Krst „v meno“

ŠTÚDIUM tisícok starovekých svetských papyrusových dokumentov, ktoré sa začiatkom tohto storočia našli v egyptských pieskoch, často vrhá zaujímavé svetlo na Kresťanské grécke písma. Ako? Úvahy o spôsobe, akým boli určité slová použité, nás vedú k presnejšiemu porozumeniu tých istých slov, keď sú použité v Biblii.

Jedným príkladom je Ježišovo použitie výrazu „v mene“, keď pred svojím vystúpením do neba prikázal svojim učeníkom: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha.“ Čo tým Ježiš myslel? — Matúš 28:19.

Učenci zistili, že vo svetských spisoch sa výraz „v mene“ či „v meno“ (Evanjelický preklad) používa v súvislosti s platbami „na účet niekoho“. Profesor teológie Dr. G. Adolf Deissmann sa domnieval, že vzhľadom na podklady z papyrusov „je vo výrazoch krstiť sa v meno Pána alebo veriť v meno Božieho Syna... obsiahnutá myšlienka, že krst alebo viera znamenajú, že sa človek stáva vlastníctvom Boha alebo Božieho Syna“. — Kurzíva od Deissmanna.

Je zaujímavé, že podobný výraz používali aj Židia v Ježišových dňoch, ako to bolo vysvetlené v diele Theological Dictionary of the New Testament: „Obriezka prozelytu sa robí... ‚v mene prozelytu‘, aby bol prijatý do judaizmu. Táto obriezka sa uskutočňuje... ‚v mene zmluvy‘, aby bol prijatý do zmluvy.“ Tým sa vytvorí určitý vzťah a Nežid sa stáva prozelytom pod právomocou zmluvy.

A tak krstom, ktorý nasleduje po oddaní sa, si kresťan vytvára dôverný vzťah k Bohu Jehovovi, k jeho Synovi Ježišovi Kristovi a k svätému duchu. Ten, kto sa obráti, uznáva ich autoritu vo svojom novom spôsobe života. Uvažujme, ako to platí v súvislosti s každým z týchto troch, ktorí boli spomenutí.

Uznávaním Božej autority sa k Bohu približujeme a nadväzujeme s ním vzťah. (Hebrejom 12:9; Jakub 4:7, 8) Stávame sa Božím vlastníctvom ako jeho otroci kúpení za cenu zaplatenú Ježišovou výkupnou obeťou. (1. Korinťanom 3:23; 6:20) Aj apoštol Pavol povedal kresťanom v prvom storočí, že patria Ježišovi Kristovi, a nie dajakému človeku, ktorý im azda priniesol pravdu. (1. Korinťanom 1:12, 13; 7:23; porovnaj Matúša 16:24.) Krst v mene Syna znamená uznanie tejto skutočnosti, znamená prijať Ježiša ako ‚cestu a pravdu a život‘. — Ján 14:6.

Aj svätý duch je dôležitý, ak máme mať správny vzťah k Jehovovi a k Ježišovi Kristovi. Krst v mene svätého ducha ukazuje, že uznávame jeho úlohu v Božom zaobchádzaní s nami. Chceme sa ním nechať viesť, neprehliadať ho ani nekonať v rozpore s ním, čím by sme zabraňovali jeho pôsobeniu prostredníctvom nás. (Efezanom 4:30; 1. Tesaloničanom 5:19) To, že duch nie je osoba, nie je prekážkou pre použitie alebo význam tohto výrazu práve tak, ako použitie výrazu „v mene zmluvy“ v judaizme.

Preto keď sa oddávame a krstíme, musíme na modlitbách uvažovať o tom, čo všetko znamená tento náš nový vzťah. Vyžaduje podriadenosť Božej vôli, ako to svojím príkladom a opatrením výkupného ukázal Ježiš Kristus, a túto podriadenosť máme dosahovať prostredníctvom svätého ducha, ktorý v láske a jednote vedie všetkých Božích služobníkov na celom svete.