ILAIBRI RỌHẸ INTANẸTI
Ilaibri
RỌHẸ INTANẸTI
Urhobo
  • BAIBOL
  • ẸBE
  • EMẸVWA
  • w25 August aruọbe 8-13
  • Vwo Imuẹro nẹ Jihova Vwo Ẹguọnọ Wẹn

Ividio herọ vwọ kẹ ọnana wọ sanere naa.

Wọ ghwọọ, emuọvo shechọ ividio na vwọ guọnọ rhie.

  • Vwo Imuẹro nẹ Jihova Vwo Ẹguọnọ Wẹn
  • Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2025
  • Iyovwinreta Itete
  • Ọfa ro ji Vwo Ovuẹ Na
  • OBORESORỌ O VWO FO E VWO VWO IMUẸRO NẸ JIHOVA VWO ẸGUỌNỌ AVWANRE
  • DIE YEN SA NẸRHẸ E VWO IMUẸRO NẸ JIHOVA VWO ẸGUỌNỌ AVWANRE?
  • OBORẸ JESU VWẸ UKẸCHA KẸ AVWANRE VWO VWO IMUẸRO NẸ JIHOVA VWO ẸGUỌNỌ AVWANRE
  • RU IMUẸRO WẸN GANPHIYỌ ỌKIEJE
  • Jihova Vwo Ẹguọnọ Wẹ
    Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)​—2024
  • Ẹguọnọ rẹ Ọghẹnẹ Herọ Rhirin Bẹdẹ
    Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2025
  • Die Yen Ọtanhirhe na Yono Avwanre?
    Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2025
  • Vwomakpotọ Rhiabọreyọ Erọnvwọn Ru Wọ Riẹnree
    Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2025
Mrẹ Efa
Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2025
w25 August aruọbe 8-13

UYONO 33

UNE 4 ‘Jihova Yen Osun Mẹ’

Vwo Imuẹro nẹ Jihova Vwo Ẹguọnọ Wẹn

“Mi . . . si we te oma vẹ ẹguọnọ ro jẹ rhẹriẹ.”​—JER. 31:3.

ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA

Oboresorọ o vwo fo e vwo vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre kugbe obo re se vwo ru imuẹro avwanre ganphiyọ nẹ o vwo ẹguọnọ avwanre.

1. Diesorọ wọ vwọ vwomakpahotọ kẹ Jihova? (Ni uhoho na.)

WỌ SA karophiyọ ọke ru wọ vwọ vwomakpahotọ kẹ Jihova? Wọ jẹ ojẹ yena kidie wọ riẹnrẹ, wo ji vwo ẹguọnọ rọyen. Wo ve kẹ nẹ wọ cha vwẹ ọhọre rọyen vwọ ka obaro vwẹ akpeyeren wẹn nẹ wọ je cha reyọ ubiudu wẹn, erhi wẹn, iroro wẹn kugbe ogangan wẹn eje vwo vwo ẹguọnọ rọyen. (Mak 12:30) Vwo nẹ ọke yena rhe, ẹguọnọ wẹn kpahọn kọ ganphiyọ ganphiyọ. Die yen wọ cha kpahen, a da nọ wẹ nẹ, “O mu we ẹro nẹ wo vwo ẹguọnọ ri Jihova?” Wọ cha ghwọrọ ọke wọ ke tanẹ, “Mi vwo ẹguọnọ rọyen vrẹ kohwo kohwo yẹrẹ vrẹ kemu kemuu!”

Ifoto: Oniọvo aye ro roro kpahen omaẹvwọkpahotọ vẹ omaebrophiyame rọyen. 1. O chidia otafe rọ nẹrhovwo. 2. O bromaphiyame vwevunrẹ urhie.

Wọ karophiyọ ẹguọnọ ru wo vwo kpahen Jihova ọke ru wọ vwọ vwomakpahotọ kẹ ji bromaphiyame? (Ni ẹkorota 1)


2-3. Die yen Jihova guọnọre nẹ e vwo imuẹro rọyen, kẹ die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono nana? (Jerimaya 31:3)

2 Die wọ cha ta siẹrẹ ohwo da nọ wẹ nẹ, “O mu wẹ ẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ wẹn?” Wọ cha kẹkẹ unu vwọ kpahen ota gbanẹ wo che no nẹ wo muwan rẹ ẹguọnọ ri Jihovaa? Oniọvo aye ọvo ro vwo ebẹnbẹn buebun ọke rọ vwọ ghwaran cha da ta: “Me riẹnre nẹ mi vwo ẹguọnọ ri Jihova. Mi vwo ẹwẹn ivivẹ kpahọọn. Jẹ, obo ri kpokpo uvwe ẹwẹn ọkieje yen sẹ Jihova vwo ẹguọnọ mẹ.” Jẹ, ẹro vọ yen Jihova ghini vwo ni we?

