Pozrite, čo pre nás urobil Jehova!
„O TAKÉ niečo sme sa modlili,“ povedal jeden muž. Ďalší vstával každé ráno o štvrtej, aby sa o to modlil. O čo? „Modlil som sa, aby sme mali jedného dňa slobodu a mohli Jehovu verejne uctievať,“ hovorí. Keď sa v januári 1992 zhromaždili Jehovovi svedkovia z Etiópie na oblastnom zjazde „Ľud milujúci slobodu“ v Addis Abebe, bolo zrejmé, že tieto pokorné a úprimné modlitby boli vypočuté.
Tento etiópsky zjazd bol znamením zmien, ktoré prebiehajú v Afrike. V posledných rokoch sa Jehovov ľud tešil z nadobudnutia slobody zaručenej zákonom v 13 tamojších krajinách, kde boli predtým svedkovia zakázaní alebo obmedzovaní. Dňa 11. novembra 1991 vláda v Etiópii svedkov uznala a boli opäť zaregistrovaní, čím bol ukončený oficiálny zákaz, ktorý trval 34 rokov. Svedkovia ihneď urobili opatrenia, aby sa mohol konať medzinárodný zjazd. Pohľad na zástup 7 573 účastníkov zjazdu zhromaždených na mestskom štadióne v Addis Abebe prekonal i tie najsmelšie predstavy. Pre väčšinu prítomných to bolo ako sen. Znovu a znovu hovorili jeden druhému: „Brat, pozri, čo Jehova, náš Boh, pre nás urobil!“ — Porovnaj Žalm 66:1–5; 126:1.
Po 34 rokoch zákazu sa vynorili niektoré neočakávané problémy. Väčšina svedkov nepoznala nádherné piesne Kráľovstva. Ako sa ich naučia spievať do zjazdu? Štyridsať piesní, vrátane sedemnástich, ktoré sa mali spievať na zjazde, bolo preložených do amharčiny. Potom bol vytvorený špeciálny spevácky zbor, ktorý nahral piesne na kazety. Každý zbor v hlavnom meste dostal nahrávku a celý zbor nacvičoval piesne vždy 30 minút pred zhromaždením i po ňom. A výsledok? Počas zjazdu sa štadión ozýval nadšeným a radostným spevom.
Pre nepokoje vo východnej časti krajiny boli cesty z Diredawy a Hararu do hlavného mesta uzavreté. Cestovať sa odtiaľ dalo jedine lietadlom. Hoci si bratia nemohli dovoliť zaplatiť cestu lietadlom, boli odhodlaní zjazdu sa zúčastniť. A tak osem bratov z Hararu išlo na vojenskú základňu a požiadali, aby im umožnili cestu vojenským lietadlom. Na ich prekvapenie bolo žiadosti vyhovené. Mohli cestovať na zjazd zadarmo.
Tí etiópski bratia, ktorí počas uplynulých tridsať rokov vytrvávali v ťažkostiach a v prenasledovaní, a dokonca videli svojich priateľov popravených pre vieru, plakali od radosti, keď videli, že ich modlitby boli vypočuté. Jeden delegát povedal: „Plačem od začiatku zjazdu.“ Iný sa vyjadril: „Keby ste vedeli čítať v srdci, pochopili by ste, aký som šťastný.“ Aký podivuhodný skutok urobil Jehova pre týchto verných svedkov! — Žalm 66:16, 19.
Väčšia sloboda v západnej a strednej Afrike
Ďalšou krajinou, kde bolo dielo Jehovovho ľudu nedávno legalizované, je Benin. Čo si o tom myslia svedkovia? Jeden rečník to na tamojšom kresťanskom zhromaždení vyjadril takto: „Sloboda uctievania v tejto krajine je naozaj darom od Jehovu.“ Áno, i tam pociťujú Jehovovi služobníci hlbokú vďačnosť za to, že teraz nie sú obmedzovaní a môžu sa tešiť zo slobody — keď sa zhromažďujú pri uctievaní a hovoria svojim blížnym o Jehovovom Kráľovstve — zo slobody, ktorú toľkí z nás považujú za samozrejmosť.
