RAIBHURARI YEPAINDANETI yeWatchtower
RAIBHURARI YEPAINDANETI
yeWatchtower
Shona
  • BHAIBHERI
  • MABHUKU
  • MISANGANO
  • si pp. 284-298
  • Fundo Nhamba 3—Kuyera Zviitiko Mukufamba Kwenguva

Hapana vhidhiyo iripo.

Tine urombo kuti vhidhiyo yaramba kuvhura.

  • Fundo Nhamba 3—Kuyera Zviitiko Mukufamba Kwenguva
  • “Rugwaro Rwose Rwakafuridzirwa naMwari uye Runobetsera”
  • Misoro Midiki
  • Mashoko Akafanana
  • KUVERENGA TICHIDZOKA SHURE KUSVIKA KUKUSIKWA KWAADHAMA
  • KUGARA PASI KWAJESU
  • KUVERENGA MAKORE MUNGUVA DZAVAAPOSTORA
  • Zvaungaita Kuti Uwane Magwaro muBhaibheri Rako
    Dzimwe Nyaya
  • Chikamu 3 Chati Inoratidza Makore Akaitika Zvinhu
    Famba naMwari Neushingi
  • Misi Nemakore
    Bhaibheri—Rinombotaura Nezvei?
  • Chikamu 2 Chati Inoratidza Makore Akaitika Zvinhu
    Famba naMwari Neushingi
Ona Zvimwe
“Rugwaro Rwose Rwakafuridzirwa naMwari uye Runobetsera”
si pp. 284-298

Fundo Pamusoro paMagwaro Akafuridzirwa Nemamirire Awo Ezvinhu Ekare

Fundo Nhamba 3—Kuyera Zviitiko Mukufamba Kwenguva

Kuverengwa kwenguva mumazuva eBhaibheri nekurukurirano yokuverengwa kwenguva yezviitiko zvakatanhamara zveMagwaro ose ari maviri echiHebheru neechiGiriki.

1. (a) Chii chinoratidzira kuti Jehovha muchengeti wenguva akarurama? (b) Ifambiro mberii yakaitwa mukunzwisiswa kwokuverenga nguva kweBhaibheri?

MUKUPA Dhanieri chiono cha“mambo wokumusoro” na“mambo wezasi,” ngirozi yaJehovha kanoverengeka yakashandisa kutaura kwokuti “nguva yakatarwa.” (Dhan. 11:6, 27, 29, 35) Kunewo mamwe magwaro akawanda anoratidzira kuti Jehovha muchengeti wenguva akarurama, uyo anoita zvinangwa zvake panguva chaipoipo. (Ruka 21:24; 1 VaT. 5:1, 2) MuShoko rake, Bhaibheri, akagovera “nhungamiro” dzakati idzo dzinotibetsera kuwana zviitiko zvinokosha mukufamba kwenguva. Fambiro mberi huru yakaitwa mukunzwisiswa kwokuverenga nguva kweBhaibheri. Nzvero yakaitwa nevesayenzi yezvokuchera matongo navamwe inopfuurira kujekesa zvinetso zvakasiyana-siyana, ichitigonesa kuwana nguva yezviitiko zvinokosha zvechinyorwa cheBhaibheri.—Zvir. 4:18.

2. Ipa muenzaniso wokuverenga nenhamba dzisina kuzara.

2 Nhamba Dzisina Kuzara uye Nhamba Dzakazara. Mufundo yakapfuura (ndima 24 ne25), takaziva kuti pane musiyano pakati penhamba dzakazara nenhamba dzisina kuzara. Ikoku kunofanira kurangarirwa pakuyera nhambo dzeBhaibheri mutsinhirano nemitoo yazvino uno yokupa misi. Somuenzaniso, munongedzero ku“gore ramakumi matatu namanomwe rokutapwa kwaJehoiakimi mambo waJudha,” kutaura kwokuti “ramakumi matatu namanomwe” inhamba isina kuzara. Inomirira makore 36 akazara kubatanidza mazuva akati, vhiki, kana kuti mwedzi (nguva ipi neipi yakanga yapfuura kubva pamugumo wegore rechi36).—Jer. 52:31.

3. (a) Zvinyorwai zveHurumende zvinobatsira mukuziva misi yeBhaibheri? (b) Chii chakanga chiri gore rokutonga, uye chii chakanga chiri gore rokutanga kutonga?

3 Makore Okutonga Neokutanga Kutonga. Bhaibheri rinonongedzera kuzvinyorwa zveHurumende zvehurumende dzaJudha naIsraeri, pamwe chete nokunhau dzeHurumende dzeBhabhironi nePersia. Muumambo huna hwose ihwohwu, kuverenga nguva kweHurumende kwaiverengwa nenzira yakarurama maererano nokutonga kwamadzimambo, uye muitiro mumwe chetewo wokuverenga wakapinzwa muBhaibheri. Kazhinji kazhinji zvikuru Bhaibheri rinopa zita regwaro rinonokorwa mashoko, somuenzaniso, se“bhuku yamabasa aSoromoni.” (1 Madz. 11:41) Kutonga kwamambo kwaifukidza rutivi rwegore rokutanga kutonga, kuchiteverwa nenhamba yakazara yamakore okutonga. Makore okutonga akanga ari makore apamutemo muumambo uye kazhinji kazhinji aiverengwa kubva pana Nisani kusvika kuna Nisani, kana kuti kubva muchirimo kusvika kuchirimo. Apo mambo aitsiva pachigaro choumambo, mwedzi iri pakati kutozosvikira pamwedzi wechirimo unotevera waNisani yainongedzerwa kwairi segore rake rokutanga kutonga, iro aizadza mukati maro nhambo yokutonga yokutonga kweakamutangira. Zvisinei, nhambo yake amene yapamutemo yokutonga yaiverengwa seyaivamba pana Nisani 1 anotevera.

4. Ratidza kuti kuverenga nguva kweBhaibheri kungaverengwa sei maererano namakore okutonga.

4 Somuenzaniso, kunoratidzika kuti Soromoni akavamba kutonga nguva yakati Nisani wa1037 B.C.E. asati asvika, apo Dhavhidhi akanga achiri mupenyu. Nokukurumidza pashure pacho, Dhavhidhi akafa. (1 Madz. 1:39, 40; 2:10) Zvisinei, gore rokutonga rokupedzisira raDhavhidhi rakapfuurira kuburuka kusvikira kuchirimo cha1037 B.C.E., richiri kuverengwa sorutivi rwoudzori hwake hwamakore ane 40. Gore risina kuzara, kubvira pakutanga kwokutonga kwaSoromoni kutozosvikira chirimo cha1037 B.C.E., rinonongedzerwa kwariri segore rokutanga kutonga raSoromoni, uye raisagona kuverengwa segore rokutonga rake, sezvo akanga achiri kuzadza nhambo yababa vake youdzori. Naizvozvo, gore rokutanga rokutonga rakazara raSoromoni harina kuvamba kutozosvikira Nisan wa1037 B.C.E. (1 Madz. 2:12) Pakupedzisira, makore 40 okutonga akazara akanzi ndeoudzori hwaSoromoni samambo. (1 Madz. 11:42) Kupfurikidza nokuchengeta makore okutonga akaparadzana namakore okutanga kutonga neiyi nzira, kunobvira kuverenga kuverenga nguva kweBhaibheri nenzira yakarurama.a

KUVERENGA TICHIDZOKA SHURE KUSVIKA KUKUSIKWA KWAADHAMA

5. Gore rokudzorerwa kwokunamatwa kwaJehovha muJerusarema rinozivikanwa sei?

5 Kutangira Pamusi Unokosha. Musi unokosha wokuverenga tichidzoka shure kusvika kukusikwa kwaAdhama ndouyo wokukurira kwaKoreshi mutsara wamadzimambo weBhabhironi, 539 B.C.E.b Koreshi akabudisa murayiro wake wokusunungurwa nokuda kwavaJudha mukati megore rake rokutanga, chirimo cha537 B.C.E. chisati chasvika. Ezra 3:1 inoshuma kuti vanakomana vaIsraeri vakanga vadzoka muJerusarema pakasvika mwedzi wechinomwe, Tishri, unowirirana namativi aSeptember naOctober. Naizvozvo matsutso a537 B.C.E. anoverengwa segore rokudzorerwa kwokunamatwa kwaJehovha muJerusarema.

6. (a) Inhamboi yakafanotaurwa yakaguma mumatsutso a537 B.C.E.? (b) Nhambo iyoyo inofanira kuve yakavamba rini, maidi anotsigira sei ikoku?

6 Uku kudzorerwa kwokunamatwa kwaJehovha mumatsutso a537 B.C.E. kwakaratidzira mugumo wenhambo youporofita. Nhamboi? Akanga ari “makore ane makumi manomwe” mukati mawo Nyika Yakapikirwa i“chava dongo” uye iyo Jehovha akatiwo nezvayo: “Kana makore makumi manomwe aperera Bhabhironi, ndichakushanyirai, nokukusimbisirai shoko rangu rakanaka, ndichikudzoserai kunzvimbo ino.” (Jer. 25:11, 12; 29:10) Dhanieri, uyo akanga akasanorovedzana nouhu uporofita, akaita mutsinhirano nahwo sezvo “makore ane makumi manomwe” akaswedera kumugumo. (Dhan. 9:1-3) “Makore ane makumi manomwe” ayo akaguma mumatsutso egore ra537 B.C.E. anofanira kuva akavamba, ipapoka, mumatsutso a607 B.C.E. Maidi anosimbisa ikoku. Jeremia ganhuro 52 rinorondedzera zviitiko zvinokosha zvokukombwa kweJerusarema, kupinda kweBhabhironi, uye kutapwa kwaMambo Zedekia muna 607 B.C.E. Ipapo, sokutaura kunoita ndima 12, “nomwedzi wechishanu, nezuva regumi,” ndiko kuti, zuva rechigumi raAb (anowirirana namativi aJuly naAugust), vaBhabhironi vakapisa tembere neguta. Zvisinei, ipapa pakanga pachigere kuva pokutangira pa“makore ane makumi manomwe.” Chiratidzo chakati chouchangamire hwechiJudha chakanga chichiri muna Gedharia amene, uyo mambo weBhabhironi akanga agadza sagavhuna wenzvimbo dzaigara vaJudha dzakanga dzasara. “Nomwedzi wechinomwe,” Gedharia navamwe vakati vakaurawa, zvokuti vaJudha vakasara vakatizira Egipita vachitya. Panguva iyoyo bedzi, kubva munenge muna October 1, 607 B.C.E., apo nyika mupfungwa yakakwana yakanga ya“paradzwa . . . ikasvitsa makore ane makumi manomwe.”—2 Madz. 25:22-26; 2 Mak. 36:20, 21.

7. (a) Makore angaverengwa sei kudzoka shure kukukamurwa kwoumambo pashure porufu rwaSoromoni? (b) Itsigiroi inogoverwa nouporofita hwaEzekieri?

7 Kubva muna 607 B.C.E. kusvika kuna 997 B.C.E. Kuverengwa kweiyi nhambo kudzoka shure kubva pakuwa kweJerusarema kusvika kunguva yokukamurwa kwoumambo pashure porufu rwaSoromoni kunopa zvinetso zvakawanda. Zvisinei, kuenzaniswa kwokutonga kwamadzimambo aIsraeri neaJudha sokwakanyorwa mubhuku raMadzimambo Rokutanga neRechipiri kunoratidzira kuti iyi nhambo yenguva inofukidza makore 390. Ufakazi hwakasimba hwokuti iyoyi inhamba yakarurama uporofita hwaEzekieri 4:1-13. Uhwu uporofita hunoratidza kuti huri kunongedzera kunguva apo Jerusarema raizokombwa uye vagari vemo varo vaizotapwa namarudzi, uko kwakaitika muna 607 B.C.E. Naizvozvo makore 40 anotaurwa nezvawo muchinoitika chaJudha akaguma nokuitwa dongo kweJerusarema. Makore 390 anotaurwa nezvawo muchinoitika chaIsraeri haana kuguma apo Samaria yakaparadzwa, nokuti yakanga yava nguva refu yakapfuura apo Ezekieri akaporofita, uye uporofita hwacho hunotaura nenzira yakajeka kuti huri kunongedzera kukukombwa nokuparadzwa kweJerusarema. Nokudaro, “zvakaipa zveimba yaIsraeri[wo],” zvakaguma muna 607 B.C.E. Tichiverenga tichidzoka shure kubva pairi gore, tinoona kuti nhambo yamakore 390 yakavamba muna 997 B.C.E. Mugore iroro, Jerobhoami, pashure porufu rwaSoromoni, akaparadzana neimba yaDhavhidhi ndoku“tsausa vaIsraeri, vakarega kutevera Jehovha, akavatadzisa nechivi chikuru.”—2 Madz. 17:21.

