Z lopoty detí

„Deti sú dnes súčasťou výrobného procesu a zaobchádza sa s nimi skôr ako so spotrebným tovarom než s budúcnosťou spoločnosti.“ — Chira Hongladarom, riaditeľ Human Resources Institute, Thajsko.

KEĎ budete najbližšie kupovať bábiku pre svoju dcéru, pamätajte na to, že ju možno vyrobilo iné malé dieťa v juhovýchodnej Ázii. Keď nabudúce váš syn kopne do futbalovej lopty, zamyslite sa nad tým, že ju možno šilo trojročné dievčatko, ktoré spolu s matkou a štyrmi sestrami zarobí 75 centov za deň. Alebo keď kúpite koberec, pouvažujte, či ho netkali šikovné prsty šesťročného chlapca, ktorý deň čo deň pracuje veľa hodín v hrozných podmienkach.

Nakoľko rozšírená je detská práca? Aký účinok má na deti? Čo by sa dalo urobiť na zlepšenie situácie?

Rozsah problému

Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) sa v rozvojových krajinách odhaduje počet pracujúcich detí vo veku od 5 do 14 rokov na 250 miliónov.a Predpokladá sa, že 61 percent z tohto počtu je v Ázii, 32 percent v Afrike a 7 percent v Latinskej Amerike. Detská práca existuje aj v priemyselne rozvinutých krajinách.

V južnej Európe má veľký počet detí platené zamestnanie — sú to najmä sezónne práce, napríklad v poľnohospodárstve a v malých dielňach. Teraz rastie počet pracujúcich detí aj v strednej a východnej Európe následkom prechodu od komunizmu ku kapitalizmu. V Spojených štátoch pracuje podľa oficiálnych údajov 5,5 milióna detí, ale v tomto počte nie sú zahrnuté mnohé deti mladšie ako 12 rokov, ktoré sú ilegálne zamestnávané v malých dielňach alebo ako sezónni robotníci na veľkých farmách. Ako boli tieto milióny detí zapojené do pracovného procesu?

Príčiny detskej práce

Využívanie chudoby. „Najväčšia sila, ktorá ženie deti do riskantnej, vysiľujúcej práce, je využívanie chudoby,“ uvádza The State of the World’s Children 1997. „V chudobných rodinách môže ten malý príspevok, ktorý prinesú do domácnosti deti, keď sú zamestnané alebo keď pomáhajú doma, aby mohli rodičia pracovať, rozhodnúť o tom, či bude rodina hladovať, alebo ako-tak vyžije.“ Rodičia pracujúcich detí sú často nezamestnaní alebo sú zamestnaní len čiastočne. Zúfalo potrebujú pravidelný príjem. Teda prečo je práca namiesto rodičom ponúkaná deťom? Pretože deti môžu dostávať menší plat. Pretože deti sú poddajnejšie a tvárnejšie — mnohé urobia všetko, čo im prikážu, a zriedkakedy spochybňujú autoritu. Pretože je málo pravdepodobné, že deti budú vzdorovať útlaku. A pretože sa neodplácajú, keď sú fyzicky týrané.

Nedostatočné vzdelanie. Sudhir, 11-ročný chlapec z Indie, je jedným z miliónov detí, ktoré opustili školu, aby mohli začať pracovať. Prečo? „Učitelia v škole nás vôbec neučili dobre,“ odpovedá. „Keď sme od nich chceli, aby nás učili abecedu, zbili nás. V triede spávali... Ak sme nerozumeli, nevysvetlili nám to.“ Sudhirov opis školy je šokujúco presný. V rozvojových krajinách krátenie rozpočtu v sociálnej oblasti pociťuje najmä sektor školstva. Prehľad, ktorý robila OSN v roku 1994 v 14 najmenej rozvinutých krajinách sveta, odhalil niektoré zaujímavé skutočnosti. Napríklad v polovici týchto krajín sú v triedach prvého ročníka miesta na sedenie iba pre štyroch žiakov z desiatich. Polovica žiakov nemá učebnice a polovica tried nemá tabuľu. Teda neprekvapuje, že mnoho detí, ktoré navštevujú takéto školy, skončí v práci.

