Čo o tom hovorí Biblia?

Čo je zlé na flirtovaní?

„Prečo si myslíme, že flirtovanie je niečo manipulatívne, podvodné alebo zlé? Vôbec to tak nie je! Je to len hra! A je to hra, v ktorej nikto neprehrá, pretože vďaka vám sa ten druhý cíti dobre.“ — Susan Rabinová, riaditeľka Školy flirtovania v New Yorku.

MNOHO ľudí sa na flirtovanie pozerá ako na niečo normálne, nevinné, a dokonca potrebné pri formovaní a udržiavaní medziľudských vzťahov. V západných krajinách sa v nedávnej dobe začali objavovať ako huby po daždi knihy, články v časopisoch a zvláštne kurzy, v ktorých sa vyučujú gestá, držanie tela, letmé i upreté pohľady, čo všetko je základom „umenia flirtovať“.

Čo je flirtovanie? Existujú rôzne definície a výklady tohto pojmu. Jeden slovník ho definuje ako „ľahkomyseľne ľúbostné alebo sexuálne zvodné“ správanie. Iný slovník hovorí, že flirtovať znamená správať sa „zaľúbene bez vážneho úmyslu“. Teda ako sa zdá, je všeobecne prijímaným názorom, že človek flirtuje vtedy, keď naznačuje romantický záujem bez akéhokoľvek úmyslu vstúpiť do manželstva. Mali by sme sa teda pozerať na flirtovanie ako na niečo neškodné? Aký názor na flirtovanie má Biblia?a

Hoci v Písmach sa flirtovanie nespomína konkrétne, predsa môžeme zistiť, aký názor má naň Boh. Ako? Tým, že budeme skúmať biblické zásady, ktoré sa tejto záležitosti týkajú. Tak si ‚vycvičíme svoju vnímavosť, aby sme rozlišovali medzi správnym a nesprávnym‘. (Hebrejom 5:14) Najprv sa však zamyslime nad otázkou, či je flirtovanie vhodné pre ľudí, ktorí sú v manželstve.

Keď je niekto v manželstve

Je celkom prirodzené, že manželské dvojice sa v súkromí vzájomne zahŕňajú ľúbostnými prejavmi. (Porovnaj 1. Mojžišovu 26:8.) No prejavovať ľúbostný záujem ľuďom mimo manželského zväzku je v príkrom rozpore s Božími zásadami. Jehovovým predsavzatím bolo, aby sa manželské dvojice tešili z blízkeho a dôverného vzťahu. (1. Mojžišova 2:24; Efezanom 5:21–33) Jehova považuje manželstvo za posvätný, trvalý zväzok. Malachiáš 2:16 o Bohu hovorí: „On nenávidí rozvod.“b

Je flirtovanie u človeka, ktorý je v manželstve, zlučiteľné s Božím názorom na manželstvo? Človek, ktorý je v manželstve a pritom flirtuje, ukazuje prinajmenšom neúctu k posvätnosti Božieho manželského usporiadania. Navyše, Efezanom 5:33 kresťanskému manželovi prikazuje, aby ‚miloval svoju manželku tak ako sám seba‘, a manželke, aby mala „hlbokú úctu k svojmu manželovi“. Je možné zlúčiť flirtovanie, ktoré vyvoláva žiarlivosť, s prejavovaním lásky alebo úcty manželskému druhovi?

Ešte závažnejšia je skutočnosť, že flirtovanie môže viesť k cudzoložstvu, čo je hriech, ktorý Jehova otvorene odsudzuje a kvalifikuje ako zradu. (2. Mojžišova 20:14; 3. Mojžišova 20:10; Malachiáš 2:14, 15; Marek 10:17–19) Jehova dokonca považuje cudzoložstvo za taký závažný hriech, že obetiam manželskej nevery povoľuje rozviesť sa. (Matúš 5:32) Dokážeme si teda predstaviť, že by Jehova schvaľoval taký nebezpečný druh zábavy, ako je flirtovanie? Boh by to neschválil rovnako, ako by milujúci rodič neschválil, aby sa jeho malé dieťa hralo s ostrým kuchynským nožom.

Biblia nás v súvislosti s cudzoložstvom varuje: „Či si môže muž zhrnúť do náručia oheň, a neprepáliť si pritom svoj odev? Alebo môže muž chodiť po uhlí, a nepopáliť si pritom nohy? Rovnako je to s tým, kto má pomer s manželkou svojho blížneho; nikto, kto sa jej dotýka, nezostane bez trestu.“ (Príslovia 6:27–29) No ak aj k cudzoložstvu nikdy nedôjde, človek, ktorý je v manželstve a flirtuje, vystavuje sa ďalšiemu riziku — že sa dostane do situácie, ktorá bola označená ako „citový pomer“.

Citový pomer

Niektorí ľudia si pestujú mimo manželstva také vzťahy, v ktorých sa vyvíjajú romantické city, hoci nedôjde k žiadnemu sexuálnemu kontaktu. No Ježiš varoval: „Každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ (Matúš 5:28) Prečo bol Ježiš proti vášni, ktorá sa nedostane ďalej ako do srdca?

Jedným z dôvodov je skutočnosť, že „zo srdca prichádzajú... cudzoložstvá“. (Matúš 15:19) No taký vzťah je škodlivý aj vtedy, keď neprekročí hranicu, za ktorou už je veľmi veľké nebezpečenstvo, že dôjde k cudzoložstvu. Prečo? Jedna kniha o tomto námete hovorí: „Akákoľvek činnosť alebo vzťah, ktoré si vyžadujú príliš veľa času a energie zo spoločného života s vaším manželským partnerom, je formou nevery.“ Áno, citový pomer oberá nevinného manželského druha o čas, pozornosť a náklonnosť, ktoré mu patria. Vzhľadom na Ježišov príkaz, aby sme s druhými zaobchádzali tak, ako chceme, aby oni zaobchádzali s nami, bolo by dobré, aby sa človek, ktorý flirtuje, hoci je v manželstve, spýtal sám seba: ‚Ako by som sa cítil, keby sa môj manželský partner takto správal k niekomu inému?‘ — Príslovia 5:15–23; Matúš 7:12.