3 Jihova guọnọre nẹ wo vwo imuẹro nẹ ọyen vwo ẹguọnọ wẹn. (Se Jerimaya 31:3.) Vwọrẹ uyota, Jihova si we kẹrẹ oma rọyen. Wọ vwọ vwomakpahotọ kẹ ji bromaphiyame nu, ọ da kẹ wẹ orọnvwọn ọghanghanre ọvo​—ẹguọnọ rọyen ro jẹ rhẹriẹ na. Ọyena ẹguọnọ okokodo ru wọ vẹ ọyen vwori bẹdẹ. Ọnana nẹrhẹ o nẹ idibọ rọyen re fuevun​—te we kerẹ “oghẹre rẹ ihwo.” (Mal. 3:17) Jihova guọnọre nẹ wo vwo imuẹro kpahen ẹguọnọ rọyen kirobo rẹ Pọl ruru. Pọl siri vẹ imuẹro nẹ: ‘Mi vwo imuẹro nẹ ughwu yẹrẹ arhọ yẹrẹ emekashe yẹrẹ isuon yẹrẹ erọnvwọn re herọ enẹna yẹrẹ erọnvwọn re cha yẹrẹ ẹgba yẹrẹ erọnvwọn rehẹ obenu yẹrẹ ukokodo yẹrẹ emama ọfa sa hẹriẹ avwanre vwo nẹ ẹguọnọ rẹ Ọghẹnẹẹ.’ (Rom 8:38, 39) Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen oboresorọ o vwo fo e vwo ru imuẹro avwanre kpahen ẹguọnọ ri Jihova ganphiyọ kugbe obo re sa vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwo ru ọtiọyen.

OBORESORỌ O VWO FO E VWO VWO IMUẸRO NẸ JIHOVA VWO ẸGUỌNỌ AVWANRE

4. Mavọ yen a sa vwọ họnre vwọso ọvo usun rẹ ena rẹ Eshu?

4 E de vwo imuẹro kpahen ẹguọnọ ri Jihova, ka sa họnre vwọso “ena rẹ ophiẹnvwe” rẹ Eshu. (Ẹfe. 6:11) Eshu che ru kemu kemu ro se ru eje vwọ dobọ rẹ ẹga avwanre vwọ kẹ Jihova ji. Ọvo usun rẹ ena rẹ ophiẹnvwe rẹ Eshu ma reyọ vwo ruiruo yen o titi ofian nẹ Jihova vwo ẹguọnọ rẹ avwanree. Wo jẹ ọ chọrọ owẹ ẹroo nẹ asan rẹ avwanre da vwiẹrẹ yen Eshu wan ro avwanre. Ọke rẹ ẹgba vuọvo rhe rhe avwanree, fikirẹ erọnvwọn ebrabra re phia vwẹ obuko re, ebẹnbẹn re hirharokuẹ enẹna, yẹrẹ oshọ obo re cha vwẹ obaro na​—ọke yena yen Eshu vwọ reyọ vwọsua avwanre. (Isẹ 24:10) Eshu pha kerẹ okpohrokpo ro mu eranvwe re vwiẹre ria. Ọtiọyena, kọ davwẹngba ọ sa vwọ wan asan rẹ avwanre da vwiẹrẹ ro avwanre rere a vwọ dobọ rẹ ẹga ri Jihova ji. Ẹkẹvuọvo, e de ru imuẹro avwanre gan nẹ Jihova ghini vwo ẹguọnọ avwanre, ke se muegbe ji ‘hirharoku’ Eshu vẹ ophiẹnvwe kugbe ena ro vwo ruiruo.​—1 Pita 5:8, 9; Jems 4:7.

