Prijíma Boh každý druh uctievania?
BOH vytvoril človeka s duchovnou potrebou — s potrebou uctievať. Táto potreba nie je niečím, čo sa vyvinulo. Bola v človeku od začiatku.
Je však smutné, že ľudstvo si vytvorilo mnoho rôznych spôsobov uctievania, ktoré väčšinou nevytvorili šťastnú, zjednotenú ľudskú rodinu. Namiesto toho sa v mene náboženstva stále vedú krvavé vojny. Vynára sa preto dôležitá otázka: Záleží na tom, ako človek uctieva Boha?
Pochybné uctievanie v staroveku
Staroveké národy, ktoré obývali Stredný východ, poskytujú historický príklad, ktorý nám pomôže zodpovedať túto otázku. Mnohé uctievali boha nazývaného Baal. Uctievali aj ženské spoločníčky Baala, napríklad Ašeru. K uctievaniu Ašery patrilo aj používanie posvätného stĺpa, ktorý je považovaný za sexuálny symbol. Archeológovia pracujúci v tej oblasti vykopali množstvo sošiek nahých žien. The Encyclopedia of Religion (Encyklopédia náboženstva) uvádza, že tieto sošky „znázorňujú bohyňu so zvýraznenými pohlavnými orgánmi a zdvihnutými prsami“ a „pravdepodobne predstavujú... Ašeru“. Isté je, že Baalovo uctievanie bolo často veľmi nemravné.
Nie je preto prekvapujúce, že k Baalovmu uctievaniu patrili aj sexuálne orgie. (4. Mojžišova 25:1–3) Kanaančan Sichem znásilnil mladú pannu Dínu. Napriek tomu bol považovaný za najctihodnejšieho muža vo svojej rodine. (1. Mojžišova 34:1, 2, 19) Veľmi rozšírené bolo krvismilstvo, homosexualita a pohlavné styky so zvieratami. (3. Mojžišova 18:6, 22–24, 27) Aj slovo „sodomia“, označujúce sexuálnu zvrhlosť, je odvodené z názvu mesta, ktoré kedysi existovalo v tej časti sveta. (1. Mojžišova 19:4, 5, 28) Baalovo uctievanie zahŕňalo aj prelievanie krvi. Uctievači Baala dokonca hádzali svoje deti zaživa do planúceho ohňa ako obeť svojim bohom! (Jeremiáš 19:5) Všetky tieto praktiky súviseli s náboženským učením. Ako?
Dr. Merrill Unger vo svojej knihe Archaeology and the Old Testament (Archeológia a Starý Zákon) vysvetľuje, že „brutalita, chlipnosť a neviazanosť kanaanskej mytológie je oveľa horšia než kdekoľvek inde na Blízkom východe v tom čase. A šokujúce charakteristické vlastnosti kanaanskych božstiev, ktoré vôbec nemali mravný charakter, museli v ich ctiteľoch rozvíjať tie najhoršie rysy a viesť k mnohým najdemoralizujúcejším praktikám tých čias, napríklad k posvätnej prostitúcii [a] k obetovaniu detí.“
Prijímal Boh kanaanske uctievanie? Samozrejme že nie. Učil Izraelitov, aby ho uctievali čistým spôsobom. V súvislosti s vyššie uvedenými praktikami ich varoval: „Neznečisťujte sa nijakou z týchto vecí, lebo tým všetkým sa znečistili národy, ktoré pred vami posielam preč. Preto je nečistá tá krajina a privediem na ňu trest za jej previnenia a tá krajina vyvráti svojich obyvateľov.“ — 3. Mojžišova 18:24, 25.
Čisté uctievanie sa stáva znečisteným
Mnohí Izraeliti neprijali Boží názor na čisté uctievanie. Namiesto toho dovolili, aby Baalovo uctievanie v ich krajine pokračovalo. Zakrátko boli Izraeliti zvedení k snahe zmiešať uctievanie Jehovu s uctievaním Baala. Prijal Boh tento zmiešaný druh uctievania? Pouvažujme o tom, čo sa stalo za vlády kráľa Manašeho. Manaše postavil oltáre Baalovi, spálil svojho syna ako obeť a pestoval mágiu. „Navyše dal vyrezávaný obraz posvätného kola [v hebrejčine ’ašerah], ktorý urobil, do domu, o ktorom povedal Jehova...: ‚V tomto dome... uložím na neurčitý čas svoje meno.‘“ — 2. Kráľov 21:3–7.
Manašeho poddaní nasledovali príklad svojho kráľa. „Manaše ich stále zvádzal, aby konali to, čo je zlé, viac ako národy, ktoré vyhladil Jehova pred synmi Izraela.“ (2. Kráľov 21:9) Namiesto toho, aby Manaše dbal na opakované výstrahy Božích prorokov, dopúšťal sa vrážd v takom rozsahu, že naplnil Jeruzalem nevinnou krvou. I keď Manaše sa nakoniec napravil, jeho syn a následník, kráľ Amon, Baalovo uctievanie obnovil. — 2. Kráľov 21:16, 19, 20.
Po čase začali v chráme pôsobiť muži prostitúti. Ako sa pozeral Boh na tento prejav Baalovho uctievania? Prostredníctvom Mojžiša už predtým vystríhal: „Neprinesieš do domu Jehovu, svojho Boha, plat neviestky ani cenu psa [pravdepodobne pederasta] ako nejaký slávnostný sľub, pretože sú niečím odporným Jehovovi, tvojmu Bohu, áno, obaja.“ — 5. Mojžišova 23:17, 18, poznámka pod čiarou v Reference Bible.
Manašeho vnuk, kráľ Joziáš, očistil chrám od nemravného Baalovho uctievania. (2. Kráľov 23:6, 7) Ale veci už zašli priďaleko. Zanedlho po smrti kráľa Joziáša sa v Jehovovom chráme opäť vykonávalo modlárske uctievanie. (Ezechiel 8:3, 5–17) Preto sa Jehova postaral o to, aby kráľ Babylona zničil Jeruzalem a jeho chrám. Táto smutná historická skutočnosť je dôkazom toho, že niektoré formy uctievania nie sú Bohu prijateľné. A ako je to v našich dňoch?