„Deti sú útle“

‚Deti sú útle; pocestujem pomaly, podľa kroku detí.‘ — Jakob, otec mnohých detí, 18. storočie pred n. l.

ZLÉ zaobchádzanie s deťmi nie je nič nové. Staré civilizácie — ako Aztékovia, Kanaančania, Inkovia a Feničania — boli neslávne známe tým, že obetovali deti. Vykopávky z fenického mesta Kartágo (teraz predmestie Tunisu, severná Afrika) odhalili, že medzi piatym a tretím storočím pred n. l. bolo až 20 000 detí obetovaných bohu Baalovi a bohyni Tanit! Toto číslo šokuje ešte viac, keď si uvedomíme, že keď bolo Kartágo na vrchole rozkvetu, žilo tu iba asi 250 000 obyvateľov.

Avšak jedna staroveká spoločnosť bola odlišná. Izraelský národ vynikal v zaobchádzaní s deťmi, hoci jeho susedia boli k deťom krutí. Otec tohto národa, patriarcha Jakob, im v tom zanechal príklad. Biblia v 1. Mojžišovej hovorí, že keď sa Jakob vracal do svojej domovskej krajiny, prispôsobil tempo chôdze celého sprievodu tak, aby nebolo príliš rýchle pre deti. „Deti sú útle,“ povedal. V tom čase mali jeho deti asi od 5 do 14 rokov. (1. Mojžišova 33:13, 14) Jeho potomkovia, Izraeliti, rovnako brali ohľad na potreby a dôstojnosť detí.

V biblických časoch bolo toho určite dosť, čo mohli deti robiť. Keď chlapci vyrastali, dostávali praktické poučovanie od otca v oblasti poľnohospodárstva alebo boli učení nejakému remeslu, napríklad tesárstvu. (1. Mojžišova 37:2; 1. Samuelova 16:11) Dievčatá sa učili doma od svojich matiek domáce práce, čo im neskôr bolo veľmi užitočné. Jakobova manželka Ráchel bola ako mladé dievča pastierkou oviec. (1. Mojžišova 29:6–9) Mladé ženy pracovali počas zberu úrody na poliach a vo viniciach. (Rút 2:5–9; Šalamúnova pieseň 1:6)a Taká práca bola obvykle vykonávaná pod láskyplným dohľadom rodičov a bola spájaná s poučovaním.

V tom čase mládež v Izraeli poznala radosť z oddychu a zábavy. Prorok Zechariáš hovoril o ‚námestiach mesta plných chlapcov a dievčat, ktoré sa hrajú‘. (Zechariáš 8:5) A Ježiš Kristus spomenul malé deti sediace na trhoviskách, ktoré hrali na flaute a tancovali. (Matúš 11:16, 17) Čo môžeme vidieť za takýmto dôstojným zaobchádzaním s deťmi?

Vznešené princípy

Kým Izraeliti dodržiavali Božie zákony, nikdy s deťmi nezaobchádzali hrubo ani ich nezneužívali. (Porovnaj 5. Mojžišovu 18:10 s Jeremiášom 7:31.) Pozerali sa na svojich synov a dcéry ako na „dedičstvo od Jehovu“, ako na „odmenu“. (Žalm 127:3–5) Rodičia pokladali svoje deti za ‚odnože olivovníkov okolo svojho stola‘ — a olivovníky boli v tejto agrárnej spoločnosti veľmi cenené! (Žalm 128:3–6) Historik Alfred Edersheim poznamenáva, že okrem slov pre syna a dcéru mala staroveká hebrejčina deväť slov pre deti a každé slovo sa vzťahovalo na inú etapu ich života. Dodáva: „Tí, ktorí tak intenzívne pozorovali život dieťaťa, aby dali postupne každej etape jeho existencie názorné označenie, určite museli láskyplne lipnúť k svojim deťom.“

V kresťanskej ére boli rodičia upozorňovaní, aby zaobchádzali so svojimi deťmi s dôstojnosťou a úctou. Ježiš dal vynikajúci príklad v zaobchádzaní s deťmi druhých. Pri jednej príležitosti, keď sa jeho pozemská služba chýlila ku koncu, ľudia začali k nemu prinášať svoje deti. Jeho učeníci si zjavne mysleli, že Ježiš je príliš zamestnaný na to, aby ho takto obťažovali, a preto sa pokúšali ľudí zastaviť. Ale Ježiš pokarhal svojich učeníkov: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať.“ Ježiš dokonca „bral deti do náručia“. Ježiš nepochybne považoval deti za cenné a hodné toho, aby sa s nimi láskavo zaobchádzalo. — Marek 10:14, 16; Lukáš 18:15–17.

Neskôr oslovil apoštol Pavol otcov: „Nedráždite svoje deti, aby neboli skľúčené.“ (Kolosanom 3:21) V súlade s týmto príkazom by kresťanskí rodičia v minulosti ani v súčasnosti nikdy nepripustili, aby sa ich deti stali obeťou zlých pracovných podmienok. Uvedomujú si, že na to, aby sa ich deťom mohlo dariť po telesnej, citovej a duchovnej stránke, potrebujú okolo seba láskyplné, starostlivé a bezpečné prostredie. Skutočná láska zo strany rodičov by mala byť jasne viditeľná. To zahŕňa aj ochranu detí pred vysiľujúcimi pracovnými podmienkami.

Realita súčasnosti

My, samozrejme, žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1–5) Následkom tvrdých ekonomických podmienok i kresťanské rodiny v mnohých krajinách azda považujú za potrebné zapojiť svoje deti do pracovného procesu. Ako už bolo spomenuté, nie je nič zlé na práci, ktorá je užitočná a deti vzdeláva. Taká práca môže podporiť alebo skvalitniť telesný, duševný, duchovný, morálny či sociálny vývoj dieťaťa bez toho, že by zasahovala do jeho povinného vzdelávania, vyváženej rekreácie a potrebného oddychu.