8. (a) Makore anoverengwa sei kudzoka shure kuKubuda? (b) Ichinjoi inotapura kuverenga nguva kweBhaibheri pamusoro peiyi nguva?

8 Kubva muna 997 B.C.E. kusvika kuna 1513 B.C.E. Sezvo rokupedzisira ramakore akazara 40 aSoromoni okutonga rakaguma muchirimo cha997 B.C.E., kunodaro kuti gore rake rokutanga rokutonga rinofanira kuve rakatanga muchirimo cha1037 B.C.E. (1 Madz. 11:42) Chinyorwa cheBhaibheri, pana 1 Madzimambo 6:1, chinotaura kuti Soromoni akavamba kuvaka imba yaJehovha muJerusarema mumwedzi wechipiri wegore rechina rokutonga kwake. Ikoku kunoreva kuti makore matatu akazara uye mwedzi mumwe wakazara zvokutonga kwake zvakanga zvapfuura, kuchitisvitsa kuna April-May wa1034 B.C.E. nokuda kwokutanga kwokuvakwa kwetembere. Zvisinei, rugwaro rumwe cheterwo runotaura kuti irori rakanga ririwo “gore ramazana mana namakumi masere shure kwokubuda kwavana vaIsraeri panyika yeEgipita.” Zvakare, rechi480 inhamba isina kuzara, inomirira makore akazara 479. Nokudaro, 479 akawedzerwa ku1034 anopa gore ra1513 B.C.E. segore iro Israeri akabuda muEgipita. Ndima 19 yeFundo 2 inotsanangura kuti kubva mugore ra1513 B.C.E., Abhibhi (Nisani) akanga achizoverengwa se“mwedzi wokutanga wegore” waIsraeri (Eks. 12:2) uye kuti kare gore raivamba mumatsutso, nomwedzi waTishri, rakanga rateverwa. The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge, 1957, Vhor. 12, peji 474, rinotsinhira, kuti: “Kuverengwa kwamakore okutonga amadzimambo kunovakirwa pagore raivamba muchirimo, uye kunowirirana nomutoo weBhabhironi umo iwoyu wakatekeshera.” Nguva ipi kana ipi apo chinjo yokuvamba gore mumatsutso kukuvamba gore muchirimo yakavamba kushandiswa kunhambo dzenguva muBhaibheri, ikoku kwaizobatanidza kurasikirwa kana kuti kuwanwa kwemwedzi mitanhatu pane imwe nzvimbo mukuverengwa kwenguva.

9. (a) Chinyorwa chinorongwa sei misi kusvika apo sungano yaAbrahama yakatanga kushanda? (b) Makore 215 okutanga eiyi nhambo anotsanangurwa sei? (c) Abrahama akanga akura sei apo akayambuka Yufratesi achienda kuKanani?

9 Kubva muna 1513 B.C.E. kusvika kuna 1943 B.C.E. Pana Eksodho 12:40, 41, Mosesi anonyora kuti “nguva yakagara vana vaIsraeri muEgipita akanga ari makore ane mazana mana namakumi matatu.” Kubva mumashoko ari pamusoro apa, kuri pachena kuti hakusati kuri uku ku“gara” kwose kwakanga kuri muEgipita. Iyi nhambo yenguva inovamba nokuyambuka kwaAbrahama Yufratesi achienda kuKanani, pari panguva apo sungano yaJehovha naAbrahama yakatanga kushanda. Makore 215 okutanga ouku ku“gara” akanga ari muKanani, uye ipapo nhambo yakaenzana yakapedzerwa muEgipita, kutozosvikira Israeri ava akazvimirira chose chose paudzori hwose hweEgipita nokutsamira pairi, muna 1513 B.C.E.c Mashoko omuzasi eNew World Translation pana Eksodho 12:40 anoratidza kuti Septuagint yechiGiriki, iyo yakavakirwa parugwaro rwechiHebheru rwekare zvikuru kupfuura rwavaMasorete, anowedzera, pashure peshoko rokuti “Egipita,” mashoko okuti “nemunyika yeKanani.” Pentateuch yeSamaria inoita nenzira yakafanana. VaGaratia 3:17, iyo inodudzawo makore 430, inosimbisa kuti iyi nhambo yakatanga nokusimbiswa kwesungano yaAbrahama, panguva iyo Abrahama akayambuka Yufratesi achienda Kanani. Naizvozvo imomu makanga muri muna 1943 B.C.E., apo Abrahama akanga ane makore 75 okukura.—Gen. 12:4.

10. Mumwei mutsara woufakazi unotsigira kuverenga nguva kwenguva yaAbrahama?

10 Mumwe mutsara woufakazi hunotsigira kuverenga kuri pamusoro apa: Pana Mabasa 7:6 panodudzwa nezvembeu yaAbrahama seinotambudzwa makore 400. Sezvo Jehovha akabvisa kutambudzwa neEgipita muna 1513 B.C.E., mavambo okutambudzwa anofanira kuve aiva muna 1913 B.C.E. Aya akanga ari makore mashanu mushure mokuberekwa kwaIsaya uye kunowirirana noku“seka” Isaka kwaIshmaeri panhambo yokurumurwa kwake.—Gen. 15:13; 21:8, 9.

11. Rudungwe rwenguva rweBhaibheri runotidzosera sei shure kugore reBoporodzi?

11 Kubva muna 1943 B.C.E. kusvika kuna 2370 B.C.E. Taona kuti Abrahama akanga ane makore 75 okukura apo akapinda muKanani muna 1943 B.C.E. Zvino kunobvira kuti tironge misi yokufamba kwenguva kudzokazve shure, kusvika kumazuva aNoa. Ikoku kunoitwa kupfurikidza nokushandiswa kwenhambo dzenguva dzatinogoverwa muna Genesi 11:10 kusvika kuna 12:4. Uku kuverenga, uko kunopa hwerengedzo yamakore 427, kunoitwa sezvinotevera:

Kubva pamavambo eBoporodzi kusvika

kukuberekwa kwaArpakshadhi makore 2

Ipapo kusvika kukuberekwa kwaShera “ 35

Kusvika kukuberekwa kwaEbheri “ 30

Kusvika kukuberekwa kwaPeregi “ 34

Kusvika kukuberekwa kwaRehu “ 30

Kusvika kukuberekwa kwaSerugi “ 32

Kusvika kukuberekwa kwaNahori “ 30

Kusvika kukuberekwa kwaTera “ 29

Kusvika kurufu rwaTera, apo

Abrahama akanga ane

makore 75 okukura “ 205

Hwerengedzo makore 427

Kuwedzera makore 427 kuna 1943 B.C.E. kunotisvitsa kuna 2370 B.C.E. Nokudaro rudungwe rwenguva rweBhaibheri runoratidza kuti Boporodzi rezuva raNoa rakavamba muna 2370 B.C.E.

12. Ndokupi kuri kuverenga nguva kudzokera shure kukusikwa kwaAdhama?

12 Kubva muna 2370 B.C.E. kusvika kuna 4026 B.C.E. Tichingodzokerazve shure mukufamba kwenguva, tinowana kuti Bhaibheri rinoronga misi kubva paBoporodzi kusvika kukusikwa kwaAdhama. Ikoku kunoziviswa naGenesi 5:3-29 uye 7:6, 11. Kuverengwa kwenguva kunopfupikiswa pasi apa:

Kubva pakusikwa kwaAdhama

kusvika kukuberekwa kwaSeti makore 130

Ipapo kusvikira kukuberekwa kwaEnoshi “ 105

Kusvika kukuberekwa kwaKenani “ 90

Kusvika kukuberekwa kwaMaharareri “ 70

Kusvika kukuberekwa kwaJaredhi “ 65

Kusvika kukuberekwa kwaEnoki “ 162

Kusvika kukuberekwa kwaMetusera “ 65

Kusvika kukuberekwa kwaRameki “ 187

Kusvika kukuberekwa kwaNoa “ 182

Kusvika kuBoporodzi “ 600

Hwerengedzo makore 1 656

Kuwedzera makore 1 656 kugore redu rapfuura ra2370 B.C.E., tinosvika pana 4026 B.C.E. nokuda kwokusikwa kwaAdhama, zvichida mumatsutso, sezvo gore raivamba mumatsutso pakarenda dzakawanda zvikurusa dzakare.

13. (a) Ipapoka, nhau yorudzi rwomunhu papasi rino yakareba sei? (b) Neiko iyoyi isingawirirani nourefu hwezuva rokuzorora raJehovha?

13 Ikoku ndokweukoshii nhasi? Chinyorwa chokutanga chebhuku rino, chakabudiswa muna 1963 muchiNgezi, chakati: “Ikoku kunoreva here, ipapoka, kuti pakasvika 1963 takanga tafambira mberi makore 5 988 kupinda mu‘zuva’ pariri Jehovha ‘ave akazorora pabasa rake rose’? (Gen. 2:3) Aiwa, nokuti kusikwa kwaAdhama hakuwirirani namavambo ezuva rokuzorora raJehovha. Pashure pokusikwa kwaAdhama, uye muchiri mukati mezuva rokusika rechitanhatu, Jehovha anoratidzika kuve akanga achiumba zvimwe zvisikwa zvemhuka nezveshiri. Uyewo, iye akaita kuti Adhama atumidze mhuka mazita, uko kwaizotora nguva, uye akapfuurira kusika Evha. (Gen. 2:18-22; onawo NW, Chinyorwa cha1953, mashoko omuzasi ari pandima 19) Nguva ipi kana ipi ingave yakapfuura pakati pokusikwa kwaAdhama nomugumo we‘zuva rechitanhatu’ inofanira kubviswa mumakore 5 988 nokuda kwokupa urefu chaihwoihwo hwenguva kubva pakuvamba kwe‘zuva rechinomwe’ kutozosvikira muna [1963]. Hakuna kunaka kushandisa kuverenga nguva kweBhaibheri nokuda kwokufungidzira pamusoro pemisi ichiri munguva yemberi mukufamba kwenguva.—Mat. 24:36.”d

14. Neiko nhoroondo yeBhaibheri yamavambo orudzi rwomunhu ichifanira kudikanwa kupfuura fungidziro nerondedzero zvavanhu?

14 Zvakadiniko nokutaura kwezvesayenzi kwokuti munhu ave ari papasi rino kwamazana ezviuru kana kuti kunyange mamiriyoni amakore? Hapana nokumwe kwako kunogona kutsigirwa nezvinyorwa zvakanyorwa zvomunguva dzapakuvamba idzodzo, sezvinoitwa zviitiko zveBhaibheri. Misi yokufungidzira inopiwa ku“munhu akatangira nhau” yakavakirwa pafungidziro dzisingagoni kubvumikiswa. Chaizvoizvo, nhau yenyika yakavimbika, pamwe chete nokuverenga kwayo nguva, inodzoka shure zviuru zvishomanene bedzi zvamakore. Pasi rakava nechinjo dzakawanda nokunyongana, zvakadai seBoporodzi romunyika yose rezuva raNoa, iro rakabvonyongedza zvikuru zvikamu zvamabwe uye zvisaririra zvakaraswa, kuchiita kuti kududza kupi nokupi kwezvesayenzi pamusoro pemisi inotangira Boporodzi kuve kwokufungidzira zvikuru kwazvo.e Mukupesana nefungidziro dzose nerondedzero zvinopokanidzana, Bhaibheri rinoita kuti tide kurangarira kupfurikidza nenhoroondo yaro yakajeka, inotsinhirana yamavambo orudzi rwomunhu nenhau yaro inosanotsigirwa yavanhu vakasarudzwa vaJehovha.

15. Kufunda Bhaibheri kunofanira kutitapura sei?

15 Kufunda Bhaibheri nokurangarirwa kwamabasa oMuchengeti Wenguva Mukuru, Jehovha Mwari, zvinofanira kuita kuti tinzwe tichizvininipisa zvikuru. Munhu anofa muduku zvirokwazvo mukuenzaniswa naMwari wamasimba ose, ane basa rinoshamisa rechisiko, rakaitwa mamireniyumu akapfuura asingaverengeki, rinotaurwa nenzira yakapfava kwazvo muRugwaro, kuti: “Pakutanga Mwari wakasika denga nenyika.”—Gen. 1:1.

KUGARA PASI KWAJESU

16. (a) Evhangeri ina dzakanyorwa munhevedzanoi? (b) Tingaronga sei musi wokutanga kwoushumiri hwaJesu? (c) Inhevedzanoi iyo zviitiko zvinotevera muEvhangeri ina dzakasiyana-siyana, uye chii chinofanira kucherekedzwa pamusoro penhoroondo yaJohane?

