Pomôžte svojim deťom zdarne dospieť

POKIAĽ ide o výchovu detí, mnohí rodičia hľadajú na rôznych miestach rady, ktoré majú v skutočnosti poruke priamo doma. Nespočetne veľa rodín má Bibliu, ale namiesto toho, aby ju používali ako pomôcku pri výchove detí, zapadá prachom na poličke.

Pravda, mnohí sú dnes skeptickí, pokiaľ ide o Bibliu ako vodidlo v rodinnom živote. Zamietajú ju ako zastaranú, staromódnu alebo príliš prísnu. Ale poctivé skúmanie odhalí, že Biblia je praktická kniha pre rodiny. Pozrime sa, v akých ohľadoch.

Správne prostredie

Biblia hovorí, že otec by sa mal na deti pozerať ako na ,odnože olivovníkov okolo svojho stola‘. (Žalm 128:3, 4) Krehké stromčeky nevyrastú na plodonosné stromy bez starostlivej kultivácie, bez správnej výživy, pôdy a vlhkosti. Podobne aj úspešná výchova detí si vyžaduje prácu a starostlivosť. Deti potrebujú zdravé prostredie, ktoré im umožní vyrásť na zrelých ľudí.

Prvou zložkou takého prostredia je láska — medzi manželskými partnermi i medzi rodičmi a deťmi. (Efezanom 5:33; Títovi 2:4) Mnohí členovia rodín milujú jeden druhého, ale nepovažujú za potrebné túto lásku vyjadrovať. Zamyslite sa však: Mohli by ste právom hovoriť, že komunikujete s priateľom, keby ste mu písali listy, na ktoré by ste však nikdy nenapísali adresu, nenalepili známku ani by ste ich neposlali? Podobne aj Biblia ukazuje, že skutočná láska je niečo oveľa viac ako len pocit, ktorý zahreje srdce; prejavuje sa slovami a skutkami. (Porovnaj Jána 14:15 a 1. Jána 5:3.) Boh dal príklad, keď svoju lásku k Synovi vyjadril slovami: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ — Matúš 3:17.

Pochvala

Ako môžu rodičia prejaviť takú lásku deťom? Začnite tým, že na nich budete hľadať to dobré. Na deťoch je ľahké nájsť chyby. Ich nezrelosť, neskúsenosť a sebectvo sa deň čo deň budú prejavovať nespočetnými spôsobmi. (Príslovia 22:15) Ale každý deň urobia aj veľa dobrých vecí. Na čo sa zameriate? Boh nezdôrazňuje naše chyby, ale pamätá na to dobré, čo robíme. (Žalm 130:3; Hebrejom 6:10) Rovnako by sme mali zaobchádzať so svojimi deťmi.

Jeden mladý muž poznamenáva: „Za celý čas, čo som žil doma, si nespomínam na nejakú formu pochvaly — či už za prácu doma alebo v škole.“ Rodičia, neprehliadajte túto životne dôležitú potrebu svojich detí! Všetky deti by mali byť pravidelne chválené za to dobré, čo urobia. Tým sa zníži riziko, že by boli „skľúčené“ a nadobudli presvedčenie, že nech robia čokoľvek, nikdy to nebude dosť dobré. — Kolosanom 3:21.

Komunikácia

Ďalší dobrý spôsob, ako vyjadriť svojim deťom lásku, je držať sa rady v Jakubovi 1:19: „[Buď] rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve.“ Podnecujete svoje deti, aby sa s vami rozprávali, a naozaj počúvate, čo vám hovoria? Ak vaše deti vedia, že ich začnete karhať ešte skôr, ako stihnú dohovoriť, alebo že sa rozhneváte, keď sa dozviete, čo si naozaj myslia, potom si môžu začať svoje pocity nechávať pre seba. Ale ak vedia, že ich budete naozaj počúvať, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa vám otvoria. — Porovnaj Príslovia 20:5.