Čo by mal človek urobiť, ak si k niekomu vytvoril takýto nepatričný citový vzťah? Ženatý muž alebo vydatá žena, ktorí si vypestujú takúto nepatričnú citovú väzbu, sú ako vodič, ktorý zaspí za volantom. Potrebuje sa „prebudiť“ do reality a uvedomiť si závažnosť situácie a potom podniknúť bezprostredné, rozhodné kroky ešte skôr, ako dôjde k stroskotaniu jeho manželstva a jeho vzťahu k Bohu. Ježiš znázornil potrebu podniknúť rázne kroky tým, keď povedal, že dokonca i niečo také cenné, ako je oko alebo ruka, má byť „vylúpené“ či „odseknuté“, ak by to malo zničiť niečiu dobrú povesť u Boha. — Matúš 5:29, 30.

Bolo by teda múdre stanoviť si obmedzenia vzhľadom na to, kde a ako často stretávate dotyčnú osobu. Rozhodne nedopustite, aby ste boli s tým človekom osamote, a ak sa stretávate v zamestnaní, určite si obmedzenia, čo sa týka charakteru vašich rozhovorov. Možno bude dokonca potrebné ukončiť akýkoľvek kontakt s dotyčným človekom. Potom je nutné byť prísny pri prejavovaní sebaovládania v súvislosti so svojimi očami, myšlienkami, pocitmi a správaním. (1. Mojžišova 39:7–12; Žalm 19:14; Príslovia 4:23; 1. Tesaloničanom 4:4–6) Jób, ktorý bol ženatý, dal v tejto veci vynikajúci príklad, keď povedal: „So svojimi očami som uzavrel zmluvu. Ako by som teda mohol prejavovať pozornosť panne?“ — Jób 31:1.

Je zrejmé, že je nebezpečné i nebiblické, aby človek, ktorý je v manželstve, flirtoval. No aký je biblický názor na flirtovanie medzi ľuďmi, ktorí sú slobodní? Je možné považovať to za niečo normálne, nevinné, alebo dokonca potrebné na to, aby sme sa naučili vytvárať si vzťah k osobám opačného pohlavia? Mohlo by to skutočne nejako ublížiť?

Ako je to s flirtovaním u slobodných ľudí?

Nie je nič zlé na tom, ak dvaja slobodní ľudia prejavujú jeden o druhého ľúbostný záujem, avšak za predpokladu, že vážne uvažujú o manželstve a že sa vyhýbajú nečistému správaniu. (Galaťanom 5:19–21) Takýto záujem sa možno vyvinie počas skorších štádií ich vzťahu, keď je manželstvo ich mysli ešte stále iba vzdialenou vecou. Ich vzťah nie je nevyhnutne nevhodný, ak sú ich pohnútky správne. Takéto správanie nie je skutočným flirtovaním.

Čo však v prípade, keď si slobodní ľudia navzájom dávajú najavo ľúbostný záujem len tak, pre zábavu? Keďže sú slobodní, môže sa zdať, že je to neškodné. No uvažujte o potenciálnom nebezpečenstve citového zranenia. Ak totiž niekto berie správanie flirtujúceho človeka vážnejšie, môže to spôsobiť mučivú bolesť a zármutok. Aké pravdivé sú slová z Prísloví 13:12: „Odkladaným očakávaním ochorie srdce, ale keď vytúžená vec príde, je stromom života“! Ba i vtedy, keď dvaja ľudia tvrdia, že plne chápu, že ani jeden z nich nemá o toho druhého vážny záujem — môžu si byť istí tým, čo si ten druhý skutočne myslí alebo čo cíti? Biblia odpovedá: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ — Jeremiáš 17:9; porovnaj Filipanom 2:4.

Uvažujte tiež o tom, že môže dôjsť k smilstvu a že to môže priniesť následky vo forme choroby alebo mimomanželskej ťarchavosti. Písma smilstvo zakazujú, a tí, ktorí sa ho úmyselne dopúšťajú, strácajú Božiu priazeň. Apoštol Pavol múdro upozorňoval kresťanov, že keď chcú odolávať pokušeniu, musia „umŕtvovať“ svoje „telesné údy... čo sa týka smilstva“ a vyhýbať sa „žiadostivým pohlavným chúťkam“, ktoré vedú k smilstvu. (Kolosanom 3:5; 1. Tesaloničanom 4:3–5) V Efezanom 5:3 Pavol radí, aby medzi nami nebola „ani zmienka o smilstve“ v takom zmysle, že by to vyvolalo nesprávne túžby. Flirtovanie nemožno dať do súladu s touto radou. Boh totiž zakazuje aj nevhodné rozhovory o sexe.

Biblické zásady teda odhaľujú, že flirtovanie môže byť kruté voči našim blížnym a neúctivé voči Jehovovi, Pôvodcovi manželstva. Biblický názor na nevhodné flirtovanie je nepochybne láskavý a rozumný, keďže chráni ľudí pred citovými zraneniami. Tí, ktorí milujú Boha, sa teda budú vyhýbať nevhodnému flirtovaniu a k osobám opačného pohlavia sa budú správať cudne a úctivo. — 1. Timotejovi 2:9, 10; 5:1, 2.

[Poznámky pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 20]

© The Curtis Publishing Company