5. Diesorọ o vwo fo e vwo vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre nẹ o ji ni avwanre ghanghanre?

5 E se sikẹrẹ Jihova phiyọ e de vwo imuẹro nẹ o vwo ẹguọnọ avwanre. Roro kpahen oboresorọ a vwọ ta ọtiọyen. Jihova ma avwanre vẹ ọdavwẹ e vwo vwo ẹguọnọ rẹ ihwo, e ji vwo vwo ẹguọnọ rẹ avwanre. Kọyensorọ a vwọ reyọ ẹguọnọ vwọ hwosa rẹ ẹguọnọ. Ọtiọyena, a da riẹn nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre nẹ o ji ni avwanre ghanghanre, ẹguọnọ avwanre kpahọn kọ cha rha ganphiyọ. (1 Jọn 4:19) Ẹguọnọ avwanre kpahọn vwọ ganphiyọ ye, ẹguọnọ rọyen kpahen avwanre kọ je cha ganphiyọ. Baibol na vuẹ avwanre phephẹn nẹ: “Sikẹrẹ Ọghẹnẹ, ko sikẹre owe.” (Jems 4:8) Mavọ yen e se vwo ru imuẹro avwanre kpahen ẹguọnọ ri Jihova ganphiyọ?

DIE YEN SA NẸRHẸ E VWO IMUẸRO NẸ JIHOVA VWO ẸGUỌNỌ AVWANRE?

6. Die yen a sa nẹrhovwo kpahen e se vwo vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre?

6 Vwẹ ọkieje djunute obo ru wọ guọnọre vwẹ ẹrhovwo. (Luk 18:1; Rom 12:12) Rẹ Jihova abọ buebun siẹrẹ o de fo nẹ ọ vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwọ vwẹ ẹro ro vwo ni we vwo ni oma wẹn. Vwọrẹ uyota, e se jẹ imuẹro e vwo nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre ọ da dianẹ ubiudu avwanre brẹ hwe avwanre. Ẹkẹvuọvo karophiyọ nẹ Jihova rho nẹ ubiudu wẹn. (1 Jọn 3:19, 20) Ọ riẹn wẹn vrẹ obo ru wọ riẹn oma wẹn; ọ je mrẹ obo ru wọ cha sa mrẹẹ. (1 Sam. 16:7; 2 Ikun 6:30) Ọtiọyena, gbe “ku” obo rehẹ ẹwẹn wẹ eje phiyotọ vwọ kẹ, wọ je vuẹ nẹ ọ vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwo vwo imuẹro rẹ ẹguọnọ rọyen. (Une 62:8) Vwọ vrẹ ọyena, ru nene ẹrhovwo wẹn wọ je reyọ iroroẹjẹ rehẹ obotọ na vwo ruiruo.

7-8. Imuẹro vọ yen Une rẹ Ejiro vwọ kẹ avwanre kpahen ẹguọnọ ri Jihova?

7 Vwẹroso oborẹ Jihova tare. Ọ reyọ ẹwẹn ọfuanfon rọyen vwo mu ihwo ri si Baibol na vwo dje oka rẹ ohwo rọ ghene hepha. Roro kpahen idjerhe oyoyovwin ọvo rẹ ọbuine Devid vwo djisẹ rẹ Jihova. “Ọrovwohwo na si kẹrẹ otu rẹ udu rayen vwirhiri, o mi sivwi ayen otu rẹ udu rayen ghwọre.” (Une 34:18.) Siẹrẹ ohwo dahẹ ẹdia ọruvwohwo, o se no nẹ ọyen ọvo yen herọ. Vwẹ ọke tiọyena, Jihova veri nẹ ọyen che sikẹrẹ owẹ kidie ọ riẹnre nẹ wọ guọnọ ukẹcha rọyen vrẹ obo ri jovwo. Vwẹ une ọfa, Devid de si: “Phi ame oviẹ mẹ phihọ evun rẹ ọgọ.” (Une 56:8) Jihova mrẹ omaẹlaghọ wẹn. O vwo ọdavwẹ wẹn mamọ kugbe obo ru wo hirharokuẹ. Kọ ghwa họhọ nẹ o koko ame oviẹ wẹn o ji ni ayen ghanghanre, kerẹ ame ọghanghanre rọhẹ ukoko ame rẹ ohwo ro kpo oyan. Vwẹ Une rẹ Ejiro 139:3, avwanre seri nẹ: ‘Wẹ [Jihova] riẹn idjerhe mẹ ejobi.’ Jihova mrẹ idjerhe wẹn eje, jẹ erhuvwu ru wo ruẹ yen ọ tẹnroviẹ. (Hib. 6:10) Diesorọ? Kidie o ni ẹgbaẹdavwọn ru wo vwo ru obo re vwerhọn oma ghanghanre.a