Čo však v prípade, keď vám odhalia zmýšľanie, o ktorom viete, že je nesprávne? Je to čas na hnevlivú reakciu, pokarhanie alebo nejaký trest? Pripusťme, že pri niektorých detských výbuchoch je ťažké byť „pomalý v reči, pomalý v hneve“. Ale opäť sa zamyslime nad príkladom Boha a jeho detí. Vytvára Boh atmosféru chorobného strachu, takže sa jeho deti boja povedať mu, čo skutočne cítia? Nie! Žalm 62:8 hovorí: „Dôverujte [Bohu] v každom čase. Vylievajte pred ním svoje srdce. Boh je nám útočišťom.“

Keď bol Abrahám znepokojený Božím rozhodnutím zničiť mestá Sodomu a Gomoru, neváhal povedať svojmu nebeskému Otcovi: „Je nemysliteľné, aby si konal týmto spôsobom... Či neurobí Sudca celej zeme to, čo je správne?“ Jehova Abraháma nepokarhal; počúval ho a zmiernil jeho obavy. (1. Mojžišova 18:20–33) Boh je pozoruhodne trpezlivý a láskavý, aj keď mu jeho deti vylievajú pocity, ktoré sú celkom neoprávnené a nerozumné. — Jonáš 3:10–4:11.

Podobne aj rodičia by mali vytvoriť prostredie, v ktorom sa deti nebudú báť odhaliť svoje najvnútornejšie pocity, bez ohľadu na to, aké sú možno znepokojujúce. Ak teda vaše dieťa z nejakého dôvodu impulzívne vybuchne, počúvajte. Nehrešte ho, ale uznajte jeho pocity a snažte sa dozvedieť príčiny. Môžete napríklad povedať: ,Vidím, že ťa to a to hnevá. Chceš mi povedať, čo sa stalo?‘

Ovládnuť hnev

Prirodzene, žiaden rodič nie je taký trpezlivý ako Jehova. A deti nepochybne vedia skúšať trpezlivosť svojich rodičov až do krajnosti. Ak sa občas na svoje deti rozhneváte, nemyslite si, že ste preto zlý rodič. Niekedy bude váš hnev celkom oprávnený. Aj Boh sa občas právom hnevá na svoje deti, dokonca i na tie, ktoré sú mu veľmi drahé. (2. Mojžišova 4:14; 5. Mojžišova 34:10) Jeho Slovo nás však učí ovládať svoj hnev. — Efezanom 4:26.

Ako? Niekedy pomôže urobiť si na chvíľu prestávku, aby sa hnev utíšil. (Príslovia 17:14) A pamätajte: Je to dieťa! Neočakávajte, že sa bude správať ako dospelý alebo že bude zrelo uvažovať. (1. Korinťanom 13:11) Váš hnev sa môže zmierniť aj vtedy, keď pochopíte, prečo vaše dieťa koná určitým spôsobom. (Príslovia 19:11) Nikdy nezabudnite na to, že urobiť niečo zlé a byť zlý je obrovský rozdiel. Keby ste kričali na dieťa, že je zlé, mohlo by to viesť k tomu, že dieťa si povie: ,Načo sa vôbec snažiť byť dobrý?‘ Ale láskyplné napomenutie dieťaťu pomôže, aby to nabudúce urobilo lepšie.

Zachovávať poriadok a úctu

Učiť deti zmyslu pre poriadok a úcte je jedna z ťažkých úloh, pred ktorými stoja rodičia. V dnešnom povoľnom svete si mnohí kladú otázku, či je vôbec správne akokoľvek obmedzovať svoje deti. Biblia odpovedá: „Prút a karhanie dávajú múdrosť; ale chlapec, ktorému je ponechaná voľnosť, spôsobí svojej matke hanbu.“ (Príslovia 29:15) Niektorí sa vyhýbajú slovu „prút“, lebo si myslia, že naznačuje nejaké týranie dieťaťa. Ale nie je to tak. Hebrejské slovo pre „prút“ sa vzťahovalo na palicu, napríklad takú, akú používal pastier na vedenie — nie na bitie — svojich oviec.a Takže prút tu znázorňuje vedenie k disciplíne.