16 Nhoroondo ina dzakafuridzirwa dzoupenyu hwapasi hwaJesu dzinoratidzika kuve dzakanyorwa muiyi nhevedzano: Mateo (munenge muna 41 C.E.), Ruka (munenge muna 56-58 C.E.), Marko (munenge muna 60-65 C.E.), uye Johane (munenge muna 98 C.E.). Sezvatsanangurwa muganhuro rapfuura, kushandisa mashoko ari muna Ruka 3:1-3 pamwe chete negore ra14 C.E. rokutanga kwokutonga kwaTibherio Kesari, tinosvika pana 29 C.E. sepokutangira poushumiri hunoshamisa hwaJesu papasi rino. Kunyange zvazvo zviitiko zviri mubhuku raMateo zvisingateveri nguva dzose nhevedzano yokuverengwa kwenguva, muzviitiko zvizhinjisa mamwe mabhuku matatu anoratidzika kuva anopa nhevedzano chaiyoiyo yezviitiko zvinokosha zvakaitika. Izvozvi zvinopfupikiswa muchati yabatanidzwa. Kuchacherekedzwa kuti nhoroondo yaJohane, iyo yakanyorwa makore anopfuura 30 pashure peyokupedzisira yedzimwe nhatu, inozadza mikana inokosha munhau iyo isingafukidzwi nedzimwe. Kunokosha zvikuru ndiko kududza kwaJohane kuri pachena Paseka ina dzoushumiri hwapasi hwaJesu, uko kunosimbisa ushumiri hwamakore matatu nehafu, huchiguma muna 33 C.E.f—Joh. 2:13; 5:1; 6:4; 12:1; uye 13:1.

17. Humwei ufakazi hunotsigira gore rorufu rwaJesu?

17 Rufu rwaJesu muna 33 C.E. runosimbiswawo nohumwe ufakazi. Maererano noMutemo waMosesi, musi waNisani 15 nguva dzose rakanga riri Sabata chairo pasinei zvapo nezuva iro waiwira pariri. Kana ukaitika panguva imwe cheteyo neSabatawo zvaro, ipapo zuva racho rakazivikanwa seSabata “guru,” uye bhuku raJohane 19:31 rinoratidza kuti Sabata rakadaro rakatevera zuva rorufu rwaJesu, icho chaizvozvo chakanga chiri Chishanu. Uye rechi14 raNisani rakawira paChishanu kwete muna 31 kana kuti 32 asi bedzi muna 33 C.E. Naizvozvo, panofanira kuva paiva pana Nisani 14, 33 C.E., apo Jesu akafa.g

18. (a) Dhanieri akaporofitei pamusoro pe“vhiki” 69? (b) Maererano naNehemia, iyi nhambo yakavamba rini? (c) Tinosvika sei pamusi wokuvamba kwokutonga kwaArtashasta?

18 “Vhiki” rechi70, 29-36 C.E. Mativi enguva oushumiri hwaJesu anofukidzwawo naDhanieri 9:24-27, iyo inofanotaura kupfuura kwevhiki 69 dzamakore (makore 483) “kubva pakutemwa kwomurayiro wokuvandudza nokuvaka Jerusarema kusvikira kune wakazodzwa, iye muchinda.” Maererano naNehemia 2:1-8, iri shoko rakabuda “negore ramakumi maviri [raArtashasta],” mambo wePersia. Artashasta akavamba rini kutonga kwake? Baba vake nomutangiri, Xerxes, akafa murutivi rwokupedzisira rwa475 B.C.E. Gore rokutanga kutonga raArtashasta nokudaro rakavamba muna 475 B.C.E., uye ikoku kunotsigirwa noufakazi hwakasimba hwamanyuko eGirisi, ePersia, uye eBhabhironi. Somuenzaniso, wezvenhau weGirisi Thucydides (uyo akawana mukurumbira nokuda kwoururami hwake) anonyora nezvokutiza kwomunhu wehurumende weGirisi Themistocles achienda kuPersia apo Artashasta akanga “achangobva kuva pachigaro choumambo.” Mumwe wezvenhau weGirisi wezana rokutanga ramakore B.C.E., Diodorus Siculus, anotigonesa kusimbisa gore rorufu rwaThemistocles sa471/470 B.C.E. Pashure pokutiza nyika yake, Themistocles akanga akumbira mvumo yaArtashasta yokufunda mutauro wePersia kwegore rimwe asati aoneka pamberi pake, uko kwakaitwa. Nokudaro, kugara kwaThemistocles muPersia kunofanira kuve kwakanga kuri pasati pari pashure pa472 B.C.E., uye kusvika kwake kunganzi nenzira ine mufungo ndokwemugore ra473 B.C.E. Panguva iyoyo Artashasta “akanga achangobva kuuya pachigaro choumambo.”h

19. (a) Tichiverenga kubvira pa“gore ramakumi maviri ra[Artashasta],” tinowana sei gore rokuonekwa kwaMesiya? (b) Uporofita hwe“vhiki” 70 hwakazadzikwa sei kubva pairi gore?

19 Nokudaro, “gore ramakumi maviri [raArtashasta],” raizova 455 B.C.E. Kuverenga makore 483 (“vhiki” 69) kubva ipapa, uye tichiyeuka kuti kwakanga kusina gore raziro mukuyambuka kupinda muNguva yaVose, tinosvika kuna 29 C.E. nokuda kwokuonekwa kwo“wakazodzwa, iye muchinda.” Jesu akava Mesiya apo akabhapatidzwa ndokuzodzwa nomudzimu mutsvene, mumatsutso egore iroro. Uporofita hwacho hunoratidzirawo kuti “pakati pevhiki [rechimakumi manomwe] uchagumisa chibayiro nechipo.” Ikoku kwakaitika apo zvibayiro zvokufananidzira zvechiJudha zvakarasikirwa nokushanda kwazvo nemhaka yokuzvibayira amene kwaJesu. “Pakati” peiyi “vhiki” yamakore panotiendesa makore matatu nehafu kuchirimo cha33 C.E., apo Jesu akaurawa. Zvisinei, “iye uchaita sungano yakasimba navazhinji” kwevhiki yechi70 yose. Ikoku kunoratidza nyasha chaidzo dzaJehovha sedzaipfuurira navaJudha mukati mamakore manomwe kubva muna 29 C.E. kusvika kuna 36 C.E. Nzira yokuti Vamarudzi vasina kudzingiswa vave vaIsraeri vomudzimu yakazarurwa panguva iyoyo bedzi, sezvinoratidzirwa nokutendeuka kwaKornerio muna 36 C.E.i—Mabasa 10:30-33, 44-48; 11:1.

KUVERENGA MAKORE MUNGUVA DZAVAAPOSTORA

20. Nhau yenyika inobatana sei nechinyorwa cheBhaibheri mukuwana nguva yorufu rwaHerodhe nezviitiko zvinotangira?

20 Pakati pa33 C.E. na49 C.E. Gore ra44 C.E. ringagamuchirwa segore rinobetsera reiyi nhambo. Maererano naJosephus (Jewish Antiquities, XIX, 351 [viii, 2]), Herodhe Agrippa I akatonga kwamakore matatu pashure pokutanga kutonga kwaMambo Kraudhio weRoma (muna 41 C.E.). Ufakazi hwenhau hunoratidzira kuti uyu Herodhe akafa muna 44 C.E.j Tichitarira zvino kuchinyorwa cheBhaibheri, tinowana kuti Agabho akaporofita “noMweya” pamusoro penzara huru ichauya, kuti muapostora Jakobho akabayiwa nomunondo, uye kuti Petro akaiswa mutorongo (panguva yePaseka) uye akasunungurwa nenzira yenenji chinguvana Herodhe asati afa. Zviitiko zvose izvozvi zvinganzi ndezvomugore ra44 C.E.—Mabasa 11:27, 28; 12:1-11, 20-23.

21. Tinogona kuwana rinenge gore rerwendo rwokutanga rwoufundisi rwaPauro pahwaroi?

21 Nzara yakafanotaurwa yakauya munenge muna 46 C.E. Inofanira kuve yaiva inenge nguva ino, ipapoka, apo Pauro naBharnabhasi vaka“ita kushumira kwokubetsera muJerusarema.” (Mabasa 12:25, NW) Pashure pokudzokera kuAntiokia yeSiria, vakatsaurwa nomudzimu mutsvene kuti vaite shanyo yokutanga youfundisi, iyo yakafukidza Kupro namaguta akawanda namaruwa eAsia Minor.k Sezvinobvira iyoyi yakabva muchirimo cha47 C.E. kusvika kumatsutso a48 C.E., chando chimwe chichipedzerwa muAsia Minor. Kunoratidzika kuti Pauro akapedza chando chakatevera adzokera kuAntiokia yeSiria, uye ikoku kunotisvitsa kuchirimo cha49 C.E.—Mabasa 13:1–14:28.

22. Shanyo mbiri dzaPauro kuJerusarema dzinodudzwa muna VaGaratia ganhuro 1 ne 2 dzingarongwa sei misi?

22 Chinyorwa chiri muna VaGaratia ganhuro 1 ne2 chinoratidzika kuva chinowirirana nouku kuverenga nguva. Pano Pauro anotaura nezvokuita dzimwe shanyo chaidzo mbiri kuJerusarema pashure pokutendeuka kwake, imwe “makore matatu gare gare,” uye imwe yacho “pashure pamakore gumi namana.” (VaG. 1:17, 18; 2:1, NW) Kana idzi nhambo mbiri dzenguva dzikarangarirwa kuva dzisina kuzara, maererano netsika yezuva racho, uye kana kutendeuka kwaPauro kwakanga kuri pakuvamba munguva dzavaapostora, seizvo chinyorwa chinoratidzika kuva chinoratidzira, ipapo tingaverenga makore 3 namakore 14 mukutevedzana sa34-36 C.E. uye 36-49 C.E.

23. Ufakazii hunokarakadza kuti ose ari maviri VaGaratia ganhuro 2 naMabasa ganhuro 15 anonongedzera kushanyo yaPauro kuJerusarema muna 49 C.E.?

23 Shanyo yaPauro yechipiri yeJerusarema inodudzwa muna VaGaratia inoratidzika kuve yakange ine chokuita nenhau yokudzingiswa, kunyange sezvo Tito akaperekedza Pauro anotaurwa kuva asina kudikanirwa kuti adzingiswe. Kana ikoku kuchiwirirana neshanyo yokuwana chisarudzo pamusoro pokudzingiswa chinorondedzerwa muna Mabasa 15:1-35, ipapo 49 C.E. anokodzera zvakanaka seari pakati peshanyo yokutanga neyechipiri youfundisi yaPauro. Uyezve, maererano naVaGaratia 2:1-10, Pauro akashandisa iyi nhambo kuisa pamberi pe“vakanga vachikudzwa vari voga” veungano yeJerusarema mashoko akanaka ayo akanga achiparidza, ‘kutyira kuti akanga achimhanyira pasina.’ Aizoita ikoku nenzira ine mufungo mukushuma kwavari pashure peshanyo yake yokutanga imene youfundisi. Pauro akaita iyi shanyo kuJerusarema “nokuda kwokuratidzwa.”

24. Pauro akaita rwendo rwake rwechipiri rwoufundisi mukati memakore api, uye neiko, pasina panikiro, asina kusvika kuKorinte kutozosvikira kupera kwa50 C.E.?

24 Rwendo Rwechipiri Rwoufundisi rwaPauro, munenge muna 49-52 C.E. Pashure pokudzoka kwake achibva Jerusarema, Pauro akapedza nguva ari muAntiokia yeSiria; nokudaro, munofanira kuve makanga mave chaizvo mukati mezhizha ra49 C.E. apo akabva imomo pashanyo yake yechipiri. (Mabasa 15:35, 36) Irworwu rwakanga rwakakura zvikuru kupfuura rwokutanga uye rwaizoda kuti agare chando muAsia Minor. Zvimwe makanga muri muchirimo cha50 C.E. umo iye akapindura danidzo yeMakedhonia ndokuyambukira muEurope. Ipapo akaparidza ndokuronga ungano itsva muFiripi, Tesaronika, Bherea, uye Atene. Ikoku kwaizomusvitsa kuKorinte, muruwa rweAkaya, mumatsutso a50 C.E., pashure pokunge aita rwendo rwemakiromita anenge 2 090, kakawanda zvikurusa netsoka. (Mabasa 16:9, 11, 12; 17:1, 2, 10, 11, 15, 16; 18:1) Maererano naMabasa 18:11, Pauro akagara ikoko mwedzi 18, kuchitisvitsa kukuvamba kwa52 C.E. Chando chaguma, Pauro aigona kufamba nechikepe kuenda kuKesarea, achipfuura neEfeso. Pashure pokukwira kuti akwazise ungano, sezviri pachena muJerusarema, iye akadzoka kumusha kwake kwaaibvira kweAntiokia yeSiria, zvimwe muzhizha ra52 C.E.l—Mabasa 18:12-22.

