Spomínaš si?

Mal si z čítania posledných čísiel Strážnej veže radosť? Ak áno, bude pre teba zaujímavé pripomenúť si nasledujúce myšlienky:

▫ Prečo sa izraelskí vyzvedači rozhodli ubytovať v dome prostitútky Rachab?

Izraelskí vyzvedači žili podľa Božieho Zákona, takže dôvod, prečo sa ubytovali v dome Rachab, nebola nemravnosť. Podľa ich úsudku bolo asi menej pravdepodobné, že ich prítomnosť v dome prostitútky vzbudí v meste podozrenie. Keďže jej dom bol postavený na mestskom múre, mohlo to uľahčiť únik. Ale predovšetkým, Jehova ich viedol k hriešnej žene, ktorej srdce bolo tak priaznivo ovplyvnené správami o Božom zaobchádzaní s Izraelitmi, že robila pokánie a zmenila svoj spôsob života. — 15. decembra, strany 24, 25.

▫ Ako pôsobí hnev na naše zdravie?

Výskum ukazuje, že hnev vytvára stresové hormóny. Časté výbuchy hnevu môžu spôsobiť nerovnováhu medzi ochrannými a škodlivými formami cholesterolu, čo pre nás predstavuje riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia. — 15. decembra, strana 32.

▫ Aké návrhy nám pomôžu rozšíriť viac časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!?

Maj Strážnu vežu a Prebuďte sa! na pamäti; predkladaj ich jednoduchým spôsobom; buď pružný, tým že si pripravíš niekoľko krátkych ponúk; daj si osobný cieľ. — 1. januára, strany 24, 25.

▫ Prečo je Mojžiš takým vynikajúcim teokratickým príkladom, ktorý by sme mali nasledovať?

Mojžiš vo všetkom hľadal vedenie u Jehovu. Nemal osobné ambície, išlo mu o Jehovovu slávu. Mal silnú vieru a nikdy nezabúdal na to, že skutočným Panovníkom izraelského národa je Jehova. — 15. januára, strana 11.

▫ Napríklad ako triumfuje božské vyučovanie?

Božské vyučovanie triumfuje tým, že dáva Jehovovmu ľudu stále väčšie porozumenie pravdy. Privádza ľudí k duchovnému svetlu a ukazuje miernym, ako uctievať Boha „duchom a pravdou“. (Ján 4:24) Božské vyučovanie triumfuje aj nad skúškami a nad skazeným svetom. — 1. februára, strany 10–12.

▫ Čo je kľúčom k úspešnému dávaniu rád?

Kľúčom je správna úcta k druhému a k jeho právu na dôstojné zaobchádzanie. Preto by kresťanský radca mal byť láskavý a pevný, ale zároveň by mal toho, komu dáva radu, odievať dôstojnosťou. — 1. februára, strana 28.

▫ Ako došlo k tomu, že rímskokatolícka cirkev prijala nanebovzatie Márie ako náuku?

V prvých storočiach po Ježišovej smrti bola predstava o nanebovzatí Márie mysleniu kresťanov úplne cudzia. Keď sa však oficiálnou náukou cirkvi stalo učenie o trojici, Márii sa prisudzovala stále dôležitejšia úloha. Teória o nanebovzatí bola prijatá ako dogma až 1. novembra 1950, keď pápež Pius XII. vyhlásil: „Vymedzujeme [ju] ako dogmu zjavenú Bohom.“ — Munificentissimus Deus. — 15. februára, strany 26, 27.

▫ Čo znázorňovali dva koše fíg, dobrých fíg a zlých fíg, o ktorých hovorí 24. kapitola Jeremiáša?

Dobré figy znázorňovali Židov, ktorí mali byť najprv vzatí do zajatia do Babylona a z ktorých ostatok sa mal potom vrátiť do Judska. Zlé figy symbolizovali kráľa Cedekijaha a tých, čo sa spolu s ním vzbúrili proti kráľovi Nabuchodonozorovi napriek tomu, že prisahali v Božom mene. Rovnako v našej dobe nachádzame ostatok duchovného Izraela, ktorý vo svojom živote prináša dobré ovocie, na rozdiel od duchovenstva takzvaného kresťanstva, ktoré prináša zhnité ovocie. — 1. marca, strany 14–16.

▫ Kto boli kvartodecimáni a prečo sú dnes pre kresťanov zaujímaví?

Po dobe apoštolov sa niektorí riadili apoštolským vzorom a slávili Pánovu večeru každý rok dňa 14. nisana. Začali byť známi ako „štrnástnici“ alebo kvartodecimáni. To je dnes zaujímavé, pretože to ukazuje, že aj po smrti apoštolov boli niektorí, čo zachovávali správny postup a Ježišovu smrť si slávnostne pripomínali raz do roka dňa 14. nisana. — 15. marca, strany 4, 5.

▫ Kto bol William Whiston?

Bol to vynikajúci anglický učenec 18. storočia, blízky kolega Sira Isaaca Newtona. Whiston preložil Kresťanské grécke písma, otvorene vystupoval proti vyučovaniu náuky o trojici a prednášal astronómiu a matematiku. No pravdepodobne najviac sa na Whistona spomína vďaka tomu, že preložil do angličtiny spisy židovského historika Josepha Flavia. — 15. marca, strany 26–28.

▫ Ako bol človek vytvorený na Boží obraz? (1. Mojžišova 1:27)

Človek bol vytvorený so schopnosťou prejavovať Božie vynikajúce vlastnosti — lásku, spravodlivosť, múdrosť a moc — ako aj ďalšie vlastnosti. — 1. apríla, strana 25.