Starší — poverujte úlohami iných!
BOL to trpezlivý, pokorný muž s prenikavým zmyslom pre právo, zjemneným jeho životnými skúsenosťami. Preto od neho s dôverou očakávalo radu viac ako tri milióny mužov, žien a detí. Snažil sa, aby ich nesklamal. Od rána do večera počúval ich problémy a trpezlivo im pomáhal pochopiť, ako majú vo svojej situácii uplatniť Božie zákony. Áno, asi pred 3 500 rokmi bolo dvanásť izraelských kmeňov počas krátkeho obdobia súdených jedným jediným mužom — Mojžišom.
Znepokojovalo to však Jetra, Mojžišovho svokra. Ako si môže Mojžiš vôbec myslieť, že vydrží taký nápor? Jetro teda vyhlásil: „Nie je dobré, ako to robíš. Istotne sa vyčerpáš ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo táto práca je pre teba príliš veľkým bremenom. Nie si schopný to robiť sám.“ (2. Mojžišova 18:17, 18) Aké bolo riešenie? Jetro poradil Mojžišovi, aby niektorými zodpovednosťami poveril iných. (2. Mojžišova 18:19–23) To bola dobrá rada.
Dnes je v kresťanskom zbore mnoho starších, ktorí sa podobne ako Mojžiš snažia starať o viac, ako hádam sami môžu zvládnuť. Organizujú zhromaždenia, pripravujú sa na ne a potom na nich usporiadane a účinne predkladajú niektoré časti programu. (1. Korinťanom 14:26, 33, 40; 1. Timotejovi 4:13) Starší sa starajú aj o potreby jednotlivých členov zboru. (Galaťanom 6:1; 1. Tesaloničanom 5:14; Jakub 5:14) Ujímajú sa tiež vedenia v nanajvýš dôležitom diele kázania dobrého posolstva o Kráľovstve. (Matúš 24:14; Hebrejom 13:7) Zabezpečujú aj to, aby mal zbor k dispozícii zásoby literatúry na verejné rozširovanie.
Okrem toho sú niektorým starším pridelené časti programu na krajských a oblastných zjazdoch. Starajú sa o personálne obsadenie pri organizovaní zjazdov a slúžia vo výboroch pre styk s nemocnicami. Niektorí pomáhajú pri výstavbe sál Kráľovstva. To všetko popri ich zodpovednosti v rodine; a musia sa aj sami duchovne sýtiť. (Porovnaj Jozuu 1:8; Žalm 110:3; 1. Timotejovi 3:4, 5; 4:15, 16.) Ako to títo kresťanskí muži všetko dokážu? Podobne ako Mojžiš, potrebujú pomoc. Musia sa učiť poverovať úlohami iných. Človek, ktorý to nerobí, je zlým organizátorom.
Hodnota školenia iných
Sú aj ďalšie dôvody na poverovanie zodpovednosťami. V Ježišovom podobenstve o talentoch si pán pred odchodom na dlhú cestu zvolal svojich otrokov a každého poveril určitou mierou zodpovednosti. (Matúš 25:14, 15) Takto mohol pán dosiahnuť niekoľko vecí. Po prvé, počas jeho neprítomnosti otroci konali miesto neho a potrebná práca sa nespomalila ani nezastavila. Po druhé, keďže skutky hovoria hlasnejšie ako slová, pán mohol vidieť schopnosti a lojálnosť svojich otrokov. Po tretie, pán poskytol svojim otrokom príležitosť nadobudnúť veľmi potrebné skúsenosti.
Toto podobenstvo má význam aj pre nás dnes. Keď Ježiš opustil zem, zveril zodpovednosť svojim pomazaným učeníkom. Zostávajúci z nich sú ešte stále zodpovední za celosvetové záujmy Kráľovstva. (Lukáš 12:42) V našich dňoch, keď pomazaní pôsobia ako správcovia, je Jehovovo požehnanie na jeho organizácii zjavné. Preto organizácia podivuhodne vzrastá. Veď iba za posledných päť rokov symbolizovalo svoju oddanosť krstom vo vode viac ako milión nových učeníkov. To viedlo k vzniku tisícov nových zborov a stoviek nových krajov.
Tak ako Ježiš poveril zodpovednosťami „verného a rozvážneho otroka“, ten zase prideľuje zborové zodpovednosti starším a služobným pomocníkom, ktorí sú z „iných oviec“. (Matúš 24:45–47; Ján 10:16) Napriek tomu je potrebných viac oddaných mužov, aby sa starali o tento ohromný vzrast. Kde ich vziať? Musia ich vyškoliť starší. Ale ako môžu starší školiť takýchto mužov, ak nepoveria primeranými zodpovednosťami jednotlivcov, ktorí sa javia ako schopní? A ako inak môžu starší postrehnúť schopnosti a vernosť mladších mužov?
Čo to znamená poverovať?
