Všetci musia Bohu skladať účty
„Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ — RIMANOM 14:12.
1. Aké obmedzenia boli dané v súvislosti so slobodou Adama a Evy?
JEHOVA BOH stvoril našich prvých rodičov, Adama a Evu, ako ľudí so slobodnou vôľou. I keď boli nižší než anjeli, boli inteligentnými tvormi schopnými robiť múdre rozhodnutia. (Žalm 8:4, 5) Ale sloboda, ktorú im Boh dal, ich neoprávňovala na nezávislé rozhodovanie. Mali zodpovednosť pred svojím Stvoriteľom a táto zodpovednosť sa preniesla na všetkých ich potomkov.
2. Aké účtovanie Jehova čoskoro vykoná a prečo?
2 Teraz, keď sa blížime k vyvrcholeniu tohto zlého systému vecí, Jehova vykoná na zemi účtovanie. (Porovnaj Rimanom 9:28.) Bezbožní ľudia budú zakrátko musieť skladať účty Jehovovi Bohu za plienenie bohatstva zeme, za ničenie ľudského života a najmä za prenasledovanie jeho služobníkov. — Zjavenie 6:10; 11:18.
3. O akých otázkach budeme uvažovať?
3 Vzhľadom na túto závažnú vyhliadku je pre nás užitočné uvažovať o Jehovovom spravodlivom zaobchádzaní s jeho tvormi v minulosti. Ako nám osobne môžu pomôcť Písma v tom, aby sme nášmu Stvoriteľovi predložili prijateľný účet? Ktoré príklady môžu byť užitočné a napodobňovaniu ktorých príkladov by sme sa mali vyhnúť?
Zodpovednosť anjelov
4. Ako vieme, že anjeli sa zodpovedajú Bohu za svoje skutky?
4 Jehovovi anjelskí tvorovia v nebesiach majú pred Jehovom zodpovednosť práve tak ako my. Pred potopou za Noachových dní niektorí anjeli prejavili neposlušnosť a zhmotnili sa, aby mali pohlavné styky so ženami. Keďže títo duchovní tvorovia mali slobodnú vôľu, mohli sa takto rozhodnúť, ale Boh ich bral na zodpovednosť. Keď sa neposlušní anjeli vrátili do duchovnej oblasti, Jehova im nedovolil, aby znovu získali svoje pôvodné postavenie. Učeník Júda nám hovorí, že boli ‚uchovaní s večnými putami v hustej tme pre súd veľkého dňa‘. — Júda 6.
5. Aký pád zažil Satan a jeho démoni a ako bude zavŕšené účtovanie za ich vzburu?
5 Títo neposlušní anjeli čiže démoni majú ako svojho vládcu Satana Diabla. (Matúš 12:24–26) Tento zlý anjel sa vzbúril proti svojmu Stvoriteľovi a spochybňoval oprávnenosť Jehovovej zvrchovanosti. Satan priviedol našich prvých rodičov k hriechu a to viedlo napokon k ich smrti. (1. Mojžišova 3:1–7, 17–19) I keď Jehova dovolil, aby Satan potom ešte isté obdobie mal prístup na nebeské nádvoria, biblická kniha Zjavenie predpovedala, že v Božom patričnom čase bude tento zlý zvrhnutý do blízkosti zeme. Existujú dôkazy, že sa to odohralo krátko po tom, čo Ježiš Kristus dostal v roku 1914 kráľovskú moc. Diabol a jeho démoni nakoniec pôjdu do večného zničenia. Sporná otázka zvrchovanosti bude s konečnou platnosťou vyriešená a účtovanie za vzburu bude spravodlivo vykonané. — Jób 1:6–12; 2:1–7; Zjavenie 12:7–9; 20:10.
Zodpovednosť Božieho Syna
6. Ako sa Ježiš pozeral na svoju zodpovednosť pred svojím Otcom?
6 Aký vynikajúci príklad dal Boží Syn Ježiš Kristus! Ježiš ako dokonalý človek rovný Adamovi sa tešil z toho, že koná božskú vôľu. Bol tiež rád, že nesie zodpovednosť za dodržiavanie Jehovovho zákona. Žalmista o ňom vhodne prorokoval: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ — Žalm 40:8; Hebrejom 10:6–9.