25. (a) Sayenzi yezvinocherwa mumatongo inotsigira sei 50-52 C.E. nokuda kweshanyo yokutanga yaPauro kuKorinte? (b) Idi rokuti Akwira naPrisira vakanga “[v]achangobva Itaria,” rinosimbisa sei ikoku?

25 Kuwana kwevesayenzi yezvokuchera matongo kunotsigira 50-52 C.E. semakore eshanyo yokutanga yaPauro kuKorinte. Ichi chimedu chorunyoro, murayiro wakabva kuna Mambo Kraudhio Kesari uchienda kuvaDelphi veGirisi, chine mashoko anoti “[Rukio Ju]nius, Gario, . . . mudzori.” Vezvenhau kazhinji kazhinji vanobvuma kuti nhamba 26, iyo inowanwawo murugwaro rwacho, inonongedzera kukuva kwaKraudhio akaziviswa kuva mambo kechi26. Mamwe manyoro anoratidza kuti Kraudhio akaziviswa kuva mambo kechi27 August 1, 52 C.E. asati asvika. Nhambo yomudzori yaivapo kwegore, ichitanga nokuvamba kwezhizha. Nokudaro, gore raGario somudzori weAkaya rinoratidzika kuve rakavamba muzhizha ra51 C.E. kusvika kuzhizha ra52 C.E. “Zvino Gario wakati ava mubati weAkaya, vaJudha vakamukira Pauro nomwoyo mumwe, vakauya naye pachigaro chokutonga.” Pashure pokusunungura Pauro kwaGario, muapostora aka“garapo mazuva mazhinji,” uye ipapo akaenda nechikepe kuSiria. (Mabasa 18:11, 12, 17, 18) Kwose ikoku kunoratidzika kuva kunosimbisa chirimo cha52 C.E. semhedziso yokugara kwaPauro kwemwedzi 18 muKorinte. Chimwe chiratidzo chenguva chinowanwa mukutaura kwokuti pakusvika muKorinte, Pauro “akawana mumwe muJudha wainzi Akwira, worudzi rwavePonto, achangobva Itaria, naPrisira mukadzi wake; (nokuti Kraudhio wakanga arayira kuti vaJudha vose vabve Roma).” (Mabasa 18:2) Maererano newezvenhau Paulus Orosius, wepakuvamba kwezana ramakore rechishanu, uyu murayiro wokudzinga wakapiwa mugore rechipfumbamwe raKraudhio, ndiko kuti, muna 49 C.E. kana kuti pakuvamba muna 50 C.E. Nokudaro, Akwira naPrisira vaigona kuve vakasvika muKorinte nguva yakati matsutso egore iroro asati asvika, kuchibvumira kugara kwaPauro imomo kubva mumatsutso a50 C.E. kusvika kuchirimo cha52 C.E.a

26. Makorei anoratidzira matanho anotevedzana erwendo rwoufundisi rwechitatu rwaPauro?

26 Rwendo Rwechitatu Rwoufundisi rwaPauro, munenge muna 52-56 C.E. Pashure pokupfuura kwe“nguva” muAntiokia yeSiria, Pauro akanga achipinda muAsia Minor zvakare, uye kungabvira kuti akasvika Efeso pakasvika chando cha52-53 C.E. (Mabasa 18:23; 19:1) Pauro akapedza “mwedzi mitatu” uye ipapo “makore maviri” achidzidzisa muEfeso, uye pashure paikoku akaenda kuMakedhonia. (Mabasa 19:8-10) Gare gare, akayeuchidza vatariri vakabva Efeso kuti akanga abatira pakati pavo “makore matatu,” asi iyoyi ingasanova nhamba yakazara. (Mabasa 20:31) Kunoratidzika kuti Pauro akabva Efeso pashure pe“Pentekosta” pakuvamba muna 55 C.E., achifamba kusvika kuKorinte, Girisi, munguva kuti apedze mwedzi mitatu yechando imomo. Ipapo akadzokera kuchamhembe kusvika kuFiripi pakazosvika nguva yePaseka ya56 C.E. Kubva ipapo akaenda nechikepe achipfuura nokuTroa neMireto kusvika kuKesaria ndokufamba achikwira kuJerusarema, achisvika pakasvika Pentekosta ya56 C.E.b—1 VaK. 16:5-8; Mabasa 20:1-3, 6, 15, 16; 21:8, 15-17.

27. Ndokupi kuri kurongwa kwenguva kwezviitiko kusvikira kumugumo woutapwa hwaPauro muRoma?

27 Makore Okupedzisira, 56-100 C.E. Pauro akasungwa chinguvana pashure pokusvika kwake muJerusarema. Akaendeswa kuKesaria ndokuramba ari muchitokisi ikoko kwamakore maviri, kutozosvikira Feriksi atsiviwa naFesto sagavhuna. (Mabasa 21:33; 23:23-35; 24:27) Gore rokusvika kwaFesto nerokuenda kwaPauro kwapashure pacho kuRoma rinoratidzika kuve rakanga riri 58 C.E.c Pashure pokuputsikirwa nechikepe kwaPauro nokupedzera mwaka wechando muMerita, rwendo rwacho rwakapedzwa munenge muna 59 C.E., uye chinyorwa chinoratidzira kuti akaramba ari muutapwa muRoma, achiparidza nokudzidzisa, kwenhambo yamakore maviri, kana kuti kutozosvikira munenge muna 61 C.E.—Mabasa 27:1; 28:1, 11, 16, 30, 31.

28. Makorei angagoverwa nenzira ine mufungo kuzviitiko zvokupedzisira zvoupenyu hwaPauro?

28 Nepo chinyorwa chenhau chebhuku raMabasa chisingatisvitsi panopfuura ipapa, kunoratidzika kuti Pauro akasunungurwa ndokupfuuridzira mubato wake woufundisi, achienda kuKrete, Girisi, uye Makedhonia. Kana akasvika kure sokuSpania hazvizivikanwi. Sezvingabvira Pauro akatambura kuurayirwa kutendeka naNero nokukurumidza pashure pokuiswa kwake mutorongo kwokupedzisira kuRoma munenge muna 65 C.E. Nhau yenyika inopa July wa64 C.E. segore remwoto mukuru muRoma, pashure pawo chitambudzo chaNero chakatanga pavaKristu. Kuiswa mutorongo kwaPauro ane “ketani” nokuurawa kwapashure pacho zvinokodzera nenzira ine mufungo muiyi nhambo.—2 Tim. 1:16; 4:6, 7.

29. Nhambo yavaapostora yakaguma rini, uye nokunyorwa kwemabhuku api eBhaibheri?

29 Mabhuku mashanu akanyorwa nomuapostora Johane akanyorwa pamugumo wenguva yechitambudzo chakaunzwa naMambo Domitian. Iye anotaurwa kuva akaita sebenzi mukati mamakore matatu okupedzisira okutonga kwake, ayo akafukidza 81-96 C.E. Johane akanyora bhuku raZvakazarurwa apo akanga ari muutapwa pachitsuwa chePatmosi, munenge muna 96 C.E.d Evhangeri yake netsamba nhatu zvakatevera kubva Efeso kana kuti nharaunda yayo pashure pokusunungurwa kwake, uye uyu wokupedzisira wavaapostora akafa munenge muna 100 C.E.

30. Uku kufundwa kwokuverenga nguva kweBhaibheri ndekwebetseroi?

30 Nokudaro kunooneka kuti kupfurikidza nokuenzanisa zviitiko zvenhau yenyika nekuverenga nguva kwomukati kweBhaibheri nouporofita, tinobetserwa kuisa zviitiko zveBhaibheri nenzira yakajeka zvikuru mukufamba kwenguva. Tsinhirano yokuverenga nguva kweBhaibheri inowedzera kuchivimbo chedu muMagwaro Matsvene seShoko raMwari.

[Mashoko Omuzasi]

a Mukufunda ganhuro rino, kungabetsera kunongedzera kuna Insight on the Scriptures, Vhor. 1, mapeji 458-67.

b Fundo 2, ndima 28, 29.

c Kubva pakuyambuka kwaAbrahama Yufratesi kusvika kukuberekwa kwaIsaka makore 25; ipapo kusvika kukuberekwa kwaJakobho, makore 60; Jakobho akanga ane makore 130 okukura apo akadzika kuEgipita.—Gen. 12:4; 21:5; 25:26; 47:9.

d Muna 1990, iyi nguva yakapfuura inofanira kubviswa mumakore 6 015.

e Mukai! yechiNgezi, September 22, 1986, mapeji 17-27; April 8, 1972, mapeji 5-20.

f Insight on the Scriptures, Vhor. 2, mapeji 57-8.

g Nharireyomurindi yechiNgezi, 1976, peji 247; 1959, mapeji 489-92.

h Insight on the Scriptures, Vhor. 2, mapeji 614-16.

i Insight on the Scriptures, Vhor. 2, mapeji 899-904.

j The New Encyclopædia Britannica, 1987, Vhor. 5, peji 880.

k Insight on the Scriptures, Vhor. 2, peji 747.

l Insight on the Scriptures, Vhor. 2, peji 747.

a Insight on the Scriptures, Vhor. 1, mapeji 476, 886.

b Insight on the Scriptures, Vhor. 2, peji 747.

c Analytical Concordance to the Bible yaYoung, peji 342, pasi pa“Festus.”

d Notes on the Book of Revelation, 1852, rakanyorwa naAlbert Barnes, mapeji xxix, xxx.

ZVIITIKO ZVIKURU ZVOUPENYU HWAPASI HWAJESU—EVHANGERI INA DZAKARONGWA MUNHEVEDZANO YOKUVERENGWA KWENGUVA

Zviratidzo: a. nokuda kwa“pashure”; c. nokuda kwa“munenge muna,” kana kuti “anenge.”

Nguva Nzvimbo Chiitiko

Kusvikira Kuushumiri hwaJesu

3 B.C.E. Jerusarema, Kuberekwa kwaJohane Mubhapatidzi

tembere kwakafanotaurwa kuna Zekaria

Ru 1:5-25

c.2 B.C.E. Nazareta; Kuberekwa kwaJesu kwakafanotaurwa

Judhea kuna Maria, uyo anoshanyira

Erisabhete

Ru 1:26-56

2 B.C.E. Nyika Kuberekwa kwaJohane Mubhapatidzi;

yeJudhea gare gare, upenyu hwake hwomurenje

yepagomo Ru 1:57-80

2 B.C.E., Bheterehema Kuberekwa kwaJesu (Shoko, kupfurikidza

c. Oct. 1 naye zvimwe zvinhu zvose zvakanga

zvavapo) somuzukuru waAbhrahama

nowaDhavhidhi Mt 1:1-25

Ru 2:1-7 Joh 1:1-5, 9-14

Pedyo Ngirozi inozivisa mashoko akanaka;

neBheterehema vafudzi vanoshanyira mucheche

Ru 2:8-20

Bheterehema; Jesu akachecheudzwa (zuva rechi8),

Jerusarema anounzwa kutemberi (pashure pezuva

rechi40) Ru 2:21-38

1 B.C.E. Jerusarema; Vazivi venyeredzi; kutizira kuEgipita;

kana kuti Bheterehema; vacheche vanourawa; kudzoka kwaJesu

1 C.E. Nazareta Mt 2:1-23 Ru 2:39, 40

12 C.E. Jerusarema Jesu ane makore gumi namaviri

paPaseka; anoenda kumusha Ru 2:41-52

29, chirimo Renje, Ushumiri hwaJohane Mubhapatidzi

Joridhani Mt 3:1-12 Mk 1:1-8

Ru 3:1-18 Joh 1:6-8, 15-28

Mavambo Oushumiri hwaJesu

29, Rwizi Rubhapatidzo nokuzodzwa kwaJesu,

matsutso rwaJoridhani akaberekwa somunhu mumutsara

waDhavhidhi asi akaziviswa kuva

Mwanakomana waMwari

Mt 3:13-17 Mk 1:9-11

Ru 3:21-38 Joh 1:32-34

Renje Kuzvinyima zvokudya nokuedzwa kwaJesu

reJudhea Mt 4:1-11 Mk 1:12, 13 Ru 4:1-13

Bhetania iri Chipupuriro chaJohane Mubhapatidzi

mhiri pamusoro paJesu

kwaJoridhani Joh 1:15, 29-34

Mupata Vadzidzi vokutanga vaJesu

weJoridhani Joh 1:35-51

Wokumusoro

Kana Chishamiso chokutanga chaJesu;

yeGarirea; anoshanyira Kapernaume

Kapernaume Joh 2:1-12

30, Paseka Jerusarema Kuchengetwa kwePaseka; anodzinga

vatengesi mutembere

Joh 2:13-25

Jerusarema Kurukurirano yaJesu naNikodhimo

Joh 3:1-21

Judhea; Vadzidzi vaJesu vanobhapatidza;

Ainoni Johane achaderera

Joh 3:22-36

Tibherio Johane anoiswa mutorongo; Jesu anoenda

Garirea Mt 4:12; 14:3-5

Mk 1:14; 6:17-20 Ru 3:19, 20;