Tradičné predstavy. Čím je práca nebezpečnejšia a náročnejšia, tým je pravdepodobnejšie, že bude prenechaná etnickým menšinám, ľuďom z nižších spoločenských vrstiev, znevýhodneným a chudobným. O jednej ázijskej krajine Detský fond OSN poznamenáva, že tam „prevláda názor, že niektorí ľudia sa narodili, aby vládli a pracovali iba mysľou, kým ostatní, veľká väčšina, sa narodili, aby pracovali svojimi rukami“. Ani Západ nemá vždy oveľa lepší postoj. Privilegovaná skupina si neželá, aby ich deti vykonávali nebezpečnú prácu, ale vôbec im neprekáža, ak mladí ľudia z nejakej rasovej, etnickej alebo hospodársky slabej menšiny takú prácu robia. Napríklad v severnej Európe sú detskými robotníkmi väčšinou Turci alebo Afričania; v Spojených štátoch to môžu byť deti pochádzajúce z Ázie alebo z Latinskej Ameriky. Problém detskej práce zhoršuje moderná spoločnosť, ktorá je zameraná predovšetkým na spotrebu. Dopyt po lacných produktoch je vysoký. Zdá sa, že iba málokto sa zaujíma o to, že takéto produkty možno vyrábajú milióny bezmenných vykorisťovaných detí.

Druhy detskej práce

Aké podoby má detská práca? Deti väčšinou vykonávajú domáce práce. Takíto pracovníci sú nazývaní „najzabudnutejšie deti sveta“. Domáce práce nemusia byť vždy nebezpečné, ale často takými sú. Deti v domácom otroctve bývajú veľmi slabo platené — alebo nie sú vôbec platené. Pracovné podmienky závisia iba od vrtochov ich majiteľov. Deti sú ukrátené o lásku, vzdelanie, hry a spoločenské aktivity. Často sú vystavené fyzickému týraniu a sexuálnemu zneužívaniu.

Iné deti sú donútené pracovať, aby splácali dlh rodičov. V južnej Ázii, tak ako aj v iných častiach sveta, rodičia dávajú svoje deti, často iba osem- či deväťročné, k dispozícii majiteľom tovární alebo ich zástupcom za malú pôžičku. Celoživotná otrocká práca týchto detí však nikdy nezmenší ich dlh.

A čo komerčné sexuálne zneužívanie detí? Odhaduje sa, že na celom svete je každý rok vtiahnutých do obchodu so sexom prinajmenšom milión dievčat. Aj chlapci sú sexuálne zneužívaní. Fyzická a citová ujma zavinená týmto spôsobom zneužívania — nehovoriac o infikovaní vírusom HIV — vytvára jednu z najnebezpečnejších foriem detskej práce. „Spoločnosť sa na nás pozerá rovnako ako na tulákov,“ hovorí 15-ročná prostitútka zo Senegalu. „Nikto nás nechce poznať a nikto nechce, aby ho s nami videli.“b

Veľká časť pracujúcich detí je využívaná na prácu v priemysle a na plantážach. Tieto deti sa lopotia v baniach, kde vykonávajú prácu, ktorá je považovaná za príliš nebezpečnú aj pre dospelých. Mnohé sú postihnuté tuberkulózou, bronchitídou alebo astmou. Deti, ktoré pracujú na plantážach, sú vystavené účinkom pesticídov, uhryznutiu hadmi a uštipnutiu hmyzom. Niektoré sa zmrzačia, keď mačetami sekajú trstinu. Pre milióny ďalších detí je pracoviskom ulica. Pozrime sa napríklad na Shireen, desaťročné dievča, ktoré sa živí zbieraním odpadkov. Nikdy nechodila do školy, ale veľmi dobre pozná matematiku prežitia. Ak predá starý papier a igelitové tašky za 30 až 50 centov, bude mať obed. Ak zarobí menej, bude bez jedla. Deti ulice často utekajú z domu pre násilie alebo zanedbávanie, no znášajú ďalšie násilie a vykorisťovanie na ulici. „Každý deň sa modlím, aby som neskončila v zlých rukách,“ hovorí desaťročná Josie, ktorá predáva cukríky na uliciach jedného ázijského mesta.