7. Prečo mohol Ježiš povedať slová zaznamenané v Jánovi 17:4, 5, keď sa modlil v predvečer svojej smrti?
7 Napriek nenávistnému odporu, ktorý Ježiš zažíval, konal Božiu vôľu a zachoval si rýdzosť až po smrť na mučeníckom kole. Tak zaplatil výkupnú cenu na vykúpenie ľudstva zo smrtonosných následkov Adamovho hriechu. (Matúš 20:28) Preto sa v predvečer svojej smrti mohol s dôverou modliť: „Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokončil dielo, ktoré si mi dal, aby som ho konal. Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ (Ján 17:4, 5) Ježiš mohol povedať tieto slová svojmu nebeskému Otcovi preto, že si úspešne počínal v skúške zodpovednosti a bol Bohu prijateľný.
8. a) Ako Pavol ukázal, že musíme za seba skladať účty Jehovovi Bohu? b) Čo nám pomôže v tom, aby sme boli Bohu prijateľní?
8 My sme na rozdiel od dokonalého človeka Ježiša Krista nedokonalí. Napriek tomu nesieme pred Bohom zodpovednosť. Apoštol Pavol povedal: „Prečo... súdiš svojho brata? Alebo prečo sa pozeráš zhora na svojho brata? Veď všetci budeme stáť pred Božou sudcovskou stolicou; je totiž napísané: ‚„Akože žijem,“ hovorí Jehova, „každé koleno sa bude skláňať predo mnou a každý jazyk bude verejne uznávať Boha.“‘ Tak teda každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ (Rimanom 14:10–12) Aby sme to mohli robiť a aby nás Jehova prijal, láskyplne nám dal svedomie a svoje inšpirované Slovo, Bibliu, aby nás viedli v tom, čo hovoríme a robíme. (Rimanom 2:14, 15; 2. Timotejovi 3:16, 17) Keď budeme naplno využívať Jehovove duchovné opatrenia a keď sa budeme riadiť svojím biblicky školeným svedomím, pomôže nám to, aby sme boli Bohu prijateľní. (Matúš 24:45–47) Jehovov svätý duch čiže jeho činná sila je ďalším zdrojom sily a vedenia. Ak konáme v súlade s usmerňovaním tohto ducha a v súlade s tým, ako nás vedie naše biblicky školené svedomie, dávame najavo, že neprejavujeme ‚nedbanlivosť voči Bohu‘, ktorému sa musíme zodpovedať za všetky svoje skutky. — 1. Tesaloničanom 4:3–8; 1. Petra 3:16, 21.
Zodpovednosť národov
9. Kto boli Edomiti a čo sa s nimi stalo pre to, ako sa správali k Izraelu?
9 Jehova volá národy na zodpovednosť. (Jeremiáš 25:12–14; Sofoniáš 3:6, 7) Pouvažuj o starovekom kráľovstve Edom, ktoré sa nachádzalo južne od Mŕtveho mora a severne od Akabského zálivu. Edomiti boli semitským národom, blízkym príbuzným Izraelitov. Hoci ich praotcom bol Abrahámov vnuk Ezau, nedovolili Izraelitom ísť cez Edom po „kráľovej ceste“, keď putovali do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojžišova 20:14–21) Počas storočí sa nepriateľstvo Edoma rozvinulo do nezmieriteľnej nenávisti k Izraelu. Edomiti museli nakoniec skladať účty za to, že nabádali Babylončanov, aby zničili Jeruzalem v roku 607 pred n. l. (Žalm 137:7) V šiestom storočí pred n. l. babylonské vojská pod vedením kráľa Nabonida dobyli Edom a stal sa pustým miestom, tak ako Jehova rozhodol. — Jeremiáš 49:20; Obadiáš 9–11.
