Vzdelaný muž
„BRATIA, vy vidíte svoje povolanie od neho, že nebolo povolaných mnoho múdrych v telesnom ohľade, mnoho mocných, mnoho urodzených.“ (1. Korinťanom 1:26) Ako naznačujú tieto slová, môže byť nebezpečné byť ponorený do svetskej múdrosti či mať vysoké spoločenské postavenie. Také veci môžu človeku prekážať, aby prijal dobré posolstvo. — Príslovia 16:5; Marek 10:25.
Napriek tomu v Pavlových dňoch niektorí v telesnom ohľade múdri pravdu prijali, a jedným z nich bol sám Pavol. Hoci mal dobré vzdelanie a zrejme pochádzal z významnej rodiny, bol horlivým evanjelistom. Ukázal tak, že aj ľudia, ktorí majú v tomto svete privilegované postavenie, môžu slúžiť Jehovovi, ak majú spravodlivé srdce. Svoje svetské schopnosti môžu dokonca využiť v službe Jehovovi. — Lukáš 16:9.
Rodák z Tarzu
Pavol sa narodil v Tarze, v ‚nie neznámom meste‘, ako ho neskôr opísal. (Skutky 21:39) Pravdepodobne tu získal jazykové znalosti — najmä dobre zvládol gréčtinu — čo bolo neoceniteľné v jeho misionárskej práci. Život v Tarze vystavil Pavla nielen vplyvu židovských zvyklostí, ale aj pohanskej kultúry; túto skúsenosť využil v neskorších rokoch ako apoštol pre národy. Vedel vyjadriť pravdu spôsobom, ktorému mohli rozumieť. (1. Korinťanom 9:21) Uvažuj napríklad o jeho reči k Aténčanom, o ktorej sa hovorí v Skutkoch v 17. kapitole. Do svojho prejavu o pravde obratne votkal zmienky o aténskom náboženstve, ba i citát jedného z ich básnikov.
Rímsky občan
Pavol mal aj ďalšiu svetskú výhodu. Bol rímskym občanom a využil to aj na podporu dobrého posolstva. Vo Filipi bol spolu so svojimi spoločníkmi zbitý a uväznený bez súdneho procesu. Takéto zaobchádzanie s rímskym občanom bolo nezákonné a keď Pavol upozornil úrady na túto skutočnosť, dovolili mu ostať a slúžiť zboru, až kým neodišiel do svojho ďalšieho pôsobiska. — Skutky 16:37–40.
Neskôr, keď Pavol predstúpil pred miestodržiteľa Festa, využil svoje rímske občianstvo, aby sa so svojím prípadom odvolal na cézara. Tak mohol obhajovať dobré posolstvo pred najvyššou autoritou Rímskej ríše. — Skutky 25:11, 12; Filipanom 1:7.
Pavol dostal praktické školenie, ktoré sa neskôr ukázalo ako užitočné. Pravdepodobne jeho otec ho naučil vyrábať stany. Vďaka tomu mohol zostať v službe aj vtedy, keď bolo málo finančných prostriedkov. (Skutky 18:1–3) Okrem toho dostal intenzívne náboženské vzdelanie. Bol vychovaný ako „farizej, syn farizejov“. (Skutky 23:6) Študoval pri nohách Gamaliela, jedného z najvýznamnejších židovských učiteľov. (Skutky 22:3) Také vzdelanie, azda porovnateľné s dnešným kvalitným vysokoškolským vzdelaním, svedčí o tom, že jeho rodina bola dosť významná.
Správny názor
Pavlov pôvod a výchova, ktorú dostal, ponúkali skvelú budúcnosť v judaizme. Pavol mohol byť veľmi úspešný. No len čo uveril, že Ježiš je Mesiáš, jeho ciele sa zmenili. Keď písal Filipanom, spomenul niektoré zo svojich predchádzajúcich svetských výhod a potom povedal: „To, čo bolo pre mňa ziskom, som považoval za stratu pre Krista. Áno, naozaj to aj všetko považujem za stratu pre vynikajúcu hodnotu poznania Krista Ježiša, svojho Pána.“ — Filipanom 3:7, 8.
Tento vzdelaný muž sa neobzeral túžobne za tým, čo mohol robiť so svojím svetským vzdelaním, ani nevyužíval svoju „veľkú učenosť“, aby ohromil druhých. (Skutky 26:24; 1. Korinťanom 2:1–4) Skôr vkladal úplnú dôveru v Boha Jehovu a o svojich predchádzajúcich vyhliadkach sa zmieňoval slovami: „Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ, cenu Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Filipanom 3:13, 14) Pavol si vážil duchovné veci.
Pavol však svoje predchádzajúce školenie využil v službe Jehovovi. Keď povedal o Židoch: „Svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha,“ hovoril z osobnej skúsenosti. (Rimanom 10:2) Ako aktívny farizej určite horlil za Boha a za Písma. Keď sa stal Pavol kresťanom, jeho horlivosť bola usmernená presným poznaním a svoje predchádzajúce vzdelanie mohol využiť na správny účel. Napríklad v liste Hebrejom využil hlboké poznanie dejín Izraelitov a uctievania v chráme, aby ukázal nadradenosť kresťanského usporiadania.
Aj dnes niektorí ľudia, ktorí sú v telesnom zmysle múdri, reagujú na dobré posolstvo. Ľudia najrôznejšieho vzdelania, najrôznejších profesií a remesiel prijímajú pravdu a svoje predchádzajúce školenie využívajú v službe Jehovovi. Avšak bez ohľadu na svoje svetské vzdelanie, kresťania nikdy nestrácajú zo zreteľa skutočnosť, že životne dôležitá je duchovná spôsobilosť. To sú „dôležitejšie veci“, pretože nás môžu priviesť k večnému životu. — Filipanom 1:10.