Zničené detstvo

Výsledkom takýchto foriem detskej práce je, že desiatky miliónov detí sú vystavené vážnym nebezpečenstvám. Tie môže spôsobovať charakter práce alebo zlé pracovné podmienky. Deti a ďalší mladí pracovníci utrpia spravidla viac vážnych pracovných úrazov ako dospelí. Je to tak preto, že stavba detského tela je iná ako stavba tela dospelých. Detská chrbtica a panva sa ľahšie poškodia, keď sú vystavené namáhavej práci. Deti tiež ťažšie znášajú vplyv nebezpečných chemických látok a radiácie. Navyše, deti nie sú fyzicky prispôsobené tomu, aby dlhé hodiny vykonávali namáhavú a monotónnu prácu, ktorá je veľmi často ich údelom. Obyčajne si nebezpečenstvá ani neuvedomujú, ani nevedia veľa o tom, ako im predísť.

Účinky, ktoré má detská práca na psychický, citový a intelektuálny rast svojich obetí, sú tiež vážne. Tieto deti sú ukrátené o lásku. Je bežné, že sú bité, urážané a trestané tým, že nedostanú jedlo, a sú sexuálne zneužívané. Podľa jednej štúdie takmer polovica z približne 250 miliónov detských pracovníkov prestala navštevovať školu. Navyše bolo zistené, že u detí, ktoré pracujú veľa hodín denne, môže byť schopnosť učiť sa oslabená.

Čo to všetko znamená? Že väčšina pracujúcich detí je odsúdená na celoživotnú chudobu, trápenie, choroby, negramotnosť a neschopnosť zapojiť sa do života spoločnosti. Alebo ako dodáva novinárka Robin Wrightová, „napriek vedeckému a technickému pokroku svet na konci 20. storočia produkuje milióny detí, ktoré majú sotva nejakú nádej na to, že budú viesť normálny život, nieto ešte viesť svet do 21. storočia“. Tieto triezve úvahy vedú k otázkam: Ako by sa malo zaobchádzať s deťmi? Je na dohľad nejaké riešenie problému otrockej detskej práce?

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 5]

Čo je detská práca?

V KAŽDEJ spoločnosti pracuje v istom zmysle väčšina detí. Druhy vykonávanej práce sú v každej spoločnosti iné a časom sa menia. Práca môže byť nevyhnutnou súčasťou vzdelávania detí a môže to byť spôsob, ako rodičia odovzdávajú svojim potomkom životne dôležité skúsenosti. V niektorých krajinách sú deti často zapájané do práce v remeselníckych dielňach a v drobných službách, kde sa neskôr stanú zamestnancami. V ďalších krajinách dospievajúci pracujú niekoľko hodín týždenne, aby si zarobili na vreckové. Detský fond OSN uvádza, že taká práca „je užitočná, lebo podporuje alebo zvyšuje telesný, duševný, duchovný, morálny a sociálny rozvoj dieťaťa bez toho, že by mu bolo upierané vzdelávanie a oddych“.

Naproti tomu pod detskou prácou sa rozumie, že deti pracujú veľa hodín denne za nízku mzdu, často v podmienkach, ktoré škodia ich zdraviu. Tento druh práce „je jednoznačne deštruktívny a vykorisťujúci,“ uvádza The State of the World’s Children 1997. „Nikto by verejne netvrdil, že zneužívať deti na prostitúciu je za určitých okolností prijateľné. To isté možno povedať o práci, ktorou deti splácajú dlh svojich rodičov a stávajú sa skutočnými otrokmi pre záväzky svojich rodičov alebo starých rodičov. Týka sa to aj tých priemyselných odvetví, ktoré sú neslávne známe mimoriadnym zdravotným a bezpečnostným rizikom ... Je jednoducho neprípustné, aby ktorékoľvek dieťa vykonávalo rizikovú prácu.“

[Rámček/obrázok na stranách 8, 9]

„Treba urobiť oveľa viac“

MEDZINÁRODNÁ organizácia práce (ILO) je vedúcou silou v boji proti najhorším formám detskej práce. ILO podnecuje vlády, aby vytvorili zákony, ktoré by zakazovali pracovať deťom mladším ako 15 rokov. Snaží sa tiež dosiahnuť nové dohody, ktoré by zakazovali zamestnávať deti mladšie ako 12 rokov a ktoré by postavili mimo zákona najnebezpečnejšie formy vykorisťovania. Aby sme sa dozvedeli viac o výsledkoch týchto snáh, zástupca časopisu Prebuďte sa! oslovil Soniu Rosenovú, riaditeľku Medzinárodného programu proti detskej práci, ktorý zastrešuje americké Ministerstvo práce. Pani Rosenová úzko spolupracuje na viacerých programoch s ILO. Tu je časť z nášho rozhovoru.