10. Ako sa správali Moábčania k Izraelitom a ako Boh volal Moába na zodpovednosť?
10 Moáb neskončil o nič lepšie. Moábske kráľovstvo bolo severne od Edomu a východne od Mŕtveho mora. Predtým než Izraeliti vošli do Zasľúbenej krajiny, Moábčania sa k nim nesprávali pohostinne a zjavne ich zásobovali chlebom a vodou iba pre finančný zisk. (5. Mojžišova 23:3, 4) Moábsky kráľ Balak si najal proroka Balaama, aby preklial Izrael, a moábske ženy boli použité na zvádzanie izraelských mužov k nemravnosti a modlárstvu. (4. Mojžišova 22:2–8; 25:1–9) Jehova však nenechal Moábovu nenávisť k Izraelu bez povšimnutia. Ako bolo prorokované, Moáb bol spustošený rukami Babylončanov. (Jeremiáš 9:25, 26; Sofoniáš 2:8–11) Áno, Boh volal Moába na zodpovednosť.
11. Ktorým mestám sa stal podobný Moáb a Ammón a čo ukazujú biblické proroctvá o súčasnom zlom systéme vecí?
11 No nielen Moáb, ale aj Ammón musel Bohu skladať účty. Jehova predpovedal: „Moáb sa stane podobným Sodome a synovia Ammóna podobnými Gomore, miestu, ktoré je vlastníctvom žihľavy, a soľnej jame a opustenému úhoru, až na neurčitý čas.“ (Sofoniáš 2:9) Krajiny Moába a Ammóna boli spustošené práve tak, ako Boh zničil mestá Sodomu a Gomoru. Podľa informácií Londýnskej geologickej spoločnosti výskumníci tvrdia, že zistili polohu zničenej Sodomy a Gomory na východnom pobreží Mŕtveho mora. Akékoľvek spoľahlivé dôkazy, ktoré ešte môžu byť v tejto veci nájdené, môžu iba podporiť biblické proroctvá, ktoré ukazujú, že Jehova Boh bude volať na zodpovednosť aj súčasný zlý systém vecí. — 2. Petra 3:6–12.
12. Čo bolo predpovedané o židovskom ostatku, i keď Izrael musel skladať Bohu účty za svoje hriechy?
12 I keď Izraelu bola prejavená veľká Jehovova priazeň, musel Bohu skladať účty za svoje hriechy. Keď Ježiš Kristus prišiel k izraelskému národu, väčšina ho zavrhla. Iba ostatok z nich prejavil vieru a stali sa jeho nasledovníkmi. Pavol uplatnil niektoré proroctvá na tento židovský ostatok, keď napísal: „Izaiáš volá o Izraeli: ‚Hoci by bol počet synov Izraela ako morského piesku, len ostatok bude zachránený. Lebo Jehova vykoná účtovanie na zemi, dokončí ho a skráti.‘ Tak ako Izaiáš vopred povedal: ‚Keby nám Jehova vojsk nebol zanechal semeno, boli by sme ako Sodoma, a Gomore by sme sa podobali.‘“ (Rimanom 9:27–29; Izaiáš 1:9; 10:22, 23) Apoštol uviedol ako príklad 7000 ľudí v čase Eliáša, ktorí sa neklaňali Baalovi, a potom povedal: „A tak sa aj v tomto čase našiel ostatok podľa vyvolenia vďaka nezaslúženej láskavosti.“ (Rimanom 11:5) Tento ostatok tvorili jednotlivci, ktorí boli osobne zodpovední pred Bohom.
Príklady osobnej zodpovednosti
13. Čo sa stalo Kainovi, keď ho Boh volal na zodpovednosť za vraždu jeho brata Ábela?
13 Biblia uvádza veľa príkladov osobnej zodpovednosti pred Jehovom Bohom. Pouvažujme napríklad o Adamovom prvorodenom synovi Kainovi. On i jeho brat Ábel obetovali obete Jehovovi. Ábelova obeť bola Bohu prijateľná, ale Kainova nie. Keď bol Kain volaný na zodpovednosť za brutálnu vraždu svojho brata, bezcitne povedal Bohu: „Či som strážcom svojho brata?“ Kain bol za svoj hriech vyhnaný do ‚krajiny Úteku na východ od Edenu‘. Neprejavil úprimné pokánie za svoj zločin a mrzelo ho iba to, že dostal zaslúžený trest. — 1. Mojžišova 4:3–16.