Ru 4:14 Joh 4:1-3

Sikari, Ari kuenda kuGarirea, Jesu anodzidzisa

muSamaria vaSamaria Joh 4:4-43

Ushumiri Hukuru hwaJesu muGarirea

Garirea Anotanga kuzivisa kuti, “Ushe

hwokudenga hwaswedera pedyo”

Mt 4:17 Mk 1:14, 15

Ru 4:14, 15 Joh 4:44, 45

Nazareta; Anoporesa mukomana; anorava basa;

Kana; anorambwa; anoenda kuKapernaume

Kapernaume Mt 4:13-16 Ru 4:16-31 Joh 4:46-54

Gungwa Kudanwa kwaSimoni naAndrea, Jakobho

reGarirea, naJohane Mt 4:18-22

pedyo Mk 1:16-20 Ru 5:1-11

neKapernaume

Kapernaume Anoporesa ane dhemoni, uyewo ambuya

vaPetro navamwe vakawanda

Mt 8:14-17 Mk 1:21-34 Ru 4:31-41

Garirea Kushanyira Garirea kwokutanga, navana

zvino vakadanwa Mt 4:23-25

Mk 1:35-39 Ru 4:42, 43

Garirea Ane maperembudzi anoporeswa;

vazhinji-zhinji vanodirana kuna Jesu

Mt 8:1-4 Mk 1:40-45 Ru 5:12-16

Kapernaume Anoporesa akaoma mitezo

Mt 9:1-8 Mk 2:1-12 Ru 5:17-26

Karpenaume Kudanwa kwaMateo; mabiko navateresi

Mt 9:9-17 Mk 2:13-22 Ru 5:27-39

Judhea Anoparidza musinagoge dzeJudhea

Ru 4:44

31, Paseka Jerusarema Anopinda mabiko; anoporesa murume;

anotuka vaFarise Joh 5:1-47

Vachidzoka Vadzidzi vanotanha hura paSabata

kubva Mt 12:1-8 Mk 2:23-28 Ru 6:1-5

Jerusarema (?)

Garirea; Anoporesa ruoko paSabata; anoenda

Gungwa kumhenderekedzo yegungwa; anoporesa

reGarirea Mt 12:9-21 Mk 3:1-12 Ru 6:6-11

Gomo riri Vane 12 vanosarudzwa savaapostora

pedyo ne Mk 3:13-19 Ru 6:12-16

Kapernaume

Pedyo Mharidzo yapaGomo

neKapernaume Mt 5:1–7:29 Ru 6:17-49

Kapernaume Anoporesa mubatiri womukuru mukuru

wehondo Mt 8:5-13 Ru 7:1-10

Naini Anomutsa mwanakomana wechirikadzi

Ru 7:11-17

Garirea Johane ari mutorongo anotuma vadzidzi

kuna Jesu Mt 11:2-19 Ru 7:18-35

Garirea Maguta anozvidzwa; ziviso kuvacheche;

joko inyoro Mt 11:20-30

Garirea Tsoka dzinozodzwa nomukadzi anotadza;

muenzaniso wavakwereti Ru 7:36-50

Garirea Rwendo rwokuparidza rwechipiri

rweGarirea, ane vane 12 Ru 8:1-3

Garirea Ane dhemoni anoporeswa; chinzwano

naBheerzebhuri chinopomerwa

Mt 12:22-37 Mk 3:19-30

Garirea Vanyori navaFarise vanotsvaka

chiratidzo Mt 12:38-45

Garirea Vadzidzi vaKristu ndivo hama dzake

dzokunyama dzapedyo

Mt 12:46-50 Mk 3:31-35 Ru 8:19-21

Gungwa Mienzaniso: mukushi, sora, mimwe;

reGarirea tsananguro Mt 13:1-53 Mk 4:1-34

Ru 8:4-18

Gungwa Dutu rinomiswa mukuyambukwa kwenyanza

reGarirea Mt 8:18, 23-27 Mk 4:35-41

Ru 8:22-25

Gadhara, Vaviri vane madhemoni vanoporeswa;

kumaodzanyemba nguruve dzinova namadhemoni

kwakadziva Mt 8:28-34 Mk 5:1-20 Ru 8:26-39

kumabvazuva

kweGungwa

reGarirea

Zvimwe Mwanasikana waJairosi anomutswa;

Kapernaume mukadzi anoporeswa

Mt 9:18-26 Mk 5:21-43 Ru 8:40-56

Kapernaume (?) Anoporesa mapofu maviri nembeveve ine

dhemoni Mt 9:27-34

Nazareta Anoshanyirazve guta uko akarerwa, uye

anorambwa zvakare Mt 13:54-58

Mk 6:1-6

Garirea Shanyo yechitatu yeGarirea, inokudzwa

sezvo vaapostora vanotumwa

Mt 9:35–11:1 Mk 6:6-13 Ru 9:1-6

Tibherio Johane Mubhapatidzi anogurwa musoro;

kutya kuva nemhaka kwaHerodhe

Mt 14:1-12 Mk 6:14-29 Ru 9:7-9

32, pedyo Kapernaume (?); Vaapostora vanodzoka vachibva

nePaseka Rutivi kurwendo rwokuparidza; 5 000

(Johane 6:4) rweGungwa vanodyiswa

reGarirea Mt 14:13-21 Mk 6:30-44

kuchamhembe Ru 9:10-17 Joh 6:1-13

kwakadziva

kumabvazuva

Rutivi Kuedza kupfekedza Jesu korona;

rweGungwa anofamba pamusoro pegungwa; anorapa

reGarirea Mt 14:22-36 Mk 6:45-56

kuchamhembe Joh 6:14-21

kwakadziva

kumabvazuva;

Genesareti

Kapernaume Anozivisa “chingwa choupenyu”;

vadzidzi vakawanda vanotsauka

Joh 6:22-71

32, pashure Zvimwe Magamuchidzanwa anoita kuti Shoko

pePaseka Kapernaume raMwari risashande

Mt 15:1-20 Mk 7:1-23 Joh 7:1

Fenikia; Pedyo neTire, Sidhoni; ipapo

Dhekapori kuDhekapori; 4 000 vanodyiswa

Mt 15:21-38 Mk 7:24–8:9

Magadhani VaSadhuse navaFarise vanotsvaka

zvakare chiratidzo

Mt 15:39–16:4 Mk 8:10-12

Rutivi BhetsaidhaAnonyevera pamusoro

rweGungwa pembiriso yavaFarise; anoporesa

reGarirea bofu Mt 16:5-12 Mk 8:13-26

rwokuchamhembe

kwakadziva

kumabvazuva;

Kesaria Jesu Mesiya; anofanotaura rufu,

Firipo rumuko Mt 16:13-28

Mk 8:27–9:1 Ru 9:18-27

Zvimwe Gomo Kushanduka chitarisiko pamberi

reHermoni paPetro, Jakobho, uye Johane

Mt 17:1-13 Mk 9:2-13 Ru 9:28-36

Kesaria Anoporesa ane dhemoni uyo vadzidzi

Firipo vaisagona kuporesa Mt 17:14-20

Mk 9:14-29 Ru 9:37-43

Garirea Zvakare anofanotaura rufu rwake

norumuko Mt 17:22, 23

Mk 9:30-32 Ru 9:43-45

Kapernaume Mari yomutero inogoverwa nenzira

inoshamisa Mt 17:24-27

Kapernaume Mukurusa muUmambo; kupedza mhaka;

ngoni Mt 18:1-35 Mk 9:33-50

Ru 9:46-50

Garirea; Anobva Garirea achienda kuMutambo

Samaria Wamatumba; chinhu chiri chose

chinotsaurwa nokuda kwebasa

rokushumira Mt 8:19-22

Ru 9:51-62 Joh 7:2-10

Ushumiri Hwapashure hwaJesu muJudhea

32, Mutambo Jerusarema Kudzidzisa pachena kwaJesu paMutambo

waMatumba waMatumba Joh 7:11-52

Jerusarema Kudzidzisa pashure poMutambo; anorapa

bofu Joh 8:12–9:41

Zvimwe Vane 70 vanotumwa kundoparidza;

Judhea kudzoka kwavo, mushumo Ru 10:1-24

Judhea; Anotaura nezvemuSamaria akanaka;

Bhetania pamusha paMarta, Maria Ru 10:25-42

Zvimwe Judhea Anodzidzisa zvakare munyengetero

womuenzaniso; kupfuurira kukumbira

Ru 11:1-13

Zvimwe Judhea Anoramba pomero yenhema; anoratidza

chizvarwa chinoshurikidzwa

Ru 11:14-36

Zvimwe Judhea Patafura yomuFarise, Jesu anomhura

vanyengeri Ru 11:37-54

Zvimwe Judhea Hurukuro pamusoro pokuitira hanya

kwaMwari; muranda akatendeka

Ru 12:1-59

Zvimwe Judhea Anoporesa mukadzi akaremara paSabata;

mienzaniso mitatu Ru 13:1-21

32, Mutambo Jerusarema Jesu paMutambo weTsauriro; Mufudzi

weTsauriro Akaisvonaka Joh 10:1-39

Ushumiri Hwapashure hwaJesu kuMabvazuva kwaJoridhani

Mhiri Vakawanda vanotenda Jesu

kwaJoridhani Joh 10:40-42

Perea (mhiri Anodzidzisa mumaguta, misha, achifamba

kwaJoridhani) akananga Jerusarema Ru 13:22

Perea Kupinda muUmambo; tyisidziro

yaHerodhe; imba inova dongo

Ru 13:23-35

Zvimwe Perea Kuzvininipisa; muenzaniso wechirairo

chikuru Ru 14:1-24

Zvimwe Perea Kuverenga ndyiko yokuva mudzidzi

Ru 14:25-35

Zvimwe Perea Mienzaniso: gwai rakarasika, mari

yakarasika, mwanakomana anopambadza

Ru 15:1-32

Zvimwe Perea Mienzaniso: mutariri asina kururama,

mupfumi naRazaro Ru 16:1-31

Zvimwe Perea Kanganwiro uye kutenda; varanda

pasina Ru 17:1-10

Bhetania Razaro anomutswa kubva muvakafa

naJesu Joh 11:1-46

Jerusarema; Zano raKayafasi pamusoro paJesu; Jesu

Efraimi anobva Joh 11:47-54

Samaria; Anoporesa nokudzidzisa achipfuura

Garirea nomuSamaria neGarirea Ru 17:11-37

Samaria kana Mienzaniso: chirikadzi inotambudza,

kuti Garirea muFarise nomuteresi Ru 18:1-14

Perea Anoburuka nomuPerea; anodzidzisa

pamusoro pechatanuro

Mt 19:1-12 Mk 10:1-12

Perea Anogamuchira uye anokomborera

vana19:13-1510:13-1618:15-17

Perea Jaya mupfumi; muenzaniso wavashandi

mumunda wemizambiringa

Mt 19:16–20:16 Mk 10:17-31

Ru 18:18-30

Zvimwe Perea Kechitatu Jesu anofanotaura rufu

rwake, rumuko Mt 20:17-19

Mk 10:32-34 Ru 18:31-34

Zvimwe Perea Chikumbiro chokugara kwaJakobho

naJohane muUmambo Mt 20:20-28

Mk 10:35-45

Jeriko Achipfuura nomuJeriko, anoporesa

mapofu maviri; anoshanyira Zakeo;

muenzaniso wepondo gumi Mt 20:29-34

Mk 10:46-52 Ru 18:35–19:28

Ushumiri Hwokupedzisira hwaJesu kuJerusarema

Nisani Bhetania Anosvika paBhetania mazuva matanhatu

8, 33 Paseka isati yasvika Joh 11:55–12:1

Nisani 9 Bhetania Mabiko paimba yaSimoni ane maperembudzi;

Mk 14:3-9 Joh 12:2-11

Maria anozodza Jesu;

vaJudha vanouya kuzoona Jesu naRazaro

Mt 26:6-13 Mk Bhetania- Kupinda kworukundo kwaKristu

Jerusarema muJerusarema Mt 21:1-11, 14-17

Mk 11:1-11 Ru 19:29-44

Joh 12:12-19

Nisani 10 Bhetania- Muonde usingabereki unotukwa;