Pre niekoho „poveriť iného“ znamená odložiť svoje zodpovednosti, vyhnúť sa im, zanedbať alebo zriecť sa ich. Ale „poverenie“ v tom správnom zmysle je v skutočnosti spôsob, ako zodpovednosti splniť. Slovo „poveriť“ je definované ako „zveriť inému; menovať za svojho zástupcu; prideliť zodpovednosť alebo právomoc“. Napriek tomu ten, kto poveruje, zostáva v konečnom dôsledku zodpovedný za to, čo sa urobí.
Niektorí sa možno vyhýbajú poverovaniu iných, pretože sa obávajú, že tým stratia nad vecou dohľad. Poveriť však neznamená stratiť dohľad. Hoci je Ježiš Kristus neviditeľný a panuje z nebies, má pevný dohľad nad kresťanským zborom. Zbor ďalej zveruje do starostlivosti skúsených mužov. — Efezanom 5:23–27; Kolosanom 1:13.
Ďalší možno nemajú vo zvyku poverovať úlohami iných, lebo majú pocit, že sami to dokážu urobiť rýchlejšie. Ale Ježiš poznal hodnotu školenia iných. Nikto na zemi nevyučoval účinnejšie ako on. (Ján 7:46) Napriek tomu sedemdesiatim učeníkom dal pokyny a vyslal ich do kazateľskej služby. Hoci sa v schopnosti vyučovať nemohli Ježišovi vyrovnať, vrátili sa natešení z toho, aký mali úspech. Ježiš sa radoval spolu s nimi a pochválil ich, lebo vedel, že budú pokračovať v tomto diele ešte dlho po jeho odchode a napokon vykonajú viac, ako by mohol urobiť on, keby pracoval sám. — Lukáš 10:1–24; Ján 14:12.
Ten, kto poveruje, môže tiež získať pomoc pri zariaďovaní nevyhnutných detailov. Deň pred svojou smrťou Ježiš poveril Petra a Jána, aby zariadili potrebné veci na jeho posledný pesach. (Lukáš 22:7–13) Ježiš si tak nemusel robiť starosti s kúpou baránka, vína, nekvaseného chleba a horkých bylín, ani nemusel zaobstarávať nádoby, drevo na oheň a podobné veci. O všetky tieto detaily sa postarali Peter a Ján.
Aj dnešní starší sa môžu tešiť z podobného úžitku, ak napodobňujú Ježišov príklad. Ten, kto sa stará o literatúru, môže byť napríklad požiadaný, aby objednal potrebné zásoby pre nadchádzajúcu kampaň. Možno mu dať pokyn, aby preskúmal svoje záznamy a zistil, ako sa podobné položky používali v minulých kampaniach. Kým pripraví primeranú objednávku, môže tiež vziať do úvahy charakteristiku obvodu zboru. Potom predloží objednávku na kontrolu tajomníkovi zboru. Keď sa služobník pre literatúru naučí zvládnuť svoje úlohy, nebude potrebné, aby tajomník opäť kontroloval minulé záznamy, ak úhrnné počty na objednávke nepresahujú rozumnú mieru. Takýmto jednoduchým poverením sa dosiahne, že zostavenie objednávky na literatúru bude pre všetkých, ktorých sa to týka, ľahšie a jednoduchšie.
Vzhľadom na takýto možný úžitok vzniká však otázka, ako možno poverovať účinne.
Ako poverovať
Presne urči úlohu. Predovšetkým jasne ukáž, aké výsledky sa očakávajú. „Obchodujte, kým neprídem,“ povedal „človek urodzeného pôvodu“ svojim desiatim otrokom v Ježišovom podobenstve o mínach. (Lukáš 19:12, 13) Pán očakával, že otroci budú výnosne obchodovať so svojou mínou, a potom pri jeho návrate podajú správu o svojich ziskoch. Otroci vedeli, čo majú robiť. Ako by sa dala táto zásada uplatniť dnes pri prácach na sále Kráľovstva? Napríklad bratovi, ktorý dostane za úlohu opraviť strechu, sa obyčajne povie, aký materiál má použiť, kde ho nájde a kedy má začať s prácou, ak to dovolia poveternostné podmienky. Takéto konkrétne usmernenia prispievajú k dobrej organizácii.
Je dôležité určiť nielen to, čo úloha obsahuje, ale aj to, aké rozhodnutia môže poverený človek sám urobiť a s akými záležitosťami sa má obrátiť na niekoho iného. Mojžiš povedal svojim poverencom, že majú rozsudzovať malé prípady, ale ťažké prípady majú predložiť jemu. — 2. Mojžišova 18:22.
Keď sa prideľujú zodpovednosti, je potrebné venovať pozornosť tomu, aby sa neprekrývali. Ak sa tie isté povinnosti pridelia viac ako jednému človeku, vzniká zmätok. Predstav si, čo by sa mohlo stať, keby na nejakom veľkom zjazde Jehovových svedkov bola zodpovednosť za upratovanie stánkov na vydávanie jedla daná oddeleniu pre upratovanie i stravovaciemu oddeleniu, alebo keby zodpovednosť usmerňovať pozorovateľov počas krstu bola pridelená poriadkovej službe i oddeleniu pre krst.
