Rozhodnuté slúžiť Jehovovi!

„NEMÁŠ čo chodiť kázať!“ „Tvoji ľudia nech sem nechodia!“ Takéto a podobné slová počujú od svojich odporujúcich manželov mnohé kresťanky. Keď však títo muži slúžia v ozbrojených silách, ich manželky sa stretávajú s mimoriadnymi skúškami svojej viery. (Izaiáš 2:4; Ján 17:16) Teda ako sa týmto kresťanským manželkám darí zostávať duchovne silnými a činnými v službe Kráľovstvu?

Vytrvávať im pomáha lojalita voči Jehovovi Bohu spojená s osobným rozhodnutím. „Myslím, že to bolo čiste moje rozhodnutie,“ hovorí Yvonne, manželka vojaka. „Vedela som, že musí existovať spôsob, ako manželov odpor prekonať.“ Ten spôsob naozaj existoval.

Ďalšia kresťanka vydatá za armádneho dôstojníka hovorí, ako jej rozhodný postoj dokonca uľahčuje manželovi život. „Môj časový plán pozná tak dobre ako svoj a to si ľudia v armáde vážia,“ vysvetľuje. Napriek tomu vytrvalo slúžiť Jehovovi nie je pre ňu ľahké.

Prekonávanie pocitu osamelosti

Ak majú manželky vojakov sprevádzať svojich manželov na miesto ich služobného pridelenia ďaleko od domova, často sa stretávajú s náročnou úlohou sťahovať sa, a to na základe správy, ktorú dostanú len niekoľko dní vopred. Potom, postavené do neznámeho prostredia, sa ľahko môžu cítiť opustené. Ale nemusí to tak byť. Tie, čo slúžia Jehovovi, majú výhodu. Akú? Podľa kresťanského apoštola Petra je to „celé spoločenstvo bratov“. Počet Jehovových svedkov teraz dosahuje milióny a svedkovia v 231 krajinách pôsobia ako veľká kresťanská rodina, „bratstvo“. Nájdete ich takmer všade. — 1. Petra 2:17, poznámka pod čiarou v Reference Bible.

Susan, náhle vytrhnutá zo svojho domáceho prostredia, prišla bývať na leteckú vojenskú základňu, kde bol pridelený jej manžel. Bola vo viere nová a neveriaci manžel na ňu vyvíjal nátlak, aby sa prestala zúčastňovať kresťanskej služby. Rozpráva: „Hneď som začala chodiť na miestne zhromaždenia a tam som si mohla sadnúť a rozprávať sa s ostatnými sestrami. Môžem pravdivo povedať, že práve toto spoločenstvo mi dávalo silu ísť ďalej.“

Osamelosť niekedy vyvoláva depresiu. Dobré posolstvo aj vtedy poskytuje vítanú vzpruhu. Glenys, sestra z Anglicka, ktorá sprevádzala manžela po jeho odvelení do zámoria, hovorí: „Keď som bola skutočne na dne, znenazdania sa mi ozvala žena, s ktorou som sa poznala ešte pred rokmi, keď som aj ja bola v armáde, a napísala mi, že nedávno bola pokrstená ako Jehovov svedok. To ma posilnilo práve včas.“

Jane, ktorá cestovala s manželom do Kene, zistila, že záchranným lanom sú kresťanské zhromaždenia, i keď boli vedené v jazykoch, ktorým nerozumela. „Vedela som, že Jehova chce, aby som tam bola,“ hovorí. „Bola som so svojimi bratmi a boli pre mňa osviežením. Privítali ma a ja som cítila, že sme rodina.“

Jane je len jednou z mnohých v takýchto podmienkach; pritom objavila duchovných príbuzných, o ktorých ani nevedela, že ich má! — Marek 10:29, 30.

Pevné tvárou v tvár odporu

„Nemyslite si, že som prišiel, aby som priniesol na zem pokoj,“ upozornil Ježiš. „Neprišiel som na to, aby som priniesol pokoj, ale meč.“ (Matúš 10:34) Čo tým Ježiš myslel? Dokonca aj doprostred rodiny, kde by sme očakávali pokoj, by mohol byť „náhle vrhnutý meč“, ako to komentuje A. T. Robertson v knihe Word Pictures in the New Testament (Slovné obrazy v Novom Zákone). „Skutočne,“ uviedol Ježiš, „nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej domácnosti.“ (Matúš 10:36) Aké pravdivé sa ukazujú tieto slová, keď sa manželský partner stavia k pravde nepriateľsky!