8 Kọyen Jihova ta womarẹ ẹkpo ri Baibol tiọyena re vwerhoma na nẹ: “Me guọnọre nẹ wọ riẹn obo ri mi vwo ẹguọnọ vẹ ọdavwẹ wẹn te.” Jẹ, kirobo re ke yono siẹvure, Eshu titi ofian nẹ Jihova vwo ẹguọnọ wẹẹn. Ọ da dianẹ wo vwo ẹwẹn ivivẹ sẹ Jihova vwo ẹguọnọ wẹn, fọ wọ nọ oma wẹn, ‘Ono mi vwo imuẹro rọyen​—“Ọghẹnẹ rẹ uyota” na gbanẹ “ọsẹ rẹ efian na”?’​—Jọn 8:44; Une 31:5.

9. Imuẹro vọ yen Jihova vwọ kẹ ihwo ri vwo ẹguọnọ rọyen? (Eyanno 20:5, 6)

9 Roro kpahen ẹro rẹ Jihova vwo ni ihwo ri vwo ẹguọnọ rọyen. Roro kpahen oborẹ Jihova vuẹ Mosis kugbe ihwo rẹ Izrẹl. (Se Eyanno 20:5, 6.) Jihova veri nẹ ọyen che dje ẹguọnọ ro jẹ rhẹriẹ kẹ ihwo ri vwo ẹguọnọ rọyen. Eta yena kẹ avwanre imuẹro nẹ Ọghẹnẹ avwanre rọ fuevun na cha nama sen o vwo jẹ ẹguọnọ e dje kẹ ihwo ri vwo ẹguọnọ rọyeen. (Neh. 1:5) Ọtiọyena, ọ da dianẹ wọ guọnọ imuẹro sẹ Jihova vwo ẹguọnọ wẹn, fọ wọ nọ oma wẹn, ‘Mi vwo ẹguọnọ ri Jihova?’ Ọtiọyena, gbe roro kpahen ọnana: Wo de vwo ẹguọnọ je davwẹngba wẹn eje wo vwo ru obo re vwerhọn oma, imuẹro herọ nẹ o vwo ẹguọnọ wẹn mamọ. (Dan. 9:4; 1 Kọr. 8:3) Kọyen, wo rhe vwo ẹwẹn ivivẹ nẹ wo vwo ẹguọnọ ri Jihovaa, kẹ diesorọ wo rhe vwo vwo ẹwẹn ivivẹ sẹ o vwo ẹguọnọ wẹn? Ẹguọnọ vẹ atamu rọyen dia oborẹ e vwo ẹwẹn ivivẹ kpahaan.

10-11. Ẹro vọ yen Jihova guọnọre nẹ wo vwo ni ọtanhirhe na? (Galesha 2:20)

10 Roro kpahen ọtanhirhe na. Okẹ rọ ma ghanre rẹ Jihova vwọ kẹ ihworakpọ yen izobo rẹ ọtanhirhe ri Jesu Kristi. (Jọn 3:16) Jẹ, wẹwẹ yen ọ vwẹ okẹ na kẹ komobọ? E! Roro kpahen obo re phia kẹ ọyinkọn Pọl. Karophiyọ nẹ o ru imwemwu egangan tavwen ọ ke rhe dia Onenikristi, o ji nene jẹgba romobọ rọyen muabọ ọkieje. (Rom 7:24, 25; 1 Tim. 1:12-14) Dedena, o ni ọtanhirhe na kerẹ okẹ romobọ ro nẹ obọ ri Jihova rhe. (Se Galesha 2:20.) Karophiyọ nẹ Jihova yen reyọ ẹwẹn ọfuanfon rọyen vwo mu Pọl vwo si eta yena. Kemu kemu rehẹ Baibol na, e si ayen phiyọ etiyin fikirẹ eyono rẹ avwanre. (Rom 15:4) Eta ri Pọl na dje ẹro rẹ Jihova guọnọre nẹ wo vwo ni ọtanhirhe na​—kọyen, okẹ romobọ ro nẹ obọ Rọyen rhe vwọ kẹ wẹ. Wọ da vwẹ ẹro tiọyen vwo ni ọtanhirhe na, jẹ wo ru imuẹro wẹn ganphiyọ nẹ Jihova vwo ẹguọnọ wẹn.