Vyber si schopných mužov. Jetro poradil Mojžišovi: „Ty si však vyhliadni z celého ľudu mužov schopných, bohabojných, mužov verných, ktorí nenávidia úplatky, a ustanov ich nad nimi.“ (2. Mojžišova 18:21, Evanjelický preklad) Je zrejmé, že takýto muž musí byť v prvom rade duchovne spôsobilý. Ak sa má určiť, či je ‚schopný‘ vykonávať prácu zručne, musia sa vziať do úvahy také faktory, ako sú črty osobnosti, skúsenosti, školenie a nadanie. Preto je pravdepodobné, že kresťan, ktorý je obzvlášť priateľský, ktorý má príjemné vystupovanie a je ochotný pomáhať, si bude dobre počínať pri pulte s časopismi alebo ako usporiadateľ. Podobne, keď sa vyberá niekto pre pomoc tajomníkovi zboru, je logické, že sa bude brať do úvahy to, či je poriadny. Venuje pozornosť podrobnostiam, je spoľahlivý a vie zachovať dôverné informácie? (Lukáš 16:10) Keď sa okrem duchovnej spôsobilosti zoberú do úvahy i tieto faktory, pomôže to nájsť pre určitú prácu toho správneho muža.
Poskytni primerané prostriedky. Ten, kto slúži, bude potrebovať na splnenie pridelenej úlohy určité prostriedky. Možno bude potrebovať náradie, finančné prostriedky alebo pomoc. Poskytni dostatok prostriedkov. Napríklad niektorý brat bude požiadaný, aby urobil dajaké potrebné opravy na sále Kráľovstva. Zrejme sa mu povie, čo treba urobiť, ale možno bude potrebovať aj nejaké peniaze v hotovosti na nákup drobného materiálu. Je tiež možné, že bude potrebovať pomoc. A tak starší môžu požiadať iných, aby mu pomohli, alebo oznámia zboru niečo v tom zmysle, že ‚brat ten a ten bude robiť takú a takú prácu na oprave sály a možno príde niektorých z vás požiadať o pomoc‘. Keď sa veci takto dopredu premyslia, zabráni sa tomu, že by niekto pridelil úlohu a neposkytol primerané prostriedky. „Nepoveruj polovičato“, ako to nazýva jeden poradca pre riadenie.
Keď prideľuješ zodpovednosti, informuj iných, že dotyčný koná miesto teba. Keď niekomu pridelíš autoritu konať miesto teba, aj to je pre neho určitým prostriedkom. Jozua bol ustanovený za nového vodcu Izraela pred ‚celým zhromaždením‘. Mojžišovi bolo prikázané, aby položil na neho „niečo zo svojej dôstojnosti“. (4. Mojžišova 27:18–23) V zbore možno to isté urobiť tak, že sa na informačnú tabuľu pripevní zoznam tých, ktorým boli pridelené úlohy.
Podporuj ich rozhodnutia. Teraz sa môže ten, komu bolo niečo pridelené, zručne pustiť do práce. Pamätaj však, že môžeš byť preňho skutočným zdrojom povzbudenia, ak podporuješ dobré rozhodnutia, ktoré robí. Napríklad, ty ako starší máš možno vlastný názor na to, ako rozmiestniť mikrofóny a nábytok na pódiu sály Kráľovstva, a tvoj názor sa v istom ohľade odlišuje od toho, ako to robí určený brat. Ak je však bratovi, ktorý sa stará o pódium, ponechaná v práci určitá voľnosť, pravdepodobne získa sebadôveru a skúsenosti. Dokonca mnohé môže zlepšiť. Jeden obchodný poradca povedal: „Poveruj úlohou, nie spôsobom, ako by sa mala urobiť... Často sa tým uvoľní tvorivé nadanie.“
Navyše bratovi, ktorý túto prácu sám vykonáva, je určitá situácia často bližšia, a tak môže lepšie rozumieť problémom, ktoré sú s ňou spojené. Pravdepodobne ich bude riešiť spôsobom, ktorý bude naozaj účinný. Možno sa bude musieť vyrovnať tiež s okolnosťami, ktoré nezúčastnení nepoznajú. Preto istý kresťanský dozorca o jednom svojom skúsenom pomocníkovi povedal: „Ak povie, že má určité problémy, musím mu veriť.“
Áno, veľmi cenným zdrojom pomoci, ktorý je kresťanským starším k dispozícii, sú oddaní muži a ženy ochotní a schopní pomáhať, nech sa už na nich obrátia s čímkoľvek. Starší, využívajte tento znamenitý zdroj pomoci! Poverovanie iných je znakom skromnosti a môže zmenšovať stres a frustráciu. Takto nielenže budete schopní urobiť viac, ale dáte aj iným príležitosť získať potrebné skúsenosti.