Keď Diane začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, jej manželovi, dôstojníkovi vojenského letectva, sa to značne nepáčilo. Aký účinok to malo na ich manželstvo? „Bolo to, akoby sa medzi nás dostal kus ľadu,“ vysvetľuje Diane. „Predtým sme žili v šťastnom manželstve. Náhle sme už len existovali v tej istej domácnosti.“ Teda ako sa s tým vyrovnala? „Okrem pomoci Jehovu a jeho ducha bolo dôležité moje osobné presvedčenie a rozhodnutie.“ Diane si vzala k srdcu biblický príklad proroka Daniela.

Keď bol Daniel vzatý do babylonského zajatia a ponúkli mu jedlo, ktoré bolo pre Božieho služobníka neprijateľné, „rozhodol [sa] v srdci, že sa neznečistí kráľovými lahôdkami“. Áno, Daniel urobil vedomé rozhodnutie. Vo svojom srdci si predsavzal, že sa nikdy neznečistí tým, že by jedol taký pokrm. Akú mravnú silu potom prejavil, keď „stále prosil hlavného dvorného úradníka, aby sa nemusel znečistiť“! A výsledok? Jehova požehnal jeho rozhodný postoj. — Daniel 1:8, 9, 17.

Podobne dnes sa môže odporujúci manžel dožadovať, aby sa manželka prestala zúčastňovať zborových zhromaždení. Ako by mala reagovať? Jane bola v takejto situácii. Hovorí: „Nikdy som pod tlakom neustúpila. Vedela som, že nemožno urobiť kompromis. Musela som ukázať, ako veľa pre mňa zhromaždenia znamenajú.“ Stále sa zhromaždení zúčastňovala a Jehova jej pevné predsavzatie požehnal.

„Manžel sa snažil zabrániť mi v návšteve zhromaždení, ale netrvalo to veľmi dlho,“ hovorí Glenys. „Stále som na ne chodila. Keď som sa vrátila domov, niekedy ma zbil a inokedy ma privítalo ticho.“ Napriek tomu sa s tým vyrovnala, zatiaľ čo sa znovu a znovu modlila. Pravidelne sa s ňou modlili aj dvaja zboroví starší, a to ju v ďalšej účasti veľmi povzbudzovalo. — Jakub 5:13–15; 1. Petra 2:23.

Niekedy môžu manželovi nadriadení naliehať na manžela, aby svoju manželku odradil od kázania dobrého posolstva. Diane si uvedomila, že musí manželovi vysvetliť, čo je pre ňu prvoradé. Povedala: „Ďalej som kázala a bola som pripravená niesť následky.“ Ako sa takýto postoj podobá postoju apoštolov! (Skutky 4:29, 31) No aj tak bola Diane pri kázaní rozvážna. Hovorí: „Robila som stretnutia pri káve a každému, kto tam bol, som ponúkla knihu Pravda.“ — Matúš 10:16; 24:14.

Podriadenosť bez kompromisu

Hoci napätie v manželstve skľučuje, kresťanské manželky hľadia do budúcnosti a spoliehajú sa na Jehovu. To im pomáha zachovať si vyrovnaný postoj. Svojim manželom poskytujú podporu vo všetkom, v čom môžu, bez toho, že by vo svojej viere urobili kompromis. Tak sa riadia inšpirovanou radou Petra: „Vy, manželky, buďte podriadené vlastným manželom.“ (1. Petra 3:1) V preklade The Amplified New Testament tento apoštolov príkaz znie: „Poddávajte sa ako nižšie a závislé od nich a prispôsobujte sa im.“ Všimnite si, ako sa Jane riadila touto radou. „Manžel mi povedal, že to, čo chcem robiť, nesmie prekážať jeho kariére,“ vysvetľuje. „Snažila som sa teda nájsť spôsoby, ako mu pomôcť.“

A tak niektoré kresťanské manželky súhlasili s tým, že sa zúčastnia spoločenských večierkov, na ktoré boli ich manželia pozvaní. Napriek tomu majú stále pevné predsavzatie nikdy sa vo svojej viere nedopustiť kompromisu. Jane si vyhradila čas, aby sa o tom s manželom porozprávala. Láskavo mu vysvetlila, že ochotne pôjde, ale nechce, aby ho jej prítomnosť priviedla do rozpakov. „Vedela som, že príležitostne sa očakáva, že všetci prítomní vstanú a zúčastnia sa prípitku. Naučila som sa, že vernosť patrí iba Jehovovi, a prípitok znamenal oveľa viac než len prejav úcty. Manžel si uvedomil, aká by to mohla byť trápna situácia, a tak jednoducho povedal: ‚Nechoď!‘ Poslúchla som.“

Naproti tomu Glenys svojho manžela na takom večierku sprevádzala, no sledovala dôstojníkov na čelnom mieste stola. Keď videla, že sa pripravujú na prípitok, uvážlivo odišla na toaletu! Áno, tieto ženy sa prispôsobili, ale nikdy neurobili kompromis.