11 Avwanre kpẹvwẹ Jihova ro vwo ji Jesu rhe otọrakpọ na rhi ghwu vwọ kẹ avwanre. Jẹ, orọnvwọn ọfa rọ nẹrhẹ Jesu rhe otọrakpọ na yen ọ vwọ vuẹ ihwo kpahen uyota rẹ Ọghẹnẹ. (Jọn 18:37) Uyota yena shekpahen ẹro rẹ Jihova vwo ni emọ rọyen.

OBORẸ JESU VWẸ UKẸCHA KẸ AVWANRE VWO VWO IMUẸRO NẸ JIHOVA VWO ẸGUỌNỌ AVWANRE

12. Diesorọ a sa vwọ vwẹroso oborẹ Jesu djisẹ rẹ Jihova wan?

12 Ọke rọ vwọ hẹ otọrakpọ na, Jesu nabọ dje oka rẹ ohwo rẹ Jihova hepha. (Luk 10:22) A sa vwẹroso oborẹ Jesu djisẹ rẹ Jihova wan. Kidie, Jesu nene Jihova dia vwẹ odjuvwu ikpe iduima buebun tavwen ọke rhe otọrakpọ na. (Kọl. 1:15) Jesu riẹnre nẹ Jihova vwo ẹguọnọ rẹ emọ rọyen re dia ihworakpọ fikirẹ oborẹ ayen yerin wan kugbe obo ro rhiẹromre. Mavọ yen Jesu vwẹ ukẹcha kẹ ihwo efa vwo vwo imuẹro nẹ Ọghẹnẹ vwọ ẹguọnọ rayen?

13. Ẹro vọ yen Jesu guọnọre nẹ e vwo ni Jihova?

13 Jesu guọnọre nẹ avwanre vwẹ ẹro ro vwo ni Jihova vwo no. Abọ 160 soso yen Jesu djisẹ rẹ Jihova kerẹ “Ọsẹ” vwẹ ẹbe ẹne rẹ ikuegbe akpeyeren ri Jesu. Rọ vwọ ta ota kẹ idibo rọyen, ọ reyọ eta kerẹ “Ọsẹ rẹ ovwan” yẹrẹ “Ọsẹ rẹ ovwan rọhẹ obodjuvwu” vwo ruiruo. (Mat. 5:16; 6:26) Study note rọhẹ Matiu 5:16 tare nẹ: “Idibo ri Jihova vwẹ awanre reyọ edova rẹ ọghọ kerẹ ‘Ọromevwẹgba,’ ‘Ọromekpenu,’ kugbe ‘Ọmemama Rode,’ vwo se yẹrẹ djisẹ rọyen, ẹkẹvuọvo Jesu da rha reyọ ‘Ọsẹ’ ghevweghe vwo se Ọghẹnẹ vwo dje oyerinkugbe rọ vẹ ihwo re vwẹ ẹga kẹ gbe vwo.” O phẹnre dẹn nẹ, Jesu guọnọre nẹ avwanre vwẹ ẹro ro vwo ni Jihova vwo no, kerẹ Ọsẹ avwanre ro vwo ẹguọnọ ro ni emọ Rọyen ghanghanre. E jẹ a fuẹrẹn oborẹ Jesu reyọ ota na “Ọsẹ” vwo ruiruo wan vwẹ ẹdia ivẹ.

14. Idjerhe vọ yen Jesu vwo djephia nẹ avwanre ọvuọvo pha ghanghanre vwẹ ẹro rẹ Ọsẹ avwanre rọhẹ odjuvwu? (Matiu 10:29-31) (Ni uhoho na.)

14 Ẹsosuọ, roro kpahen eta ri Jesu rehẹ Matiu 10:29-31. (Se.) Igue eyen ephran itete re cha nama vwo ẹguọnọ yẹrẹ vwẹ ẹga kẹ Jihovaa. Dedena, Ọsẹ avwanre ni ọvo rọyen ghanghanre te ẹdia rẹ o de she te otọ, ọ me riẹn. Mavọ yen idibo rọyen ọvuọvo re vwẹ ẹga kẹ fikirẹ ẹguọnọ rẹ ayen vwo kpahọn ghanre te, o de jẹ ẹroevwote ayen! Kpahen eta na “ẹton rẹ uyovwin rẹ ovwan dede, e kere ayen ejobi,” study note rọhẹ owọ 30 da ta: “Erianriẹn ri Jihova kpahen erọnvwọn tutuno tiọyena nẹrhẹ e vwo imuẹro nẹ o vwo ọdavwẹ rẹ idibo ri Jesu ọvuọvo.” Vwọrẹ uyota, Jesu guọnọre nẹ e vwo imuẹro nẹ avwanre ọvuọvo pha ghanghanre vwẹ ẹro rẹ Ọsẹ avwanre rọhẹ odjuvwu.