Kresťanskí rodičia nepochybne chcú sami starostlivo dohliadať na prácu svojich detí, aby nepracovali ako skutoční otroci krutých, necitlivých a bezcharakterných zamestnávateľov. Takíto rodičia sa tiež budú chcieť uistiť, že práca, ktorú ich deti vykonávajú, ich nevystavuje fyzickému, sexuálnemu alebo emocionálnemu zneužívaniu. Chcú mať tiež deti blízko pri sebe. Tak môžu spĺňať svoju úlohu duchovných učiteľov, ktorú im ukladá Biblia: „Budeš ich [Božie slová] vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ — 5. Mojžišova 6:6, 7.

Viac ako to, kresťan má prejavovať spolucítenie, náklonnosť a nežný súcit. (1. Petra 3:8) Je povzbudzovaný, aby „robil dobro všetkým“. (Galaťanom 6:10) Ak máme takéto zbožné vlastnosti prejavovať ľuďom všeobecne, o čo viac ich máme prejavovať deťom! Kresťania preto v zhode so Zlatým pravidlom — „všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im“ — by si nikdy nedovolili vykorisťovať deti svojich spolukresťanov ani iných ľudí. (Matúš 7:12) Navyše, keďže kresťania rešpektujú zákony, chcú dávať pozor, aby neporušili zákony, ktorými vláda stanovuje minimálny vek človeka, ktorý môže byť zamestnaný. — Rimanom 13:1.

Skutočné riešenie

Čo nás čaká v budúcnosti? Pred nami sú lepšie časy pre deti aj pre dospelých. Praví kresťania sú presvedčení, že problém detskej práce bude natrvalo vyriešený pod prichádzajúcou celosvetovou vládou, ktorú Biblia nazýva „nebeské kráľovstvo“. (Matúš 3:2) Bohabojní ľudia sa oň modlia po celé stáročia slovami: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ — Matúš 6:9, 10.

Okrem iného toto Kráľovstvo odstráni podmienky, ktoré vedú k detskej práci. Odstráni chudobu. „Samotná zem istotne vydá svoj výnos; Boh, náš Boh, nás požehná.“ (Žalm 67:6) Božie Kráľovstvo zabezpečí, že každý dostane náležité vyučovanie založené na zbožných vlastnostiach. „Keď sú tu [Božie] súdy pre zem, obyvatelia úrodnej zeme sa istotne budú učiť spravodlivosti.“ — Izaiáš 26:9.

Božia vláda odstráni ekonomické systémy, ktoré prispievajú k sociálnej nerovnosti. Diskriminácia pre rasu, sociálne postavenie, vek alebo pohlavie už potom nebude mať miesto, keďže dominantným zákonom tejto vlády bude zákon lásky vrátane príkazu: „Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.“ (Matúš 22:39) Pod takouto spravodlivou celosvetovou vládou bude problém detskej práce úplne odstránený!

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 12]

Pani prepúšťa svoje dievčatá

PÄTNÁSŤ rokov Ceciliab vlastnila a spravovala verejné domy na jednom z karibských ostrovov. Kupovala obyčajne 12 až 15 dievčat naraz, pričom väčšina z nich ešte nemala 18 rokov. Dievčatá tu boli držané proti svojej vôli, aby splatili dlhy, do ktorých upadli ich rodiny. Cecilia splatila tieto dlhy a vzala si dievčatá, aby pre ňu pracovali. Z toho, čo zarobili, im platila stravu a ostatné náklady a zvyšok si odkladala ako splátky ich pôvodnej kúpnej ceny. Trvalo to roky, kým znovu získali slobodu. Dievčatá nikdy nesmeli vychádzať z domu, iba keď šiel s nimi strážca.

Jeden prípad si Cecilia veľmi dobre pamätá. Matka jednej prostitútky prichádzala každý týždeň, aby si vzala škatuľu s jedlom — s jedlom, ktoré bolo zaplatené „prácou“ jej dcéry. Toto dievča vychovávalo syna. Nemohlo splatiť svoje dlhy a nemalo žiadnu nádej, že bude žiť slobodne. Nakoniec spáchalo samovraždu a zanechalo krátky list, v ktorom zverovalo svojho syna do opatery panej. Cecilia vychovávala chlapca spolu so svojimi štyrmi deťmi.

Jedna z Ceciliiných dcér začala študovať Bibliu s misionármi Jehovových svedkov. Cecilia bola povzbudená, aby sa tiež zúčastnila na štúdiu, ale najskôr odmietla, lebo sa nikdy neučila čítať a písať. Ale postupne, ako počúvala biblické rozhovory, začala si uvedomovať Božiu lásku a trpezlivosť a ceniť si jeho odpúšťanie. (Izaiáš 43:25) Z túžby, aby aj ona mohla študovať Bibliu, sa čoskoro začala učiť čítať a písať. Ako robila pokroky v biblickom poznaní, videla, že sa musí prispôsobiť Božím vysokým mravným normám.

Raz, na prekvapenie všetkých dievčat, povedala, že môžu slobodne odísť! Vysvetlila, že to, čo robili, veľmi zarmucovalo Jehovu. Žiadna z nich už nemusela splácať, čo jej dlhovali. Dve z nich sa však presťahovali, aby bývali s ňou. Ďalšia sa nakoniec stala pokrstenou svedkyňou. Cecilia teraz už 11 rokov celým časom vyučuje ľudí z Biblie a pomáha ďalším oslobodiť sa od praktík, ktoré znevažujú Boha.

[Poznámka pod čiarou]