyen, ọnana da so omaemuophiyọ, ẹnwan vẹ ofudjevwe kẹ vwẹ. Jẹ ọke me vwọ ta ota kẹ ohwo rọ nabọ kerhọ mẹ, ọ da nẹrhẹ ẹwẹn mẹ nabọ totọ.”—Elif, Türkiye.
Ẹkpo ri Baibol: “Ovwan vwẹ ẹnwan rẹ ovwan ejobi vwọ ya, kidie ọyen vwẹrote ovwan.”—1 Pita 5:7.
Obo ro mudiaphiyọ: Siẹrẹ wọ da nẹrhovwo, Ọghẹnẹ ghene kerhọ. (Une rẹ Ejiro 55:22; 65:2) Kidie nẹ o vwo ọdavwẹ wẹn, ọ cha vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwọ riẹn oborẹ wọ ghanre te.
“Jihova ri mi yono kpahen nẹrhẹ emiavwe ọgangan ro te vwe oma na kpo. Enẹna me sa ta ẹwẹn mẹ kẹ Ọghẹnẹ womarẹ ẹrhovwo. Ọ pha kerẹ ugbeyan rọ nabọ vwo ẹruọ mẹ.”—Ana, Belize.
Ọghẹnẹ che phioba phiyọ uruemu re vwo nẹ eya kueku?
Ẹkpo ri Baibol: “Ọrovwohwo . . . ru ọsoso kẹ ọmọphrorivwi kugbe ọ re shenyẹ, rere ohwo rọ dia ọ rẹ akpọ na vwo jẹ oshọ ẹdjẹ mu ihwo wẹn ọfa.”—Une rẹ Ejiro 10:17, 18.
Obo ro mudiaphiyọ: O rhe che krii, Ọghẹnẹ ko che si emiavwe vẹ oshenyẹ eje rẹ eya hirharokuẹ vwo no, ọtiọyen ji te uruemu rẹ ozighi egbe vwọ kpahen eya.
“Ọnana rhe nẹrhẹ ẹwẹn mẹ totọ me vwọ riẹn nẹ o rhe che krii, Jihova che phioba phiyọ uruemu re vwo nẹ eya vẹ emetẹ kueku. Mi de ji rhi vwo ufuoma rẹ ẹwẹn.”—Roberta, Mexico.
Wo se vwo yono kpobarophiyọ kpahen obo ri Baibol na vwọ kẹ ohwo iphiẹrophiyọ, oboresorọ wọ sa vwọ vwẹroso ive rọyen, vẹ oborẹ Iseri ri Jihova vwọ vwẹ Baibol na vwọ cha ihwo uko nonẹna, nokpẹn rẹ uyono ri Baibol rẹ ọphẹ.
a E wene edẹ evo.
b Jihova yen oderhi rẹ Ọghẹnẹ. (Une rẹ Ejiro 83:18) Ni uyovwinrota na “Who Is Jehovah?”