Jesu rọ rionbọ phiyọ ogue rọ rhan kpotọ. Idibo rọyen nabọ kerhọ.

Jihova ni ogue ọvo ghanghanre te ẹdia ro de she te otọ, ọ me riẹn. Mavọ yen o ni we ghanghanre te​—odibo rọyen rọ fuevun rọ vwẹ ẹga kẹ ro vwo ẹguọnọ rọyen! (Ni ẹkorota 14)


15. Die yen eta ri Jesu vwẹ Jọn 6:44 vuẹ wẹ kpahen Ọsẹ wẹn rọhẹ obodjuvwu?

15 Jokaphiyọ ẹdia rivẹ rẹ Jesu da reyọ ota na “Ọsẹ” vwo ruiruo. (Se Jọn 6:44.) Ememerha yen Ọsẹ rẹ ovwan rọhẹ obodjuvwu si we​—yẹrẹ vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwọ mrẹ uyota na. Diesorọ o vwo ru ọtiọyen? Kidie ọ mrẹ vwẹ ubiudu wẹn nẹ wẹwẹ ohwo ro vwo ẹwẹn esiri. (Iruo 13:48) Study note rọhẹ Jọn 6:44 tare nẹ ọ sa dianẹ Jesu rionbọ kpo eta ri Jerimaya rehẹ ẹkpo re mu uyono nana kpahen: “Mi . . . si we te oma vẹ ẹguọnọ ro jẹ rhẹriẹ [yẹrẹ dje ẹguọnọ ro jẹ rhẹriẹ kẹ wẹ.]” (Jer. 31:3; eta rehẹ obotọ, ni Hosia 11:4.) Roro kpahen oborẹ ọyena mudiaphiyọ. Ọkieje yen Ọsẹ avwanre rọhẹ obodjuvwu vwọ mrẹ erhuvwu rẹ owẹ ọvo cha sa mrẹ vwẹ oma wẹẹn.

16. (a) Die yen Jesu vuẹ avwanre, kẹ diesorọ a vwọ vwẹrosuọ? (b) Mavọ yen wo se vwo ru imuero wẹn ganphiyọ nẹ Jihova yen Ọsẹ ru wọ guọnọre? (Ni ekpeti na “Ọsẹ rẹ Avwanre Eje Guọnọre.”)

16 Ọsẹ rẹ avwanre rẹ Jesu vwo djisẹ rẹ Jihova na, kọ ghwa họhọ nẹ Jesu vuẹ avwanre nẹ: “Jihova dia Ọsẹ mẹ ọvoo; jẹ Ọsẹ ovwan rhe. Me vwẹ imuẹro kẹ wẹ nẹ o vwo ẹguọnọ wẹn, o ji vwo ọdavwẹ wẹn kerẹ ohwo mamọ.” Ọtiọyena, ọ da dianẹ wo vwo ẹwẹn ivivẹ sẹ Jihova vwo ẹguọnọ wẹn, fọ wọ nọ oma wẹn, ‘O rhe fo me vwẹroso eta rẹ Ọmọ ro me vughe Ọsẹ avwanre rọ je ta uyota na ọkieje?’​—1 Pita 2:22.

“Ọsẹ rẹ Avwanre Eje Guọnọre”

Eta yena vwomaphia vwẹ ọtonphiyọ rẹ ọbe na Draw Close to Jehovah. Re vwo djisẹ rẹ oboresorọ e vwo ru ọbe na, ọ da tanẹ: “A cha mrẹ nẹ Jihova yen . . . Ọsẹ rẹ avwanre eje guọnọre. Ro vwo ẹgba, aghwanre, ẹguọnọ, ro ji brorhiẹn ọsoso, ọ cha kpairoro vrẹ emọ rọyen re fuevuun.”