Ako vyjadria svoju radosť? Vyššie citovaný rečník poukázal na jeden spôsob, keď povedal: „Náš podiel na zvestovateľskej službe — zvlášť keď chodíme z domu do domu s dobrým posolstvom — odráža naše ocenenie pre túto slobodu.“ A v Benine je to určite tak. Pozrime sa len na počet priekopníkov, ktorý je toho dokladom. V januári 1990, v mesiaci, keď bol zrušený zákaz trvajúci 14 rokov, slúžilo v pravidelnej službe celým časom 77 zvestovateľov. O dva roky neskôr sa ich počet viac ako strojnásobil — na 244!
To neznamená, že svedkovia v Benine boli pred zrušením zákazu nečinní. Ich vytrvalosť hlboko zapôsobila na jedného vojenského dôstojníka, ktorý bol pridelený do tábora, kde ich privádzali ako väzňov. Pre svoje odhodlanie slúžiť Jehovovi sa často dostávali do väzenia, a tak mal s nimi takmer stály kontakt. Ale to mu len pripomínalo príjemné biblické rozhovory, ktoré s nimi viedol v čase, keď sa ešte tešili zo slobody zaručenej zákonom.
Ich silná viera v ňom nakoniec prebudila duchovný hlad. Navštívil rôzne cirkvi a sekty, ale nikde nemohol svoj hlad uspokojiť. Až po zrušení zákazu v januári 1990 sa mohol slobodne porozprávať so svedkami o Biblii a zistiť, ako uspokojiť svoje duchovné potreby. Teraz je pokrstený a slúži ako priekopník. To, ako sa zmenil, v určitom zmysle pripomenulo bratom v Benine zmenu, k akej došlo v prípade Saula z Tarzu: „Ten, ktorý nás predtým prenasledoval, oznamuje teraz dobré posolstvo o viere.“ — Galaťanom 1:23.
V Nigeri, ďalšej západoafrickej krajine, boli v decembri 1991 Jehovovi svedkovia zaregistrovaní ako spoločnosť uznaná zákonom, a tým boli zrušené obmedzenia ich činnosti. Aj tu to vyvolalo radostnú odozvu. Nigérijská odbočka, ktorá dohliada nad dielom v Nigeri, podáva správu o reakcii na jednom zjazde: „Na zjazde v Maradi bolo v piatok po hlavnom prejave bratom oznámené, že sme teraz v Nigeri zákonne uznaní. Vyvolalo to veľké vzrušenie a niekoľkominútový potlesk. Na konci programu bratia prejavovali veľké dojatie, navzájom sa objímali a radovali sa z tejto dobrej správy.“ Vieme si ich radosť predstaviť a tešíme sa s nimi.
Ako tam bratia využijú svoju novozískanú slobodu? Jedna priekopníčka z Nigeru nie je na pochybách, ako odpovedať na túto otázku. Píše: „Skutočnosti ukazujú, že v našom obvode v Nigeri je veľa tých, ktorí pred koncom vyjdú z Veľkého Babylona. Dôkazom je i to, že každý mesiac vykonávam 80 až 85 opätovných návštev a vediem 13 alebo aj 14 biblických štúdií, hoci som mnohé z mojich návštev odovzdala iným zvestovateľom.“ Táto verná sestra dodáva: „Pre svoje zdravotné problémy nemôžem robiť vo zvestovateľskej službe toľko, koľko by som chcela, ale každý robí, čo môže.“
Dramaticky sa zmenila aj situácia Jehovových svedkov v Rwande, v strednej Afrike. V apríli 1992 bol vystavený doklad o tom, že sú konečne zákonnou organizáciou. Tento doklad dostali v týždni Pamätnej slávnosti, a tak bolo 1 526 zvestovateľov v Rwande nadšených, keď sa dozvedeli, že slávnosť navštívilo 6 228 ľudí. Prejavia títo milí bratia svoju radosť a ocenenie väčšou aktivitou v hlásaní dobrého posolstva? Pravdaže! V tom istom mesiaci apríli strávili zboroví zvestovatelia priemerne 27,7 hodín vo zvestovateľskej službe, vykonali priemerne 17 opätovných návštev a viedli v priemere 2,4 biblických štúdií. A asi 40 percent z nich sa zúčastnilo nejakej formy služby celým časom.