Jerusarema kucheneswa kwetembere kwechipiri

Mt 21:18, 19, 12, 13 Mk 11:12-17

Ru 19:45, 46

Jerusarema Vaprista vakuru navanyori vanoronga

kuparadza Jesu Mk 11:18, 19

Ru 19:47, 48

Jerusarema Kurukurirano navaGiriki; kusatenda

kwavaJudha Joh 12:20-50

Nisani 11 Bhetania- Muonde usingabereki unowanwa waoma

Jerusarema Mt 21:19-22 Mk 11:20-25

Jerusarema, Chiremera chaKristu chinopanikirwa;

tembere muenzaniso wavanakomana vaviri

Mt 21:23-32 Mk 11:27-33 Ru 20:1-8

Jerusarema, Mienzaniso yavarimi vakaipa, mabiko

tembere eroorano Mt 21:33–22:14 Mk 12:1-12

Ru 20:9-19

Jerusarema, Mibvunzo yokubata pamusoro pomutero,

tembere rumuko, murayiro Mt 22:15-40

Mk 12:13-34 Ru 20:20-40

Jerusarema, Kunyaradza kwaJesu mubvunzo pamusoro

tembere pomutsara wedzinza waMesiya

Mt 22:41-46 Mk 12:35-37

Ru 20:41-44

Jerusarema, Kumhurwa kwakakomba kwavanyori

tembere navaFarise Mt 23:1-39 Mk 12:38-40

Ru 20:45-47

Jerusarema, Mari duku yechirikadzi

tembere Mk 12:41-44 Ru 21:1-4

Gomo Kufanotaurwa kwokuwa kweJerusarema,

reMiorivhi kuvapo kwaJesu, mugumo wetsika

Mt 24:1-51 Mk 13:1-37 Ru 21:5-38

Gomo Mienzaniso: vasikana vane gumi,

reMiorivhi matarenda, makwai nembudzi

Mt 25:1-46

Nisani 12 Jerusarema Vatungamiriri vorudzidziso vanoronga

rufu rwaJesu Mt 26:1-51 Mk 4:1, 22

Ru 2:1, 2

Jerusarema Judhasi anobvumirana navaprista nokuda

kwokutengeswa kwaJesu Mt 26:14-16

Mk 14:10, 11 Ru 22:3-6

Nisani 13 Pedyo Gadziriro dzePaseka

(China neJerusarema Mt 26:17-19 Mk 14:12-16

masikati) uye mukati Ru 22:7-13

maro

Nisani 14 Jerusarema Mabiko ePaseka anodyiwa navane 12

Mt 26:20, 21 Mk 14:17, 18

Ru 22:14-18

Jerusarema Jesu anogeza tsoka dzavaapostora

vake Joh 13:1-20

Jerusarema Judhasi anoziviswa somutengesi uye

anodzingwa Mt 26:21-25 Mk 14:18-21

Ru 22:21-23 Joh 13:21-30

Jerusarema Chirairo cheChirangaridzo chinovambwa

navane 11 Mt 26:26-29 Mk 14:22-25

Ru 22:19, 20, 24-30

[1 VaK. 11: 23-25]

Jerusarema Kurambwa naPetro uye kupararira

kwavaapostora kunofanotaurwa

Mt 26:31-35 Mk 14:27-31

Ru 22:31-38 Joh 13:31-38

Jerusarema Mubetseri; kudana; dambudziko;

munyengetero waJesu Joh 14:1–17:26

Getsemani Marwadzo mubindu; kutengeswa kwaJesu

uye kusungwa Mt 26:30, 36-56

Mk 14:26, 32-52 Ru 22:39-53

Joh 18:1-12

Jerusarema Anobvunzwa naAnasi; kutongwa

naKayefasi, Sanihedrini; Petro

anoramba Mt 26:57–27:11

Mk 14:53–15:1 Ru 22:54-71

Joh 18:13-27

Jerusarema Judhasi mutengesi anozvisungirira

Mt 27:3-10 [Mab. 1: 18,19]

Jerusarema Pamberi paPirato, ipapo Herodhe, uye

ipapo kudzoka kuna Pirato

Mt 27:2, 11-14 Mk 15:1-5

Ru 23:1-12 Joh 18:28-38

Jerusarema Anoendeswa kundourawa, pashure pokunge

Pirato atsvaka kusunungurwa kwake

Mt 27:15-30 Mk 15:6-19

Ru 23:13-25 Joh 18:39–19:16

(c. 3:00 p.m., Gorgota, Rufu rwaJesu padanda rokutambudzira,

Chishanu) Jerusarema uye zviitiko zvakava pamwe chete

Mt 27:31-56 Mk 15:20-41

Ru 23:26-49 Joh 19:16-30

Jerusarema Muviri waJesu unobviswa padanda

rokutambudzira uye unovigwa

Mt 27:57-61 Mk 15:42-47

Ru 23:50-56 Joh 19:31-42

Nisani 15 Jerusarema Vaprista navaFarise vanowana varindiri

veguva Mt 27:62-66

Nisani 16 Jerusarema Rumuko rwaJesu nezviitiko zvezuva

uye iroro Mt 28:1-15 Mk 16:1-8

makapoteredza Ru 24:1-49 Joh 20:1-25

a. Nisani 16 Jerusarema; Kuonekwa kwapashure kwaJesu Kristu

Garirea Mt 28:16-20 [1 VaK. 15:5-7]

[Mab. 1:3-8] Joh 20:26–21:25

Iyyar 25 Gomo Kukwira kwaJesu, zuva rechi40 pashure

reMiorivhi, porumuko rwake [Mab. 1:9-12]

pedyo Ru 24:50-53

neBhetania

Mibvunzo pamusoro pechati inofukidza “Zviitiko Zvikuru Zvoupenyu Hwapasi hwaJesu”:

(a) Dudza zvimwe zvezviitiko zvakatanhamara muushumiri hwaJesu kusvika kunguva yokuiswa mutorongo kwaJohane Mubhapatidzi.

(b) Ipa nzvimbo negore zvezviitiko zvinotevera: (1) Kudanwa kwaSimoni naAndrea, Jakobho naJohane. (2) Kusarudzwa kwavaapostora 12. (3) Mharidzo yapaGomo. (4) Kushanduka chitarisiko. (5) Kumutswa kwaRazaro achibva muvakafa. (6) Kushanyira kwaJesu musha waZakeo.

(c) Dudza zvimwe zvezvishamiso zvakatanhamara zvaJesu; taura kuti zvakaitika rini uye kupi.

(d) Ndezvipi zviri zvimwe zvezviitiko zvikuru zvine chokuita naJesu zvakaitika kubva pana Nisani 8 kusvika kuna Nisani 16, 33 C.E. ?

(e) Ndeipi iri mimwe yemienzaniso yakatanhamara iyo Jesu akapa mukati moushumiri hwake hwapasi?

CHATI YEMISI YAKATANHAMARA YENHAU

Zviratidzo: a. nokuda kwa“pashure”; b. nokuda kwa“asati asvika”; c. nokuda kwa“munenge muna,” kana kuti “anenge.”

Gore Chiitiko Nongedzero

4026 B.C.E. Kusikwa kwaAdhama Gen. 2:7

a. 4026 B.C.E. Sungano yeEdheni inoitwa,

uporofita hwokutanga Gen. 3:15

b. 3896 B.C.E. Kaini anouraya Abheri Gen. 4:8

3896 B.C.E. Kuberekwa kwaSeti Gen. 5:3

3404 B.C.E. Kuberekwa kwaEnoki akarurama Gen. 5:18

3339 B.C.E. Kuberekwa kwaMetusera Gen. 5:21

3152 B.C.E. Kuberekwa kwaRameki Gen. 5:25

3096 B.C.E. Kufa kwaAdhama Gen. 5:5

3039 B.C.E. Kutamiswa kwaEnoki; anogumisa

nhambo yake yokuporofita Gen. 5:23, 24;

Jud. 14

2970 B.C.E. Kuberekwa kwaNoa Gen. 5:28, 29

2490 B.C.E. Ziviso yaMwari pamusoro porudzi

rwomunhu Gen. 6:3

2470 B.C.E. Kuberekwa kwaJafeti Gen. 5:32;

Ge 9:24; 10:21

2468 B.C.E. Kuberekwa kwaShemi Gen. 7:11;

Ge 11:10

2370 B.C.E. Kufa kwaMetusera Gen. 5:27

Mvura dzamafashamo dzinonaya

(mumatsutso) Gen. 7:6, 11

2369 B.C.E. Kuitwa kwesungano pashure

peMafashamo Gen. 8:13; 9:16

2368 B.C.E. Kuberekwa kwaArpakshadhi Gen. 11:10

a. 2269 B.C.E. Kuvakwa kweShongwe yeBhabheri Gen. 11:4

2020 B.C.E. Kufa kwaNoa Gen. 9:28, 29

2018 B.C.E. Kuberekwa kwaAbrahama Gen. 11:26, 32;

Ge 12:4

1943 B.C.E. Abrahama anoyambuka Yufratesi

achienda kuKanani; sungano

yaAbrahama inoitwa kuti ishande;

kuvamba kwenhambo yamakore 430

kusvikira kusungano yoMutemo Gen. 12:4, 7;

Eks. 12:40;

VaG. 3:17

b. 1933 B.C.E. Roti anonunurwa; Abrahama

anoshanyira Merkizedheki Gen. 14:16, 18;

Ge 16:3

1932 B.C.E. Ishmaeri anoberekwa Gen. 16:15, 16

1919 B.C.E. Sungano yokudzingisa inoitwa Gen. 17:1, 10, 24

Kutongwa kweSodhoma neGomora Gen. 19:24

1918 B.C.E. Kuberekwa kwaIsaka, mudyi

wenhaka wechokwadi; kuvamba

kwe‘makore anenge 450’ Gen. 21:2, 5;

Mabasa 13:17-20

1913 B.C.E. Kurumurwa kwaIsaka; Ishmaeri

anodzingwa; kuvamba

kwokutambudzika kwamakore 400 Gen. 21:8;

Ge 15:13;

Mabasa 7:6

1881 B.C.E. Kufa kwaSara Gen. 17:17; 23:1

1878 B.C.E. Roorano yaIsaka naRebheka Gen. 25:20

1868 B.C.E. Kufa kwaShemi Gen. 11:11

1858 B.C.E. Kuberekwa kwaEsau naJakobho Gen. 25:26

1843 B.C.E. Kufa kwaAbrahama Gen. 25:7

1818 B.C.E. Esau anoroora vadzimai vaviri

vokutanga Gen. 26:34

1795 B.C.E. Kufa kwaIshmaeri Gen. 25:17

1781 B.C.E. Jakobho anotizira Harani;

chiono chake paBheteri Gen. 28:2,

Ge 13, 19

1774 B.C.E. Jakobho anoroora Rea naRakeri Gen. 29:23-30

1767 B.C.E. Kuberekwa kwaJosefa Gen. 30:23, 24

1761 B.C.E. Jakobho anodzokera kuKanani Gen. 31:18, 41

achibva Harani

c. 1761 B.C.E. Jakobho anoita matsimba Gen. 32:24-28

nengirozi; anotumidzwa kuti

Israeri

1750 B.C.E. Josefa anotengeswa somuranda

navakoma vake Gen. 37:2, 28

1738 B.C.E. Kufa kwaIsaka Gen. 35:28, 29

1737 B.C.E. Josefa anoitwa gurukota guru Gen. 41:40, 46

reEgipita

1728 B.C.E. Jakobho nemhuri yake yose Gen. 45:6;

anopinda muEgipita Ge 46:26; 47:9

1711 B.C.E. Kufa kwaJakobho Gen. 47:28

1657 B.C.E. Kufa kwaJosefa Gen. 50:26

b. 1613 B.C.E. Kuedzwa kwaJobho Jobho 1:8; 42:16

a. 1600 B.C.E. Egipita inowana utanhamari Eks. 1:8

sesimba rokutanga renyika

1593 B.C.E. Kuberekwa kwaMosesi Eks. 2:2, 10

1553 B.C.E. Mosesi anozvipa amene Eks. 2:11,

somununuri; anotizira Eks 2:14, 15;

kuMidhiani Mabasa 7:23

c. 1514 B.C.E. Mosesi pagwenzi rinopfuta Eks. 3:2

1513 B.C.E. Paseka; VaIsraeri vanobva Eks. 12:12;

muEgipita; kununurwa paGungwa Eks 14:27,

Dzvuku; simba reEgipita Eks 14:29, 30;

rinozununguswa; kuguma Gen. 15:13, 14

kwenhambo yamakore 400

yokutambudzika

Sungano yoMutemo inoitwa paGomo Eks. 24:6-8

reSinai (Horebhi)