14. Ako bola ukázaná osobná zodpovednosť na prípade veľkňaza Éliho a jeho synov?
14 Osobná zodpovednosť jednotlivca pred Bohom je ukázaná aj na prípade izraelského veľkňaza Éliho. Jeho synovia Chofni a Pinchas boli slúžiacimi kňazmi, ale „previňovali sa nespravodlivosťou voči ľuďom a neúctou voči Bohu a nezdržiavali sa konania zla každého druhu“, ako hovorí historik Josephus. Títo „naničhodníci“ neuznávali Jehovu, zaplietli sa do svätokrádežného konania a previňovali sa hrubou nemravnosťou. (1. Samuelova 1:3; 2:12–17, 22–25) Éli ako ich otec a ako izraelský veľkňaz bol povinný disciplinovať ich, ale on ich iba mierne napomínal. Éli si ‚stále ctil svojich synov viac ako Jehovu‘. (1. Samuelova 2:29) Éliho dom dostal odplatu. Obaja synovia zomreli v ten istý deň ako ich otec a ich kňazská rodová línia bola nakoniec úplne odrezaná. Tak bolo účtovanie dokončené. — 1. Samuelova 3:13, 14; 4:11, 17, 18.
15. Prečo bol odmenený Jonatán, syn kráľa Saula?
15 Úplne iný príklad dal Jonatán, syn kráľa Saula. Krátko nato, ako Dávid zabil Goliáta, „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši“, a uzavreli zmluvu priateľstva. (1. Samuelova 18:1, 3) Jonatán pravdepodobne rozpoznal, že Saula opustil Boží duch, ale Jonatánova horlivosť za pravé uctievanie sa nezmenšila. (1. Samuelova 16:14) Jonatánovo ocenenie pre Dávidovu autoritu, ktorú mal od Boha, nikdy nezoslablo. Jonatán si uvedomoval svoju zodpovednosť pred Bohom a Jehova ho za jeho úctivé správanie odmenil tak, že zabezpečil, aby jeho rodová línia pokračovala po mnohé generácie. — 1. Paralipomenon 8:33–40.
Zodpovednosť v kresťanskom zbore
16. Kto bol Títus a prečo možno povedať, že predložil za seba Bohu dobrý účet?
16 Kresťanské grécke Písma hovoria priaznivo o mnohých mužoch a ženách, ktorí za seba predložili dobrý účet. Patril k nim napríklad grécky kresťan Títus. Predpokladá sa, že sa stal kresťanom počas Pavlovej prvej misionárskej cesty na Cyprus. Keďže Židia a prozelyti z Cypru mohli byť v Jeruzaleme počas Letníc roku 33 n. l., kresťanstvo sa na tento ostrov mohlo dostať krátko potom. (Skutky 11:19) Títus sa prejavil ako jeden z Pavlových verných spolupracovníkov. Sprevádzal Pavla a Barnabáša na ceste do Jeruzalema okolo roku 49 n. l., keď bola vyriešená dôležitá otázka obriezky. Skutočnosť, že Títus bol neobrezaný, dodala váhu Pavlovmu argumentu, že tí, čo sa obracajú na kresťanstvo, nemajú byť pod mojžišovským Zákonom. (Galaťanom 2:1–3) Písma svedčia o vynikajúcej Títovej službe a Pavol mu dokonca poslal božsky inšpirovaný list. (2. Korinťanom 7:6; Títovi 1:1–4) Je zjavné, že Títus stále predkladal Bohu znamenitý účet, až do konca svojho pozemského behu.