Legalizovaní v južnej Afrike
Osviežujúce vetry slobody zaviali i v južnej Afrike v dvoch nádherných krajinách, v Mozambiku a v Angole. V Mozambiku sa legalizácia uskutočnila vo februári 1991. Len čo sa situácia v tejto krajine, hrozne spustošenej občianskou vojnou, upokojila, Biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža sem poslala misionárov. Misionári tu našli úrodnú pôdu. Biblická literatúra je veľmi žiadaná, najmä kniha Mladí ľudia sa pýtajú — Praktické odpovede. Jedna misionárka podáva správu, že rozšírila 50 kníh za menej ako dve a pol hodiny.
Záujemcovia rýchlo reagujú. Keď istý misionár vykonal návštevu na adrese, ktorú dostala Spoločnosť, ukázalo sa, že ide o muža zamestnaného v armáde. S mužom a jeho dvoma príbuznými viedol zaujímavý rozhovor. Na opätovnej návšteve sa plodnej debaty zúčastnil muž a ďalších päť ľudí. Nato prijali pozvanie, aby navštívili verejnú prednášku a štúdium Strážnej veže — to všetko v priebehu štyroch dní.
V Angole sa svedkovia tešia z rozširujúcej sa slobody, ktorá vyvrcholila v apríli 1992 legalizáciou diela. Ako využívajú svoju väčšiu slobodu? Podieľajú sa na zvestovateľskej službe! V Angole je asi 17 000 zvestovateľov a títo zvestovatelia vedú takmer 60 000 biblických štúdií. To dáva vyhliadku na ďalší vzrast!
Mladí sa podieľajú na vydávaní svedectva
V týchto krajinách, kde bolo zvestovateľské dielo nedávno legalizované, i mladí ľudia, dokonca ešte nepokrstení, prejavujú svoje ocenenie účasťou na službe. V Kapverdskej republike, kde boli Jehovovi svedkovia legalizovaní v novembri 1990, sa na jednom zjazde rozhodlo verejne prejaviť svoju vieru isté 17–ročné dievča. Po krste si jeden účastník zjazdu všimol okolo nej skupinu ľudí. Išiel jej zablahoželať a opýtal sa, čo sú to za ľudia. „Ach,“ odpovedala, „to sú ľudia, s ktorými vediem biblické štúdiá.“ Viedla sedem biblických štúdií a záujemcovia, s ktorými študovala, jej prišli blahoželať ku krstu. Už mala podanú žiadosť, aby mohla slúžiť ako pomocná priekopníčka, a tešila sa na čas, keď bude spôsobilá pre pravidelnú priekopnícku službu.
Desaťročné dievča v Angole dostalo otázku, či je zvestovateľka. Odpovedala: „Áno.“ Vedie nejaké biblické štúdiá? „Pravdaže.“ Koľko? „Sedem,“ odpovedalo toto desaťročné dievča.
V knihe Skutky čítame, že kedysi v prvom storočí „zbor po celej Judei, Galilei a Samárii vstúpil do pokojnej doby a budoval sa; a keďže kráčal v bázni pred Jehovom a potešoval ho svätý duch, stále rástol v počte“. (Skutky 9:31) Modlíme sa, aby pre našich bratov v Afrike bola táto doba tiež pokojná. Tešíme sa s nimi, že sa budujú, a modlíme sa, aby bol Jehovov duch na nich, zatiaľ čo využívajú svoju slobodu na rozširovanie dobrého posolstva a stále rastú v počte.
[Mapa na strane 24]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Krajiny, kde boli Jehovovi svedkovia legalizovaní alebo boli zrušené obmedzenia
1. Gambia, december 1989
2. Benin, január 1990
3. Kapverdská republika, november 1990
4. Mozambik, február 1991
5. Ghana, november 1991
6. Etiópia, november 1991
7. Kongo, november 1991
8. Niger, december 1991
9. Togo, december 1991
10. Čad, január 1992
11. Keňa, marec 1992
12. Angola, apríl 1992
13. Rwanda, apríl 1992
[Obrázok na strane 23]
Jeden zvestovateľ Kráľovstva v Benine vybubnováva slová z Matúša 24:14
[Obrázok na strane 25]
V mnohých afrických krajinách praví kresťania dobre využívajú svoju novozískanú slobodu
[Obrázok na strane 26]
Noví svedkovia symbolizujú svoju oddanosť Jehovovi krstom vo vode