Kuguma kwenhambo yamakore 430 VaG. 3:17;

kubva pakuita kuti sungano Eks. 12:40

yaAbrahama ishande

Mosesi anoronga Genesi Joh. 5:46

murenje; kunyorwa kweBhaibheri

kunovamba

1512 B.C.E. Kuvakwa kwetabhenakeri Eks. 40:17

kunopedzwa

Kugadzwa kwouprista hwaAroni Revh. 8:34-36

Mosesi anopedza Eksodho Revh. 27:34;

naRevhitiko Num. 1:1

c. 1473 B.C.E. Mosesi anopedza bhuku raJobho Jobho 42:16, 17

1473 B.C.E. Mosesi anopedza Numeri paMapani Num. 35:1;

eMoabhi Nu 36:13

Sungano naIsraeri paMoabhi Dheut. 29:1

Mosesi anonyora Dheuteronomio Dheut. 1:1, 3

Mosesi anofa paGomo reNebho Dheut. 34:1,

muMoabhi Deut. 34:5, 7

Israeri anopinda muKanani Josh. 4:19

achitungamirirwa naJoshua

1467 B.C.E. Kukundwa kukuru kwenyika yacho Josh. 11:23;

kunopedzwa; mugumo we‘makore Jos 14:7,

anenge 450’ aMabasa 13:17-20 Jos 14:10-15

c. 1450 B.C.E. Bhuku raJoshua rinopedzwa Josh. 1:1;

Jos 24:26

Kufa kwaJoshua Josh. 24:29

1117 B.C.E. Samueri anozodza Sauro samambo 1 Sam. 10:24;

waIsraeri Mabasa 13:21

1107 B.C.E. Kuberekwa kwaDhavhidhi 1 Sam. 16:1

paBheterehema

c. 1100 B.C.E. Samueri anopedza bhuku Vat. 21:25

raVatongi

c. 1090 B.C.E. Samueri anopedza bhuku raRute Rute 4:18-22

c. 1078 B.C.E. Bhuku ra1 Samueri rinopedzwa 1 Sam. 31:6

1077 B.C.E. Dhavhidhi anova mambo waJudha 2 Sam. 2:4

paHebhroni

1070 B.C.E. Dhavhidhi anova mambo pana 2 Sam. 5:3-7

Israeri wose; anoita Jerusarema

dzimbahwe rake

a. 1070 B.C.E. Areka inopinzwa muJerusarema; 2 Sam. 6:15;

sungano youmambo inoitwa 2Sa 7:12-16

naDhavhidhi

c. 1040 B.C.E. Gadhi naNatani vanopedza 2 Sam. 24:18

2 Samueri

1037 B.C.E. Soromoni anotsiva Dhavhidhi 1 Madz. 1:39;

samambo waIsraeri 1Mad 2:12

1034 B.C.E. Kuvakwa kwetembere naSoromoni 1 Madz. 6:1

kunovamba

1027 B.C.E. Tembere muJerusarema inopedzwa 1 Madz. 6:38

c. 1020 B.C.E. Soromoni anopedza Rwiyo Rwiyo 1:1

rwaSoromoni

b. 1000 B.C.E. Soromoni anopedza bhuku Mup. 1:1

raMuparidzi

997 B.C.E. Rehobhoami anotsiva Soromoni; 1 Madz. 11:43;

umambo hwakapatsanuka; 1Mad 12:19, 20

Jerobhoami anovamba kutonga

samambo waIsraeri

993 B.C.E. Shishaki anovhozhokera Judha 1 Madz. 14:25, 26

uye anotora pfuma mutembere

980 B.C.E. Abhijami (Abhija) anotsiva 1 Madz. 15:1, 2

Rehobhoami samambo waJudha

977 B.C.E. Asa anotsiva Abhijami samambo 1 Madz. 15:9, 10

waJudha

c. 976 B.C.E. Nadhabhi anotsiva Jerobhoami 1 Madz. 14:20

samambo waIsraeri

c. 975 B.C.E. Bhaasha anotsiva Nadhabhi 1 Madz. 15:33

samambo waIsraeri

c. 952 B.C.E. Era anotsiva Bhaasha samambo 1 Madz. 16:8

waIsraeri

c. 951 B.C.E. Zimri anotsiva Era samambo 1 Madz. 16:15

waIsraeri

Omri naTibni vanotsiva Zimri 1 Madz. 16:21

samadzimambo aIsraeri

c. 947 B.C.E. Omri anotonga samambo 1 Madz. 16:22, 23

waIsraeri oga

c. 940 B.C.E. Ahabhi anotsiva Omri 1 Madz. 16:29

samambo waIsraeri

936 B.C.E. Jehoshafati anotsiva Asa 1 Madz. 22:41, 42

samambo waJudha

c. 919 B.C.E. Ahazia anotsiva Ahabhi 1 Madz. 22:51, 52

samambo oga waIsraeri

c. 917 B.C.E. Jehorami waIsraeri anotsiva 2 Madz. 3:1

Ahazia samambo oga

913 B.C.E. Jehorami waJudha ‘anova mambo,’ 2 Madz. 8:16, 17

naJehoshafati

c. 906 B.C.E. Ahazia anotsiva Jehorami 2 Madz. 8:25, 26

samambo waJudha

c. 905 B.C.E. Mambokadzi Ataria anobvuta 2 Madz. 11:1-3

chigaro choumambo chaJudha

Jehu anotsiva Jehorami 2 Madz. 9:24, 27;

samambo waIsraeri 2Mad 10:36

898 B.C.E. Jehoashi anotsiva Ahazia 2 Madz. 12:1

samambo waJudha

876 B.C.E. Jehoahazi anotsiva Jehu samambo 2 Madz. 13:1

waIsraeri

c. 859 B.C.E. Joashi anotsiva Jehoahazi 2 Madz. 13:10

samambo oga waIsraeri

858 B.C.E. Amazia anotsiva Joashi 2 Madz. 14:1, 2

samambo waJudha

c. 844 B.C.E. Jerobhoami II anotsiva Joashi 2 Madz. 14:23

samambo waIsraeri

Jona anopedza bhuku raJona Jona 1:1, 2

829 B.C.E. Uzia (Azaria) anotsiva 2 Madz. 15:1, 2

Amazia samambo waJudha

c. 820 B.C.E. Bhuku raJoeri zvichida Joere 1:1

rinonyorwa

c. 804 B.C.E. Amosi anopedza bhuku raAmosi Amo. 1:1

c. 792 B.C.E. Zekaria anotonga samambo 2 Madz. 15:8

waIsraeri (mwedzi 6)

c. 791 B.C.E. Sharumi anotsiva Zekaria 2 Madz. 15:13, 17

samambo waIsraeri

Menahemi anotsiva Sharumi

samambo waIsraeri

c. 780 B.C.E. Pekahia anotsiva Menahemi 2 Madz. 15:23

samambo waIsraeri

c. 778 B.C.E. Peka anotsiva Pekahia samambo 2 Madz. 15:27

waIsraeri

c. 778 B.C.E. Isaya anovamba kuporofita Isa. 1:1; 6:1

777 B.C.E. Jotami anotsiva Uzia (Azaria) 2 Madz. 15:32, 33

samambo waJudha

c. 761 B.C.E. Ahazi anotsiva Jotami samambo 2 Madz. 16:1, 2

waJudha

c. 758 B.C.E. Hoshea ‘anovamba kutonga’ 2 Madz. 15:30

samambo waIsraeri

745 B.C.E. Hezekia anotsiva Ahazi samambo 2 Madz. 18:1, 2

waJudha

a. 745 B.C.E. Hosea anopedza bhuku raHosea Hos. 1:1

740 B.C.E. Asiria inokurira Israeri, inotora 2 Madz. 17:6,

Samaria 2Mad 17:13, 18

732 B.C.E. Sanheribhi anovhozhokera Judha 2 Madz. 18:13

a. 732 B.C.E. Isaya anopedza bhuku raIsaya Isa. 1:1

b. 717 B.C.E. Mika anopedza bhuku raMika Mika 1:1

c. 717 B.C.E. Kurongwa kwaZvirevo kunopedzwa Zvir. 25:1

716 B.C.E. Manase anotsiva Hezekia samambo 2 Madz. 21:1

waJudha

661 B.C.E. Amoni anotsiva Manase samambo 2 Madz. 21:19

waJudha

659 B.C.E. Josia anotsiva Amoni samambo 2 Madz. 22:1

waJudha

b. 648 B.C.E. Zefania anopedza bhuku raZefania Zef. 1:1

647 B.C.E. Jeremia anotumwa somuporofita Jer. 1:1, 2,

Jer 1:9, 10

b. 632 B.C.E. Nahumi anopedza bhuku raNahumi Nah. 1:1

632 B.C.E. Ninevhe rinowira kuvaKardhea Nah. 3:7

navaMedhia

Bhabhironi zvino riri mumutsara

kuti rive simba renyika rechitatu

628 B.C.E. Jehoahazi, mutsivi waJosia, 2 Madz. 23:31

anotonga samambo waJudha

Jehoiakimi anotsiva Jehoahazi 2 Madz. 23:36

samambo waJudha

c. 628 B.C.E. Habhakuki anopedza bhuku Hab. 1:1

raHabhakuki

625 B.C.E. Nebhukadnezari (II) anova mambo Jer. 25:1

weBhabhironi; gore rokutonga

rokutanga rinobvira pana Nisani

wa624 B.C.E.

620 B.C.E. Nebhukadnezari anoita kuti 2 Madz. 24:1

Jehoyakimi ave mambo ari pasi pake 2 Madz. 24:6, 8

618 B.C.E. Jehoyakini anova mambo pashure

paJehoyakimi muna Judha

617 B.C.E. Nebhukadnezari anoendesa nhapwa Dhan. 1:1-4;

dzokutanga dzechiJudha

kuBhabhironi

Zedhekia anoitwa mambo waJudha 2 Madz. 24:12-18

613 B.C.E. Ezekieri anovamba kuporofita Ezek. 1:1-3

609 B.C.E. Nebhukadnezari anorwisa Judha 2 Madz. 25:1, 2

kechitatu; anovamba kukomba

Jerusarema

607 B.C.E. Mwedzi wechishanu (Ab), tembere 2 Madz. 25:8-10;

inorigaurwa uye Jerusarema Jer. 52:12-14

rinoparadzwa

Mwedzi wechinomwe, vaJudha 2 Madz. 25:25, 26;

vanosiya Judha; “nguva Ruka 21:24

dzavahedheni” dzinovamba kuverengwa

Jeremia anonyora MariroSumo

yaMariro, LXX

c. 607 B.C.E. Obhadhia anonyora bhuku raObhadhia Obha. 1

c. 591 B.C.E. Ezekieri anopedza bhuku raEzekieri Ezek. 40:1;

Eze 29:17

580 B.C.E. Mabhuku a1 na2 Madzimambo Jer. 52:31;

naJeremia anopedzwa 2 Madz. 25:27

navaPersia; Medhia nePersia Dhan. 5:30, 31

rinova simba renyika rechina

537 B.C.E. Murayiro waKoreshi muPersia 2Mako. 36:22, 23;

achibvumidza vaJudha kudzokera Jer. 25:12;

kuJerusarema unotanga kushanda; Jer 29:10

kuva dongo kweJerusarema kwamakore

70 kunoguma

c. 536 B.C.E. Dhanieri anopedza bhuku raDhanieri Dhan. 10:1

536 B.C.E. Nheyo yetembere inoiswa Ezra 3:8-10

naZerubhabheri

522 B.C.E. Basa rokuvaka tembere Ezra 4:23, 24

rinorambidzwa

520 B.C.E. Hagai anopedza bhuku raHagai Hag. 1:1

518 B.C.E. Zekaria anopedza bhuku raZekaria Zek. 1:1

515 B.C.E. Zerubhabheri anopedza tembere Ezra 6:14, 15

yechipiri

c. 475 B.C.E. Mordhekai anopedza bhuku raEstere Est. 3:7; 9:32

468 B.C.E. Ezra navaprista vanodzokera Ezra 7:7

kuJerusarema

c. 460 B.C.E. Ezra anopedza mabhuku Ezra 1:1;

a1 na2 Makoronike naEzra; 2Mako. 36:22

kurongwa kwokupedzisira

kwaMapisarema

455 B.C.E. Masvingo eJerusarema anovakwazve Neh. 1:1;

naNehemia; uporofita hwevhiki 70 Ne 2:1, 11;

hunovamba kuzadzika Ne 6:15;