Disciplinovať alebo kázniť znamená v Biblii predovšetkým učiť. Preto kniha Príslovia asi štyri razy hovorí: ,Počúvaj kázeň.‘ (Príslovia 1:8; 4:1; 8:33; 19:27) Deti sa potrebujú naučiť, že konanie toho, čo je správne, prináša odmenu, a konanie toho, čo je nesprávne, vedie k zlým výsledkom. Trest môže pomôcť vštepiť deťom poučenie z negatívneho správania, rovnako ako odmena — napríklad pochvala — môže posilniť poučenie z pozitívneho. (Porovnaj 5. Mojžišovu 11:26–28.) Rodičia robia dobre, ak napodobňujú Boží príklad, pokiaľ ide o trestanie, lebo Boh povedal svojmu ľudu, že ho potrestá „v správnej miere“. (Jeremiáš 46:28) Niektoré deti potrebujú na to, aby sa dostali do správnych koľají, len o málo viac ako niekoľko prísnych slov. Iné deti potrebujú ráznejšie opatrenia. Ale trestanie „v správnej miere“ nikdy nebude zahŕňať niečo, čo by mohlo dieťaťu citovo alebo fyzicky naozaj uškodiť.

K vyrovnanému vedeniu k disciplíne by malo patriť aj poučovanie detí o hraniciach a obmedzeniach. Mnohé z týchto hraníc sú jasne definované v Božom Slove. Biblia učí rešpektovať medzníky ohraničujúce osobné vlastníctvo. (5. Mojžišova 19:14) Stanovuje fyzické hranice, podľa ktorých je nesprávne milovať násilie alebo úmyselne škodiť druhému. (Žalm 11:5; Matúš 7:12) Určuje hranice v sexuálnom správaní, keď odsudzuje krvismilstvo. (3. Mojžišova 18:6–18) Dokonca uznáva osobnostné a citové hranice, keď nám zakazuje dávať niekomu urážajúce pomenovania alebo ho inak slovne ponižovať. (Matúš 5:22) Poučovať deti o týchto obmedzeniach a hraniciach — slovom i príkladom — je podstatné na vytvorenie zdravého rodinného prostredia.

Ďalší kľúč na zachovanie poriadku a úcty v rodine spočíva v porozumení úloh jednotlivých členov rodiny. V mnohých rodinách sú dnes tieto úlohy nejasné alebo pomýlené. V niektorých sa rodič zveruje dieťaťu s ťažkými problémami, ktoré dieťa nie je schopné vyriešiť. V ďalších rodinách je deťom dovolené, aby boli malými diktátormi a rozhodovali za celú rodinu. To je nesprávne a škodlivé. Rodičia sú povinní starať sa o potreby svojich malých detí — či už fyzické, citové alebo duchovné — a nie naopak. (2. Korinťanom 12:14; 1. Timotejovi 5:8) Všimnite si príklad Jakoba, ktorý prispôsobil krok celej svojej rodiny a sprievodu tak, aby to nebolo príliš namáhavé pre malé deti. Chápal ich obmedzenia a podľa toho konal. — 1. Mojžišova 33:13, 14.

Starostlivosť o duchovné potreby

Pre zdravé rodinné prostredie nie je nič dôležitejšie ako duchovnosť. (Matúš 5:3) Deti majú veľkú vnímavosť na duchovné veci. Majú veľa otázok: Prečo sme tu? Kto urobil zem a zvieratá, stromy, oceány? Prečo ľudia zomierajú? Čo sa deje potom? Prečo sa dobrým ľuďom stávajú zlé veci? Otázkam akoby nebolo konca. Často sú to práve rodičia, kto o týchto veciach radšej nerozmýšľa.b

Biblia nabáda rodičov, aby venovali čas duchovnému školeniu svojich detí. Vykresľuje príjemný obraz takéhoto školenia, keď o ňom hovorí ako o pokračujúcom rozhovore medzi rodičmi a deťmi. Rodičia môžu učiť svoje deti o Bohu a jeho Slove, keď sa spolu prechádzajú, keď sedia spolu v dome, keď idú spať — kedykoľvek je to možné. — 5. Mojžišova 6:6, 7; Efezanom 6:4.

