Pravá kresťanská láska nikdy nezlyháva

Igor: Obaja sme patrili do skupiny, ktorá bola v Tkvarčeli v Abcházsku. Zbor, pod ktorý skupina spadala, bol v meste Džvari vzdialenom asi 85 kilometrov. Raz za mesiac som tam cestoval po biblickú literatúru pre našu skupinu. V roku 1992, krátko po rozpade Sovietskeho zväzu, sa autonómne Abcházsko pokúsilo osamostatniť. Medzi separatistami a gruzínskou armádou vypukla vojna a spôsobila veľké ťažkosti.

Gizo: Krstil som sa ako 21-ročný, rok pred začiatkom konfliktu. Keď vojna prepukla, bratov na chvíľu ochromil strach a neistota. Ale Igor, ktorý bol vždy dobrým pastierom, nás povzbudzoval: „Práve teraz ľudia najviac potrebujú útechu. Duchovne silní zostaneme, iba keď budeme pokračovať v službe.“ A tak sme s rozvahou každý deň ďalej slúžili a hovorili sme susedom o utešujúcom posolstve z Božieho Slova.

Igor: Pre boje sme do Džvari nechodievali po literatúru zvyčajnou cestou. Keďže som v tom kraji vyrástol a poznal som ho, našiel som bezpečnejšiu trasu cez čajové plantáže a vrchy. Ale aj tu hrozilo, že sa človek stretne s ozbrojencami alebo stúpi na mínu. Nechcel som život bratov vystavovať nebezpečenstvu, a tak som tadiaľ raz do mesiaca chodil sám. S Jehovovou pomocou sa mi vždy podarilo doniesť aktuálny duchovný pokrm, ktorý nám pomohol duchovne prežiť.

Priamo v Tkvarčeli sa síce nebojovalo, ale po krátkom čase bolo mesto odrezané od sveta a my sme začali na vlastnej koži zažívať vojnové útrapy. Blížila sa zima a všetci sme sa začali obávať, že ju neprežijeme, lebo nám dochádzali potraviny. Veľmi nás však potešila správa, že bratia z Džvari pre nás organizujú materiálnu pomoc!

Gizo: Jedného dňa sa Igor našej rodiny opýtal, či by u nás nemohol byť sklad potravín, ktoré bratia pripravili. Chystal sa priviezť potraviny z Džvari. Báli sme sa oňho, lebo sme vedeli, že bude musieť prejsť niekoľko kontrolných stanovíšť a že môže naraziť na ozbrojencov a zlodejov. (Ján 15:13)

Boli sme celí šťastní, keď sme ho o niekoľko dní videli živého a zdravého. A auto mal plné potravín, ktoré nám vystačili na celú zimu! V tých ťažkých časoch sme osobne pocítili, že pravá kresťanská láska nikdy nezlyháva. (1. Kor. 13:8)