Dhan. 9:24

a. 443 B.C.E. Nehemia anopedza bhuku raNehemia Neh. 5:14

Maraki anopedza bhuku raMaraki Mar. 1:1

406 B.C.E. Kuvakwazve kweJerusarema sezviri Dhan. 9:25

pachena kunopedzwa

332 B.C.E. Girisi, simba renyika rechishanu, Dhan. 8:21

inotonga Judhea

c. 280 B.C.E. Septuagint yechiGiriki inovambwa

165 B.C.E. Kutsaurirwazve kwetembere pashure Joh. 10:22

pokushatiswa nokunamata zvidhori

kwechiGiriki; Mutambo Wetsauriro

63 B.C.E. Roma, simba renyika rechitanhatu, Joh. 19:15;

inotonga Jerusarema Zva 17:10

c. 37 B.C.E. Herodhe (akagadzwa kuva mambo

neRoma) anotora Jerusarema

namasimba masimba

2 B.C.E. Kuberekwa kwaJohane Mubhapatidzi Ruka 1:60; 2:7

nokwaJesu

29 C.E. Johane naJesu vanovamba ushumiri Ruka 3:1, 2, 23

hwavo

33 C.E. Nisani 14: Jesu anova chibayiro Ruka 22:20;

achigovera hwaro hwesungano Ru 23:33

itsva; anoroverwa

Nisani 16: kumuka kwaJesu Mat. 28:1-10

Sivani 6, Pentekosta: kudururwa Mabasa 2:1-17, 38

kwomudzimu; Petro anozarurira

vaJudha nzira kuungano yechiKristu

36 C.E. Mugumo wevhiki 70 dzamakore; Dhan. 9:24-27;

Petro anoshanyira Kornerio, Mabasa 10:1, 45

wokutanga wavanhu vasina

kudzingiswa vamarudzi kupinda

muungano yechiKristu

c. 41 C.E. Mateo anonyora Evhangeri ine

musoro unoti “Mateo”

c. 47-48 C.E. Pauro anovamba rwendo rwokutanga Mabasa 13:1–14:28

rwoufundisi

c. 49 C.E. Mutumbi unodzora unoramba kuda Mabasa 15:28, 29

kudzingiswa kwavatendi vanobva

kumarudzi

c. 49-52 C.E. Rwendo rwechipiri rwoufundisi Mabasa 15:36–18:22

rwaPauro

c. 50 C.E. Pauro anonyora 1 VaTesaronika 1 VaT. 1:1

ari muKorinte

c. 51 C.E. Pauro anonyora 2 VaTesaronika 2 VaT. 1:1

ari muKorinte

c. 50-52 C.E. Pauro anonyora tsamba yake VaG. 1:1

kuvaGaratia ari muKorinte kana

kuti Antiokia yeSiria

c. 52-56 C.E. Rwendo rwechitatu rwoufundisi Mabasa 18:23–21:19

rwaPauro

c. 55 C.E. Pauro anonyora 1 VaKorinte ari 1 VaK. 15:32;

muEfeso uye 2 VaKorinte ari 2 VaK. 2:12, 13

muMakedhonia

c. 56 C.E. Pauro anonyora tsamba kuvaRoma VaR. 16:1

ari muKorinte

c. 56-58 C.E. Ruka anonyora Evhangeri ine Ruka 1:1, 2

musoro unoti “Ruka”

c. 60-61 C.E. Ari muRoma Pauro anonyora:

VaEfeso VaEf. 3:1

VaFiripi VaF. 4:22

VaKorose VaK. 4:18

Firemoni Fir. 1

c. 61 C.E. Pauro anonyora tsamba VaH. 13:24;

kuvaHebheru ari muRoma VaH 10:34

Ruka anopedza bhuku raMabasa

ari muRoma

b. 62 C.E. Jakobho, munun’una waJesu, Jak. 1:1

anonyora tsamba ine musoro unoti

“Jakobho” ari muJerusarema

c. 60-65 C.E. Marko anonyora Evhangeri ine

musoro unoti “Marko”

c. 61-64 C.E. Pauro anonyora 1 Timotio ari 1 Tim. 1:3

muMakedhonia

Pauro anonyora Tito ari Tito 1:5

muMakedhonia (?)

c. 62-64 C.E. Petro anonyora 1 Petro ari 1 Pet. 1:1; 5:13

muBhabhironi

c. 64 C.E. Petro anonyora 2 Petro ari 2 Pet. 1:1

muBhabhironi (?)

c. 65 C.E. Pauro anonyora 2 Timotio ari 2 Tim. 4:16-18

muRoma

Judhasi, munun’una waJesu, Judh. 1, 17, 18

anonyora “Judhasi”

70 C.E. Jerusarema netembere yaro Dhan. 9:27;

zvinoparadzwa navaRoma Mat. 23:37, 38;

Ruka 19:42-44

c. 96 C.E. Johane, ari paPatmosi, anonyora Zvak. 1:9

Zvakazarurwa

c. 98 C.E. Johane anonyora Evhangeri ine Joh. 21:22, 23

musoro unoti “Johane” netsamba

dzake Johane 1, 2, uye 3;

kunyorwa kweBhaibheri kunopedzwa

c. 100 C.E. Johane, wokupedzisira 2 VaT. 2:7

wavaapostora, anofa

CHEREKEDZA: Kunofanira kuyeukwa kuti nepo yakawanda yemisi iyi yakasimbiswa zvikuru, kana iri mimwe, makore okufungidzira anopiwa, yakavakirwa paufakazi hunowanika. Chinangwa chechati yacho hakusati kuri kugadza makore asingachinjiki nokuda kwechiitiko chimwe nechimwe asi kubetsera vadzidzi veBhaibheri kuwana zviitiko mukufamba kwenguva ndokuona kuwirirana kwazvo nechimwe nechimwe.

Mibvunzo pamusoro pe“Chati Yemisi Yakatanhamara Yenhau” uye “Ndaza Yamabhuku eBhaibheri”:

(a) Kupfurikidza nokuenzanisa chati mbiri, dudza vamwe vavaporofita navanyori veBhaibheri vakararama (1) kutangwa kwoumambo hwaIsraeri muna 1117 B.C.E. kusati kwaitika, (2) mukati menguva youmambo hwaIsraeri naJudha, (3) mukati menguva kubva pakuvamba kwoutapwa muBhabhironi kutozosvikira pakupedzwa kwamabhuku ari mundaza yamanyoro matsvene oRugwaro rwechiHebheru.

(b) Wana nguva yokunyorwa kwetsamba dzaPauro maererano neshanyo dzake dzoufundisi.

(c) Mamwe mapfundoi anofadza aunocherekedza pamusoro penguva yokunyorwa kwamamwe mabhuku aMagwaro echiKristu echiGiriki?

(d) Wiriranisa vanhu vanotevera nechiitiko chakatanhamara munhau yeBhaibheri, uchitaura kana vakararama chiitiko chacho chisati chaitika kana kuti pashure, kana kuti vabatanidze navamwe vanhu vakararama panguva imwe cheteyo: Shemi, Samueri, Metusera, Roti, Mambo Sauro, Dhavhidhi, Jobho, Mambo Hoshia waIsraeri, Soromoni, Aroni, Mambo Zedhekia waJudha.

(e) Zviitikoi zvakatanhamara zvakaitika mukati menduramo ya(1) Noa, (2) Abrahama, (3) Mosesi?

(f) Nzwananisa misi inotevera (B.C.E.) nezviitiko zvakatanhamara zvakarongwa pasi apa: 4026, 2370, 1943, 1513, 1473, 1117, 997, 740, 607, 539, 537, 455.

Kusikwa kwaAdhama

Sungano yoMutemo inoitwa paSinai

Jerusarema rinoparadzwa

VaJudha vanodzoka kuJerusarema pashure pomurayiro waKoreshi

Kunyorwa kwakafuridzirwa kweBhaibheri kunovamba

Mafashamo anovamba

Bhabhironi rinowira kuvaMedhia navaPersia

Mambo wokutanga waIsraeri anozodzwa

Abrahama anoyambuka Yufratesi; Sungano yaAbrahama  inoitwa kuti ishande

Umambo hwaIsraeri naJudha hunopatsanuka

Umambo hwokuchamhembe hunokurirwa neAsiria

Masvingo eJerusarema anovakwazve naNehemia

VaIsraeri vanobudiswa muEgipita

Joshua anopinza Israeri muKanani

Kuva dongo kweJerusarema kwamakore 70 kunoguma

[Chati iri papeji 298]

NDAZA YAMABHUKU EBHAIBHERI

(Mimwe misi [nenzvimbo dzakanyorerwa] hazvina chokwadi. Chiratidzo a. chinoreva “pashure”; b., “asati asvika”; uye c., “munenge muna,” kana kuti “anenge.”)

Mabhuku aMagwaro echiHebheru Nguva yaVose Isati Yasvika (B.C.E.)

Zita Munyori Nzvimbo Kunyora Nguva

reBhuku Yaraka- Kwaka- Yakafu-

nyorerwa pedzwa kidzwa

Genesi Mosesi Renje 1513 “Pakutanga” kusvikira kuna 1657

Eksodho Mosesi Renje 1512 1657-1512

Revhitiko Mosesi Renje 1512 Mwedzi 1

(1512)

Numeri Mosesi Renje/ 1473 1512-1473

Mapani

aMoabhi

Dheuteronomio Mosesi Mapani 1473 Mwedzi 2

aMoabhi (1473)

Joshua Joshua Kanani c. 1450 1473-

c. 1450

Vatongi Samueri Israeri c. 1100 c. 1450–

c. 1120

Rute Samueri Israeri c. 1090 Makore 11

okutonga

kwavatongi

1 Samueri Samueri; Israeri c. 1078 c. 1180-

Gadhi; Israeri c. 1040 1078

Natani 1077–c. 1040

2 Samueri Gadhi;

Natani

1 Madzimambo Jeremia Judha/ 580 c. 1040-580

na2 Madzimambo Egipita

1 Makoronike Ezra Jerusarema(?) c. 460 Pashure

na2 Makoronike pa1 Makor.

9:44,

1077-537

Ezra Ezra Jerusarema c. 460 537–c. 467

Nehemia Nehemia Jerusarema a. 443 456–a. 443

Estere Mordhekai Shushani, c. 475 493–c. 475

Erami

Jobho Mosesi Renje c. 1473 Makore

anopfuura

140 pakati

pa1657

na1473

Mapisarema Dhavhidhi c. 460

navamwe

Zvirevo Soromoni; Jerusarema c. 717

Aguri;

Remueri

Muparidzi Soromoni Jerusarema b. 1000

Rwiyo Soromoni Jerusarema c. 1020

rwaSoromoni

Isaya Isaya Jerusarema a. 732 c. 778–

a. 732

Jeremia Jeremia Judha/ 580 647-580

Egipita

Mariro Jeremia Pedyo 607

neJerusarema

Ezekieri Ezekieri Bhabhironi c. 591 613–c. 591

Dhanieri Dhanieri Bhabhironi c. 536 618–c. 536

Hosea Hosea Samaria a. 745 b. 804–

(Ruwa) a. 745

Joere Joere Judha c. 820(?)

Amosi Amosi Judha c. 804

Obhadhia Obhadhia c. 607

Jona Jona c. 844

Mika Mika Judha b. 717 c. 777-717

Nahumi Nahumi Judha b. 632

Habhakuki Habhakuki Judha c. 628(?)

Zefania Zefania Judha b. 648

Hagai Hagai Jerusarema 520 Mazuva

112 (520)

Zekaria Zekaria Jerusarema 518 520-518

Maraki Maraki Jerusarema a. 443

Mabhuku aMagwaro echiGiriki Akanyorwa Mukati meNguva yaVose (C.E.)

Zita Munyori Nzvimbo Kunyora Nguva

reBhuku Yaraka- Kwaka- Yakafu-

nyorerwa pedzwa kidzwa

Mateo Mateo Palestine c. 41 2 B.C.E.–

33 C.E.

Marko Marko Roma c. 60-65 29-33 C.E.

Ruka Ruka Kesaria c. 56-58 3 B.C.E.–

33 C.E.

Johane Muapostora Efeso, kana c. 98 Pashure

Johane kuti pedyo pamavambo,

29-33 C.E.

Mabasa Ruka Roma c. 61 33–

c. 61 C.E.

VaRoma Pauro Korinte c. 56

1 VaKorinte Pauro Efeso c. 55

2 VaKorinte Pauro Makedhonia c. 55

VaGaratia Pauro Korinte kana c.50-52

Antiokia

yeSiria

VaEfeso Pauro Roma c. 60-61

VaFiripi Pauro Roma c. 60-61

VaKorose Pauro Roma c. 60-61

1 VaTesaronika Pauro Korinte c. 50

2 VaTesaronika Pauro Korinte c. 51

1 Timotio Pauro Makedhonia c. 61-64

2 Timotio Pauro Roma c. 65

Tito Pauro Makedhonia(?) c. 61-64

Firemoni Pauro Roma c. 60-61

VaHebheru Pauro Roma c. 61

Jakobho Jakobho Jerusarema b. 62

(munun’una

waJesu)

1 Petro Petro Bhabhironi c. 62-64

2 Petro Petro Bhabhironi(?) c. 64

1 Johane Muapostora Efeso, kana c. 98

Johane kuti pedyo

2 Johane Muapostora Efeso, kana c. 98

Johane kuti pedyo

3 Johane Muapostora Efeso, kana c. 98

Johane kuti pedyo

Judhasi Judhasi Palestine(?) c. 65

(munun’una

waJesu)

Zvakazarurwa Muapostora Patmosi c. 96

Johane

    Mabhuku eChiShona (1973-2026)
    Buda
    Pinda
    • Shona
    • Tumirawo Vamwe
    • Zvaunofarira
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Terms of Use
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Pinda
    Tumirawo Vamwe