Páčia sa Bohu všetky náboženstvá? — INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže

Páčia sa Bohu všetky náboženstvá?

Myslíte si, že Bohu sa páčia všetky náboženstvá? Pravdepodobne každá forma uctievania, ktorá je vám známa, podporuje dobré správanie, prinajmenšom do určitej miery. Je to však dosť na to, aby sa Bohu páčila?

NIEKTORÍ ľudia hovoria: ‚Len buď vo svojom uctievaní úprimný, a Boh bude spokojný. Na každom náboženstve je niečo dobré.‘ Napríklad viera Bahá’í rozvinula tento názor natoľko, že prijala ako súčasť svojej viery deväť hlavných náboženstiev sveta. Táto náboženská skupina je toho názoru, že všetky tieto náboženstvá sú božského pôvodu a že sú to plôšky jednej pravdy. Ako by to mohla byť pravda?

Máte tiež právo pýtať sa, ako by sa mohlo dajaké náboženstvo páčiť Bohu, keď prikazuje svojim členom, aby umiestňovali nervový plyn na verejné miesta, kde môže zabiť mnohých ľudí. Také obvinenie bolo vznesené proti jednej náboženskej skupine v Japonsku. Alebo sa azda páči Bohu náboženstvo, ktoré donúti svojich členov, aby spáchali samovraždu? Pred niekoľkými rokmi sa to stalo prívržencom náboženského vodcu Jima Jonesa.

Keď sa pozeráme späť do minulosti, smieme sa právom pýtať: Môžu sa náboženstvá páčiť Bohu, keď roznecujú vojny, ako to bolo v prípade tridsaťročnej vojny v rokoch 1618 až 1648? Podľa diela The Universal History of the World (Všeobecné dejiny sveta) bol tento náboženský konflikt medzi katolíkmi a protestantmi jednou „z najstrašnejších vojen v európskej histórii“.

Aj náboženské križiacke výpravy v 11. až 13. storočí viedli k hroznému krviprelievaniu. Napríklad takzvaní kresťanskí križiaci na prvej križiackej výprave brutálne povraždili moslimských a židovských obyvateľov Jeruzalema.

Zamyslime sa tiež, čo sa dialo v čase inkvizície, ktorá sa začala v 13. storočí a trvala asi 600 rokov. Tisíce ľudí bolo umučených a upálených na príkaz náboženských vodcov. Peter De Rosa v knihe Vicars of Christ—The Dark Side of the Papacy (Kristovi námestníci — temná stránka pápežstva) uvádza: „V mene pápeža boli [inkvizítori] zodpovední za najsurovejší a najvytrvalejší útok na ľudskú slušnosť v dejinách [ľudského] rodu.“ O španielskom dominikánskom inkvizítorovi Torquemadovi De Rosa píše: „Bol dosadený v roku 1483 a tyransky vládol pätnásť rokov. Jeho obetí bolo vyše 114 000 a 10 220 z nich bolo upálených.“

Samozrejme, náboženstvá takzvaného kresťanstva nie sú jediné, ktoré nesú krvnú vinu. Francúzsky filozof Blaise Pascal v diele Pensées (Myšlienky) napísal: „Ľudia nikdy nepáchajú zlo tak dokonale a s takou radosťou, ako keď ho páchajú z náboženského presvedčenia.“

Poznať ich podľa ovocia

Z Božieho hľadiska sa prijateľnosť nejakého náboženstva nezakladá iba na jednom faktore. Aby mohlo byť dajaké náboženstvo Bohu prijateľné, jeho učenie i konanie musí zodpovedať Božiemu písanému Slovu pravdy, Biblii. (Žalm 119:160; Ján 17:17) Ovocie uctievania, ktoré Jehova Boh schvaľuje, musí zodpovedať jeho normám.

Ježiš Kristus vo svojej Kázni na vrchu naznačil, že tu budú proroci, ktorí budú falošne tvrdiť, že zastupujú Boha. Ježiš povedal: „Majte sa na pozore pred falošnými prorokmi, ktorí k vám prídu v ovčom rúchu, ale vnútri sú to draví vlci. Poznáte ich podľa ovocia. Nikdy sa predsa neoberá hrozno z tŕnia alebo figy z bodľačia. Takisto každý dobrý strom nesie znamenité ovocie, ale každý skazený strom nesie bezcenné ovocie; dobrý strom nemôže niesť bezcenné ovocie, ani skazený strom nemôže niesť znamenité ovocie. Každý strom, ktorý neprináša znamenité ovocie, sa vytína a hádže do ohňa. Týchto ľudí teda skutočne poznáte podľa ich ovocia.“ (Matúš 7:15–20) Tieto slová ukazujú, že potrebujeme byť duchovne na stráži. Môžeme si myslieť, že dajaký náboženský vodca alebo dajaká skupina je prijateľná Bohu a Kristovi, ale mohli by sme sa mýliť.

Potreba opatrnosti

Aj keď nejaké náboženstvo tvrdí, že má Božie schválenie a jeho duchovní čítajú pasáže z Biblie, ešte to neznamená, že je to forma uctievania, ktorá sa Bohu páči. Vodcovia tohto náboženstva by dokonca mohli robiť pôsobivé veci, ktoré vytvárajú zdanie, že Boh pôsobí prostredníctvom nich. Napriek tomu by to náboženstvo mohlo byť falošné — také, ktoré neprináša ovocie prijateľné Bohu. Egyptskí kňazi pestujúci mágiu v Mojžišových dňoch boli schopní robiť pôsobivé veci, ale určite nemali Božie schválenie. — 2. Mojžišova 7:8–22.

