Na vlastné oči som videla, čo sa píše v Biblii!

PRVÝKRÁT som o Jehovových svedkoch počula na škole v Kutaisi. Jedna známa mi povedala, že svedkovia nemajú ikony a neveria, že Ježiš je Všemocný Boh. To protirečilo učeniu pravoslávnej cirkvi, ktorému som z hĺbky duše verila.

Keď som sa v lete 1992 vrátila domov do Cageri, zistila som, že Jehovovi svedkovia zvestujú aj tam. Mama o nich počula veľa dobrého, ale mne na nich stále niečo vadilo. Preto mi povedala: „Choď si sama zistiť, čo učia.“

K jedným susedom pravidelne chodili priekopníci Pavle a Paata. Na tie stretnutia chodilo aj veľa ďalších susedov, ktorí si chceli bratov vypočuť alebo sa ich chceli niečo opýtať. Tak som si povedala, že tam pôjdem aj ja. Vždy, keď som sa niečo opýtala, bratia otvorili Bibliu a poprosili ma, aby som odpoveď prečítala priamo z nej. To ma celkom zobralo: Na vlastné oči som videla, čo sa píše v Biblii!

Onedlho som sa pridala k jednej skupine, s ktorou bratia študovali. Ďalšie leto sme sa desiati dali pokrstiť. Neskôr sa aj moja mamička stala Jehovovou svedkyňou.

Keď sa v myšlienkach vraciam do tých čias, som veľmi rada, že bratia mi všetky otázky zodpovedali tak, že mi odpoveď dali prečítať priamo z Biblie. Vďaka tomu som si vyriešila vnútorný zápas, ktorý vo mne nastával, keď sa spochybňovalo to, čomu som verila. Nikdy nezabudnem, ako mi to pomohlo, a preto aj ja pomáham ľuďom pochopiť pravdu tak, že im dávam prečítať si odpoveď priamo z Biblie.