Biblia nielenže odporúča takýto duchovný program. Poskytuje aj materiál, ktorý budete potrebovať. Napokon, ako by ste odpovedali na detské otázky, ktoré tu boli spomenuté? Biblia dáva na ne odpovede. Sú jasné, pútavé a dávajú veľkú nádej v tomto beznádejnom svete. A čo je ešte lepšie, pochopenie biblickej múdrosti môže dať vašim deťom tú najpevnejšiu kotvu, to najistejšie vedenie v dnešných zmätených časoch. Dajte im ho, a bude sa im naozaj dobre dariť — teraz i v budúcnosti.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 11]

Nájdite si spôsob, ako pravidelne a konkrétne chváliť svoje dieťa

[Rámček na strane 9]

Ako pomôcť deťom zdarne dospieť

• Vytvorte im bezpečné prostredie, v ktorom sa budú cítiť milované a žiaduce

• Pravidelne ich chváľte. Buďte konkrétni

• Buďte dobrými poslucháčmi

• Keď vzplanie hnev, urobte si prestávku

• Stanovujte jasné, dôsledné hranice a obmedzenia

• Prispôsobte disciplinovanie potrebám každého dieťaťa

• Neočakávajte od dieťaťa viac, než je rozumné

• Starajte sa o duchovné potreby detí pravidelným štúdiom Božieho Slova

[Rámček na strane 10]

Predstihla svoju dobu

BIBLICKÉ pravidlá pomáhali starovekému izraelskému národu tešiť sa z takej úrovne rodinného života, ktorá oveľa prevyšovala úroveň v okolitých národoch. Historik Alfred Edersheim o tom hovorí: „Za hranicami Izraela by sotva bolo možné hovoriť o ozajstnom rodinnom živote, alebo hoci o rodine, ako tomuto slovu rozumieme my.“ Napríklad medzi starovekými Rimanmi dával zákon otcovi absolútnu moc v rodine. Mohol svoje deti predať do otroctva, donútiť ich pracovať ako nádenníkov, alebo ich dokonca popraviť — beztrestne.

Niektorí Rimania si mysleli, že Židia sú čudní, keď citlivo zaobchádzajú so svojimi deťmi. Rímsky historik Tacitus, ktorý žil v prvom storočí, dokonca napísal nenávistnú pasáž proti Židom, v ktorej uviedol, že ich obyčaje sú „nezmyselné a hnusné“. Predsa však uznal: „Zakázané je... usmrtiť ktorékoľvek novorodeniatko.“

Biblia stanovovala vysokú normu. Učila Židov, že deti sú drahocenné — mali byť považované za dedičstvo od samého Boha — a podľa toho sa malo s nimi zaobchádzať. (Žalm 127:3) Je zjavné, že mnohí žili podľa týchto rád. Prezrádza to aj ich jazyk. Edersheim poznamenáva, že okrem slov pre syna a dcéru mala staroveká hebrejčina deväť slov pre deti a každé slovo sa vzťahovalo na inú etapu života. Napríklad jedno slovo označovalo dieťa, ktoré bolo ešte dojčené, a iné slovo zas to, ktoré už bolo odstavené. Na trochu väčšie deti používali Hebreji slovo, ktoré obsahovalo myšlienku, že tieto deti sa stávajú pevnejšími a silnejšími. A pre staršiu mládež bolo slovo, ktoré doslova znamenalo ,strasením sa oslobodiť‘. Edersheim hovorí: „Tí, ktorí tak intenzívne pozorovali život dieťaťa, aby dali postupne každej etape jeho existencie názorné označenie, určite museli láskyplne lipnúť k svojim deťom.“