Dnes podobne ako v minulosti mnohé náboženstvá propagujú ľudské myšlienky a filozofie namiesto toho, aby sa pridŕžali myšlienok, ktoré Boh vyhlasuje za pravdu. Mimoriadne vhodné je teda biblické varovanie: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ — Kolosanom 2:8.

Po svojich slovách o dobrom a zlom ovocí Ježiš povedal: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene?‘ A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ — Matúš 7:21–23.

Preskúmajte ovocie

Je teda jasné, že skôr ako o nejakom náboženstve usúdime, že je prijateľné Bohu, je nevyhnutné pozrieť sa na jeho ovocie. Napríklad, je toto náboženstvo zapletené do politiky? Potom si všimnite slová zaznamenané v liste Jakuba 4:4: „Ktokoľvek chce byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ Navyše, Ježiš o svojich pravých nasledovníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:16) Náboženstvo, ktoré je dobré v Božích očiach, sa nezapletá do politiky tohto sveta, ktorý „leží v moci toho zlého“, neviditeľného duchovného tvora Satana Diabla. (1. Jána 5:19) Namiesto toho sa náboženstvo, ktoré Boh schvaľuje, lojálne zastáva jeho Kráľovstva v rukách Ježiša Krista a oznamuje dobré posolstvo o tejto nebeskej vláde. — Marek 13:10.

Je dajaké náboženstvo prijateľné Bohu, ak obhajuje občiansku neposlušnosť? Odpoveď je zrejmá, ak si všimneme radu apoštola Pavla: „Ďalej im pripomínaj, aby sa podriaďovali a poslúchali vlády a vrchnosti ako panovníkov a boli pripravení pre každé dobré dielo.“ (Títovi 3:1) Samozrejme, Ježiš ukázal, že jeho nasledovníci majú ‚splácať cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu‘. — Marek 12:17.

Dajme tomu, že nejaké náboženstvo povzbudzuje k účasti vo vojnách národov. Prvý list Petra 3:11 nás nabáda, aby sme ‚konali dobro‘ a ‚hľadali pokoj a usilovali sa oň‘. Ako sa môže nejaké náboženstvo páčiť Bohu, ak sú jeho členovia ochotní zabíjať vo vojne svojich spoluctiteľov z inej krajiny? Členovia náboženstva, ktoré má Božie schválenie, odzrkadľujú základnú Božiu vlastnosť — lásku. A Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Takáto láska nemá nič spoločné s prudkou nenávisťou živenou vo vojnách národov.

Pravé náboženstvo mení bojovných ľudí na ľudí, ktorí milujú pokoj. Bolo to predpovedané týmito slovami: „Budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ (Izaiáš 2:4) Namiesto chrlenia nenávistných slov ľudia vykonávajúci pravé uctievanie žijú v súlade s príkazom: „Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.“ — Matúš 22:39.

Tí, ktorí praktizujú pravé náboženstvo, sa usilujú žiť podľa vysokých noriem Jehovu Boha a odmietajú osvojiť si nemravný životný štýl. Božie Slovo vyhlasuje: „Či neviete, že nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo? Nemýľte sa. Ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely, ani muži, ktorí ležia s mužmi, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani nadávači, ani vydierači nezdedia Božie kráľovstvo. A predsa niektorí z vás boli takými. Ale ste boli čisto umytí, ale ste boli posvätení, ale ste boli vyhlásení za spravodlivých v mene nášho Pána Ježiša Krista a duchom nášho Boha.“ — 1. Korinťanom 6:9–11.

Čas na rozhodné konanie

Je nevyhnutné rozoznať rozdiel medzi falošným uctievaním a pravým náboženstvom. V biblickej knihe Zjavenie je svetová ríša falošného náboženstva označená ako „Veľký Babylon“, symbolická smilnica, „s ktorou smilnili králi zeme“. Má krvnú vinu a drží zlatý pohár „plný ohavností a nečistôt jej smilstva“. (Zjavenie 17:1–6) Nie je na nej nič prijateľné pre Boha.

Teraz je čas na rozhodné konanie. Úprimným ľuďom, ktorí ešte sú vo Veľkom Babylone, náš láskyplný Stvoriteľ posiela túto výzvu: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán.“ — Zjavenie 18:4.

Ak chcete žiť v súlade s náboženstvom, ktoré sa páči Bohu, prečo sa bližšie nezoznámiť s Jehovovými svedkami? Pripojená tabuľka obsahuje zoznam niektorých z ich náuk spolu s biblickými dôvodmi pre ne. Overte si vo svojej Biblii, či je presvedčenie svedkov v súlade s Božím Slovom. Skúmajte, aby ste zistili, či ich náboženstvo prináša ten druh ovocia, ktorý by ste očakávali od pravého uctievania. Ak zistíte, že áno, objavíte náboženstvo, ktoré sa Bohu páči.

[Rámček na strane 5]

ČOMU VERIA JEHOVOVI SVEDKOVIA

UČENIE BIBLICKÝ ZÁKLAD

Božie meno je Jehova 2. Mojžišova 6:3; Žalm 83:18

Biblia je Božie Slovo Ján 17:17; 2. Timotejovi 3:16, 17

Ježiš Kristus je Boží Syn Matúš 3:16, 17; Ján 14:28

Človek sa nevyvinul, 1. Mojžišova 1:27; 2:7

ale bol stvorený

Ľudskú smrť zapríčinil Rimanom 5:12

hriech prvého človeka

Duša pri smrti prestáva Kazateľ 9:5, 10; Ezechiel 18:4

existovať