Konali Jehovovu vôľu
Peter káže na Letnice
BOLO príjemné jarné ráno roku 33 n. l. Atmosféra bola nabitá vzrušením! Ulice Jeruzalema zaplavil hemžiaci sa dav Židov a prozelytov. Pochádzali z takých oblastí ako Elám, Mezopotámia, Kappadokia, Egypt a Rím. Aké úchvatné bolo vidieť ich v národných odevoch a počuť ich rozmanité jazyky! Niektorí cestovali takmer dvetisíc kilometrov, aby mohli byť prítomní pri tejto mimoriadnej príležitosti. Aká to bola príležitosť? Letnice — radostný židovský sviatok označujúci koniec žatvy jačmeňa. — 3. Mojžišova 23:15–21.
Z obetí na chrámovom oltári stúpal dym a Léviti spievali Hallel (Žalmy 113 až 118). Tesne pred 9. hodinou dopoludnia sa stalo niečo prekvapujúce. Z neba nastal „hluk, ako keď sa preženie silný závan“. Naplnil celý dom, v ktorom bolo zhromaždených asi 120 učeníkov Ježiša Krista. Biblický záznam hovorí: „Ukázali sa im jazyky akoby z ohňa, rozdelili sa a na každom z nich sa usadil jeden. Všetci boli naplnení svätým duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi, ako im dával duch, aby sa vyjadrovali.“ — Skutky 2:1–4.
Každý počuje svoj vlastný jazyk
Zakrátko sa mnohí učeníci vyhrnuli z domu. Bolo úžasné, že vedeli hovoriť rôznymi jazykmi tohto davu! Predstav si, aké to bolo prekvapujúce, keď návštevník z Perzie i rodák z Egypta počuli svoj vlastný jazyk z úst Galilejčanov. Je pochopiteľné, že dav bol ohromený. Pýtali sa: „Čo to má znamenať?“ Niektorí sa začali učeníkom posmievať, hovoriac: „Sú plní sladkého vína.“ — Skutky 2:12, 13.
Nato vstal apoštol Peter a oslovil dav. Vysvetlil, že tento zázračný dar jazykov je splnením Božieho sľubu vyrieknutého prostredníctvom proroka Joela: „Vylejem niečo zo svojho ducha na telo každého druhu.“ (Skutky 2:14–21; Joel 2:28–32) Áno, Boh práve vylial svojho svätého ducha na Ježišových učeníkov. Bolo to jasné svedectvo, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych a teraz je v nebi po Božej pravici. „Preto,“ povedal Peter, „nech celý dom Izraela s istotou pozná, že Boh ho urobil aj Pánom aj Kristom, toho Ježiša, ktorého ste pribili na kôl.“ — Skutky 2:22–36.
Ako reagovali jeho poslucháči? „Bodlo ich v srdci,“ hovorí správa, „a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: ‚Muži, bratia, čo máme robiť?‘“ Peter odpovedal: „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený.“ Urobilo to asi 3000 ľudí! Potom „[sa ďalej] venovali učeniu apoštolov“. — Skutky 2:37–42.
Tým, že sa Peter pri tejto významnej príležitosti ujal vedenia, použil prvý z „kľúčov nebeského kráľovstva“, o ktorých Ježiš sľúbil, že mu ich dá. (Matúš 16:19) Tieto kľúče otvárali zvláštne výsady rôznym skupinám ľudí. Prvý kľúč umožnil Židom, aby sa stali kresťanmi pomazanými duchom. Neskôr druhý a tretí kľúč sprístupnil rovnakú možnosť najprv Samaritánom a potom pohanom. — Skutky 8:14–17; 10:44–48.
Poučenie pre nás
Hoci tento dav Židov a prozelytov niesol kolektívnu zodpovednosť za smrť Božieho Syna, Peter ich oslovil s úctou a nazval ich ‚bratmi‘. (Skutky 2:29) Jeho cieľom bolo podnietiť ich k pokániu, nie ich odsúdiť. Preto bol jeho prístup pozitívny. Predložil fakty a podporil jednotlivé myšlienky biblickými citátmi.
Tí, ktorí dnes kážu dobré posolstvo, robia dobre, keď sa riadia Petrovým príkladom. Mali by sa usilovať vytvoriť si s poslucháčmi spoločný základ, a potom im taktne argumentovať z Písiem. Keď je biblická pravda predkladaná pozitívnym spôsobom, ľudia so správnym sklonom srdca zareagujú. — Skutky 13:48.
Petrova horlivosť a smelosť v deň Letníc je tu v ostrom kontraste s tým, že asi pred siedmimi týždňami zaprel Ježiša. Vtedy bol Peter ochromený strachom z človeka. (Matúš 26:69–75) Ale Ježiš vyslovil zaňho pokornú prosbu. (Lukáš 22:31, 32) Keď sa Petrovi zjavil po svojom vzkriesení, nepochybne to tohto apoštola posilnilo. (1. Korinťanom 15:5) Preto Petrova viera nezlyhala. Onedlho už smelo kázal. A potom kázal nielen na Letnice, ale i po celý zvyšok svojho života.
Čo ak by sme nejako zhrešili, podobne ako Peter? Prejavujme pokánie, modlime sa o odpustenie a podniknime kroky na získanie duchovnej pomoci. (Jakub 5:14–16) Potom môžeme postupovať vpred s dôverou, že nášmu milosrdnému nebeskému Otcovi, Jehovovi, je naša svätá služba prijateľná. — 2. Mojžišova 34:6.