Ohwo ọvo ro se ọbe na ro nene ọsẹ ro gboja kẹ emọ dia, dje oborẹ ọbe na vwẹ ukẹcha vwọ kẹ: “O yono uvwe nẹ ota na ‘ọsẹ’ dia obo ra djoshọ rọyeen. Enẹna, mi vwo ẹruọ rẹ oborẹ omamọ rẹ ọsẹ hepha re. Me riẹnre nẹ Jihova vwo ẹguọnọ mẹ, mi ji vwo ẹguọnọ rọyen kerẹ Ọsẹ mẹ.” Ohwo ọfa ro se ọbe na, da je tanẹ: “A mrẹ vwo dje oka rẹ Ọsẹ rẹ Jihova hephaa!”

Wo se vwo ru imuẹro wẹn ganphiyọ nẹ Jihova yen Ọsẹ ru wọ ghene guọnọ, diesorọ wọ rha reyọ ọbe na vwo ruẹ uyono romobọ yẹrẹ vwanriẹn see?

RU IMUẸRO WẸN GANPHIYỌ ỌKIEJE

17. Diesorọ e vwo ru imuẹro avwanre ganphiyọ nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre?

17 O fori e vwo ru imuẹro avwanre ganphiyọ nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre. Kirobo ra ta ota kpahen siẹvure na, o vwo emu vuọvo rẹ ọvweghrẹn rẹ ophiẹnvwe, Eshu che jẹ eruo ọ vwọ dobọ rẹ ẹga avwanre vwọ kẹ Jihova jii. Ọkieje yen Eshu davwẹngba e vwo jẹ imuẹro e vwo nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre rere owenvwe rẹ avwanre vwọ ga vwo shekpotọ. E jẹ a vwẹ uphẹn kẹ Eshu ro vwo vwo phi kparobọọ!​—Job 27:5.

18. Mavọ yen wo se vwo ru imuẹro wẹn kpahen ẹguọnọ ri Jihova ganphiyọ?

18 Wo se vwo ru imuẹro wẹn kpahen ẹguọnọ ri Jihova gan, vwẹ ọkieje nẹrhovwo rhe nẹ ọ cha wẹ uko vwo ni oma wẹn kirobo ro ruẹ. Roro kpahen oborẹ ihwo ri si Baibol na djisẹ rẹ ẹguọnọ rọyen. Karophiyọ obo ro dje ẹguọnọ wan; o che rhiabọreyọ ẹguọnọ mie ihwo ri dje ẹguọnọ kẹ, o de jẹ ẹguọnọ e dje kẹ ayen rhivwiin. Roro kpahen oboresorọ wo vwo ni ọtanhirhe na kerẹ okẹ ra vwọ kẹ wẹ komobọ. Vwẹroso imuẹro ri Jesu nẹ Jihova yen Ọsẹ wẹn rọhẹ obodjuvwu. Jẹ, ọ da dianẹ ohwo ọvo nọre nẹ: “Wo vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ wẹn?” wo che fiudugberi vuẹ nẹ: “E, o vwo ẹguọnọ mẹ! Mi che ru asan rẹ ẹgba muru eje kẹdi kẹdẹ vwo djephia nẹ mi vwo ẹguọnọ rọyen!”

DIE YEN ẸKPAHỌNPHIYỌ WẸN?

  •  Diesorọ o vwo fo e vwo vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ avwanre?

  •  Die yen sa vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwo vwo imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ rẹ avwanre?

  •  Idjerhe vọ yen Jesu vwọ vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwo vwo imuẹro kpahen ẹguọnọ ri Jihova?

UNE 154 Ẹguọnọ ro Vwoba-a

a  Vwọ kẹ ẹkpo ri Baibol efa re kẹ avwanre imuẹro nẹ Jihova vwo ẹguọnọ rẹ avwanre, ni uyovwinrota na “Ẹwẹn Ivivẹ” vwẹ ọbe na Ẹkpo ri Baibol vwọ kẹ Akpeyeren rẹ Inenikristi.

    Ẹbe Urhobo Ejobi (2001-2026)
    Vrẹn No
    Ruọ
    • Urhobo
    • Vwọ kẹ Ohwo
    • Isẹtini Obo Wọ Guọnọre nẹ Ọ Dia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Obo re Vwo Ruiruo Wan
    • Urhi ro Suẹn Evuẹ rẹ Romobọ
    • Isẹtini Obo Wọ Guọnọre nẹ a Vwẹ Evuẹ Wẹn Ruiruo Wan
    • JW.ORG
    • Ruọ
    Vwọ kẹ Ohwo