17. Aký účet predložil Timotej a ako nás môže ovplyvniť tento príklad?
17 Ďalším horlivým jednotlivcom, ktorý predkladal Jehovovi Bohu prijateľný účet, bol Timotej. I keď Timotej mal nejaké zdravotné problémy, prejavoval „nepokryteckú vieru“ a ‚otrocky slúžil s Pavlom pri podporovaní dobrého posolstva‘. Preto apoštol Pavol mohol spolukresťanom vo Filipi povedať: „Nemám nikoho iného s takým postojom, aký má [Timotej], ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci.“ (2. Timotejovi 1:5; Filipanom 2:20, 22; 1. Timotejovi 5:23) Podobne aj my, keď čelíme ľudským slabostiam a ďalším skúškam, môžeme mať nepokryteckú vieru a môžeme za seba predkladať Bohu prijateľný účet.
18. Kto bola Lýdia a akého ducha prejavovala?
18 Lýdia bola zbožnou ženou, ktorá zjavne predkladala Bohu za seba znamenitý účet. Ona a jej domácnosť boli medzi prvými jednotlivcami v Európe, ktorí prijali kresťanstvo vďaka Pavlovej činnosti vo Filipi okolo roku 50 n. l. Lýdia, rodáčka z Tyatíry, bola pravdepodobne židovskou prozelytkou, ale vo Filipi bolo možno málo Židov a možno tam nebola ani synagóga. Lýdia a ďalšie zbožné ženy boli zhromaždené pri rieke, keď k nim Pavol prehovoril. Vďaka tomu sa Lýdia stala kresťankou a prehovorila Pavla a jeho spoločníkov, aby u nej zostali. (Skutky 16:12–15) Pohostinnosť, ktorú Lýdia prejavila, je charakteristickým znakom pravých kresťanov.
19. Akými dobrými skutkami predložila Dorkas Bohu znamenitý účet za seba?
19 Ďalšou ženou, ktorá za seba predložila Bohu znamenitý účet, bola Dorkas. Keď zomrela, Peter zareagoval na žiadosť učeníkov, ktorí bývali v Joppe, a šiel tam. Dvaja muži, s ktorými sa stretol, ho „vyviedli... do hornej miestnosti. Všetky vdovy pristúpili k nemu plačúc a ukazovali mnoho spodných a vrchných odevov, ktoré urobila Dorkas, kým bola s nimi.“ Dorkas bola privedená späť k životu. Ale má sa na ňu spomínať len pre jej ušľachtilého ducha? Nie. Bola „učeníčkou“ a istotne bola zapojená do diela robenia učeníkov. Podobne dnes kresťanské ženy ‚oplývajú dobrými skutkami a darmi milosrdenstva‘. A tešia sa z toho, že majú aktívny podiel na hlásaní dobrého posolstva o Kráľovstve a na robení učeníkov. — Skutky 9:36–42; Matúš 24:14; 28:19, 20.
20. Aké otázky si môžeme položiť?
20 Biblia jasne ukazuje, že národy i jednotlivci musia skladať účty Zvrchovanému Pánu Jehovovi. (Sofoniáš 1:7) Preto ak sme oddaní Bohu, môžeme si položiť otázku: ‚Ako sa pozerám na svoje výsady a zodpovednosti, ktoré mi Boh dal? Aký účet za seba predkladám Jehovovi Bohu a Ježišovi Kristovi?
Ako odpovieš?
◻ Ako by si dokázal, že anjeli i Boží Syn sa zodpovedajú Bohu?
◻ Aké biblické príklady ukazujú, že Boh volá národy na zodpovednosť?
◻ Čo hovorí Biblia o osobnej zodpovednosti pred Bohom?
◻ Ktorí jednotlivci, o ktorých sa hovorí v Biblii, predložili Jehovovi Bohu znamenitý účet?
[Obrázok na strane 10]
Ježiš Kristus predložil za seba svojmu nebeskému Otcovi znamenitý účet
[Obrázok na strane 15]
Podobne ako Dorkas aj kresťanské ženy dnes predkladajú za seba Jehovovi Bohu dobrý účet
[Prameň ilustrácie na strane 13]
Smrť Ábela/The Doré Bible Illustrations/Dover Publications, Inc.