„Získaní bez slova“

„Keď sa ako manželka zlepším, manžel bude vidieť, že pravda ma mení,“ uvažovala Yvonne. A tak si z knihy Rodinný život opakovane čítala kapitolu s názvom „Manželka, ktorá je vrúcne milovaná“.a „Zvláštnu pozornosť som venovala látke pod nadpisom ‚Ženy plačlivé a dotieravé‘! No zistila som, že čím viac sa snažím manželovi rozprávať, tým je to horšie.“ Nakoniec sa jej však podarilo pomôcť manželovi, aby slúžil Jehovovi. Ako? Uplatnením zásady načrtnutej v 1. liste Petra 3:1, kde sa hovorí, že manželia môžu byť „získaní bez slova“.

Spôsob, ako sa kresťanské ženy starajú o svoju rodinu, odporúča kresťanstvo iným. „Usilovala som sa urobiť pravdu čo najpríťažlivejšou,“ hovorí Diane. „Keď som išla na zhromaždenie, manžel mal pocit, že ho veľmi zanedbávame, a tak som deti pravidelne poučovala, aby boli po príchode domov zvlášť dobré. Snažila som sa tiež venovať mu po návrate mimoriadnu pozornosť.“ Postupne začal manžel na láskavú pozornosť svojej rodiny reagovať a jeho postoj sa zmenil.

Pomôcť môžu aj ostatní služobníci Jehovu. Jane hovorí, že jej manžel mal rád spoločnosť misionárov svedkov, s ktorými sa stretol v Keni. „Spriatelili sa s ním, rozprávali o futbale a boli veľmi pohostinní. Niekoľkokrát sme boli pozvaní k jedlu do rôznych misionárskych domovov.“ Jej manžel neskôr povedal: „Začal som sa na Janinu vieru pozerať z úplne iného hľadiska. Jej priatelia boli veľmi inteligentní ľudia, ktorí sa vedeli porozprávať o rôznych témach.“ Podobne zmenil svoj názor na pravdu aj Dianin manžel. Keď na aute, ktoré viedol, došlo k poruche, prišiel mu na pomoc jeden mladý svedok. „To na mňa naozaj zapôsobilo,“ hovorí.

Samozrejme, nie všetci manželskí partneri sú získaní pre pravdu. Čo v takom prípade? Jehova poskytuje pomoc, aby verným umožnil vytrvať. (1. Korinťanom 10:13) Všimnime si, ako Glenys povzbudzuje tých, čo sú v podobnej situácii ako ona: „Nikdy, nikdy nepochybuj, že pôvodcom manželstva je Jehova a že chce, aby manželské dvojice zostali spolu. Teda bez ohľadu na to, čo by robil manžel, alebo ako by odporovali tí, čo sú okolo teba, Jehova nikdy nepripustí, aby si sa potácal.“ I keď jej manžel zatiaľ Jehovu neuctieva, jeho postoj voči nej a voči pravde sa zlepšil.

‚Siať so slzami, žať s radosťou‘

Tieto kresťanky sú naozaj rozhodnuté slúžiť Jehovovi. Ak si v podobnej situácii, rozhodni sa takto aj ty. Pamätaj na nabádanie: „Jehovu, svojho Boha, sa máš báť. Jemu máš slúžiť a jeho sa máš držať.“ — 5. Mojžišova 10:20.

„Ten, kto nepochybne vychádza plačúc a nesie si plné vrece semena, istotne vojde s radostným volaním a ponesie si svoje snopy,“ vyhlasuje žalmista. (Žalm 126:6) „Keď sa snažíš ukázať svojmu partnerovi pravdu, či už bez slova, alebo slovne, určite preleješ množstvo sĺz,“ uznáva jedna svedkyňa. „No nakoniec radostne voláš, pretože i keď pravdu neprijíma, Jehova ťa požehnáva za úsilie, ktoré vynakladáš.“

Všetci, čo verne slúžia Jehovovi napriek odporu, s ktorým sa doma stretajú, si skutočne zaslúžia chválu. Zaslúžia si podporu a lásku. Kiež si v rozhodnutí slúžiť Jehovovi zachovávajú svoj nekompromisný postoj!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 28]

Štúdium spolu s modlitbou upevňuje kresťanovo rozhodnutie