Zvestovatelia kráľovstva rozprávajú

Jehovovi svedkovia dosahujú dobré výsledky príležitostným svedectvom

MNOHÍ ľudia sa prvýkrát oboznámili s biblickou pravdou vtedy, keď im niekto z Jehovových svedkov vydal príležitostné svedectvo. Svedkovia sa v tom riadia príkladom Ježiša Krista, ktorý vydal príležitostné svedectvo jednej Samaritánke pri studni, keď prišla načerpať vodu. (Ján, 4. kapitola) Vo východnej Afrike vydala jedna Jehovova svedkyňa príležitostné svedectvo katolíckej mníške. Kancelária odbočky Spoločnosti Strážna veža uvádza, čo z toho vyplynulo:

◻ Raz zavčas rána stretla svedkyňa cestou do mesta katolícku mníšku. Využila príležitosť a spýtala sa mníšky: „Kam idete v takúto dennú dobu?“ Odpoveď znela: „Idem sa modliť k svojmu Bohu.“ Nato sa mníšky spýtala: „Poznáte meno svojho Boha?“ „Či nie je jeho meno Boh?“ odpovedala mníška. Svedkyňa sa ponúkla, že popoludní príde k nej domov, aby si pohovorili o Božom mene. Po tomto rozhovore išla mníška do svojho kostola a spýtala sa jedného kňaza, či vie, čo znamená slovo „Jehova“. Odpoveď znela: „Je to Božie meno.“ Mníšku veľmi prekvapilo, keď počula, že kňaz to vie, ale nikdy ju o tom nepoučil.

Svedkyňa navštevovala túto ženu deväť nasledujúcich dní a učila ju pravdu o trojici, duši, pekelnom ohni a o nádeji pre mŕtvych. Žena všetko priam vstrebávala a potom svedkyňu požiadala, aby jej dala nejaký čas, aby mohla o všetkých tých nových náukách uvažovať. Po dvoch týždňoch sa so svedkyňou opäť spojila a poprosila ju o ďalšie rozhovory. Vtedy už bola táto mníška rozhodnutá opustiť cirkev a zničila už svoje obrazy, ružence a kríž. Kňaz sa ju snažil presvedčiť, aby sa vrátila späť, ale ona bola rozhodnutá nasledovať pravdu. Neskôr bola pokrstená a napriek svojmu slabému zdraviu a pokročilému veku už veľa mesiacov slúži pravidelne ako pomocná priekopníčka.

Pretože má veľký dom, ponúkla zboru, aby ho používal ako sálu kráľovstva. Bratia vymenili starú strechu, zbúrali vnútorné steny a z veľkej časti budovy urobili pekné miesto na zhromažďovanie. Táto bývalá katolícka mníška býva v izbe za sálou. Je veľmi šťastná, že mohla takto prispieť k uctievaniu Jehovu.

◻ Ďalšia skúsenosť, ktorá ukazuje, aké múdre je vydávať príležitostné svedectvo, je z Kampaly v Ugande. Cestou do jedného úradu vlády vydával jeden svedok, misionár, príležitostné svedectvo tým, ktorí s ním boli vo výťahu. Istý muž, pán L——, vyjadril túžbu prijať ponúkanú literatúru, ale v tej chvíli si ju nemohol zobrať. Dal teda misionárovi svoje meno a adresu úradu. Misionár tam neskôr šiel a pýtal sa na pána L——. Zavolali ho, ale na misionárovo prekvapenie sa objavil nejaký iný muž. V tom úrade pracovali dvaja muži s rovnakým menom. Druhému pánovi L—— bolo vydané krátke svedectvo, a on prejavil mimoriadny záujem. Zatiaľ čo prvý pán L—— záujem stratil, s druhým pánom L—— sa začalo biblické štúdium. Teraz je pokrsteným svedkom a jeho manželka a syn robia pekné pokroky ku krstu.

Ježiš Kristus je Znamenitý Pastier a pozná tých, ktorí sú podobní ovciam a ktorých srdcia sú naklonené k spravodlivosti. Tieto skúsenosti ukazujú, že svojich nasledovníkov vedie k takýmto ľuďom. Áno, vydávanie príležitostného svedectva môže prinášať ovocie. — Ján 10:14.