Otázka: Aký je najúčinnejší spôsob boja proti detskej práci?

Odpoveď: Jednoznačné riešenie nemáme. Avšak na medzinárodnej úrovni sme sa už zaoberali niektorými kľúčovými otázkami, konkrétne aby boli presadené primerané zákony a aby bolo zabezpečené všeobecné základné vzdelanie, pokiaľ možno povinné a bezplatné. Poskytnutie primeranej práce rodičom je, samozrejme, tiež veľmi dôležité.

Otázka: Ste spokojná s výsledkami, ktoré sa dosiahli v boji proti detskej práci?

Odpoveď: Vôbec nie som spokojná. Hovoríme, že ak jedno dieťa pracuje v zlých podmienkach, už aj to je príliš mnoho. Pomocou programov ILO sme urobili už veľký krok vpred. Ale ešte treba urobiť oveľa viac.

Otázka: Ako medzinárodná komunita reaguje na úsilie odstrániť detskú prácu?

Odpoveď: Neviem, ako odpovedať na túto otázku. Celý svet do určitej miery súhlasí s tým, že detská práca je problém, ktorý treba riešiť. Myslím si, že v tejto chvíli skutočné otázky sú: Akým spôsobom a ako rýchlo? Aké sú najlepšie nástroje, ktoré môžeme použiť na odstránenie určitých druhov detskej práce? Myslím si, že toto je pre nás skutočná výzva.

Otázka: Čo môžu v budúcnosti očakávať deti, ktoré dnes pracujú?

Odpoveď: Všetky krajiny sveta sú pripravené vrátiť sa tento rok do Ženevy uzavrieť novú dohodu o najhorších formách detskej práce. To je naozaj veľmi sľubné — všetky krajiny, spolu s organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov. Dúfame, že sa tým vytvorí nový systém, vďaka ktorému bude možné odstrániť najhoršie druhy detskej práce.

Nie všetci sa stotožňujú s optimizmom pani Rosenovej. Charles MacCormack, prezident spoločnosti Save the Children (Zachráňte deti), má určité výhrady. „Na to, aby sa to stalo, chýba politická vôľa a tlak verejnej mienky,“ hovorí. Prečo? Detský fond OSN odpovedá: „Detská práca je často komplexný problém. Podporujú ju mocné sily vrátane mnohých zamestnávateľov, záujmových skupín a ekonómov, ktorí tvrdia, že trh musí byť voľný za každú cenu, a tradicionalistov, ktorí veria, že už sama príslušnosť k určitej kaste alebo triede zbavuje tieto deti práv.“

[Obrázok]

Sonia Rosenová

[Obrázky na strane 5]

Smutná história detskej práce zahŕňa aj úmornú drinu v baniach a v pradiarňach bavlny

[Prameň ilustrácie]

U.S. National Archives photos

[Obrázok na strane 7]

Zbieranie odpadkov

[Obrázok na strane 7]

Namáhavá práca pri zbere palivového dreva

[Prameň ilustrácie]

UN PHOTO 148046/​J. P. Laffont-SYGMA

[Obrázok na strane 7]

Robotníčky v pradiarni

[Prameň ilustrácie]

CORBIS/​Dean Conger

[Obrázok na strane 8]

Detskí pouliční predavači zarobia za deň iba šesť centov

[Prameň ilustrácie]

UN PHOTO 148027/​Jean Pierre Laffont

[Obrázok na strane 8]

Namáhavá práca v tesárskej dielni

[Prameň ilustrácie]

UN PHOTO 148079/​J. P. Laffont-SYGMA

[Obrázok na strane 9]

Zarábať si na živobytie je boj

[Prameň ilustrácie]

UN PHOTO 148048/​J. P. Laffont-SYGMA