Kanadský Najvyšší súd upevňuje práva rodičov
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KANADE
KEĎ má vaše dieťa vážne zdravotné problémy, ako milujúci rodičia máte prirodzene obavy a strach. Akým upokojením a útechou je, keď zodpovední, súcitní lekári rešpektujú váš výber liečby! Vznikajú však situácie, keď sa postupuje svojvoľne a želanie rodičov sa neberie do úvahy. To veľmi často vedie k traumatickej skúsenosti.
Kanadské zákony o starostlivosti o dieťa oprávňujú štátnych úradníkov odobrať deti rodičom. Štyri provincie umožňujú štátu zamietnuť voľbu rodičov bez súdneho pojednávania. To vyvoláva otázky dôležité pre všetkých rodičov i deti. V akom rozsahu majú rodičia právo rozhodovať? Ak si štát zvolí zasiahnuť do rodičovského rozhodnutia, aký postup by sa mal prijať, aby boli zachované základné práva rodičov i detí? Chráni Ústava rozhodnutie rodičov?
V novinách The Toronto Star z 3. marca 1995 sa objavil článok, ktorý sumarizoval tieto otázky v súvislosti s prípadom týkajúcim sa predčasne narodeného dievčatka, ktoré sa narodilo v roku 1983. Jeho rodičia boli Jehovovými svedkami. „Prijali by väčšinu lekárskej liečby, ale odmietali krvné transfúzie. Lekári požiadali o súdny príkaz. Sudca odovzdal autoritu Spoločnosti na pomoc deťom. Dieťa dostalo krv až o tri týždne neskôr, a aj to len v rámci prípravy na vyšetrenie očí, ktoré nebolo nevyhnutné, a na možnú očnú operáciu. Rodičia proti tomu neustále namietali, až nakoniec sa prípad dostal pred Najvyšší súd.“
Rozsudok bol vynesený 27. januára 1995, a hoci Najvyšší súd nezvrátil to, čo sa udialo v roku 1983, päť z deviatich sudcov vypracovalo smernice, aby sa zabránilo zneužívaniu štátnej autority. Toto súdne rozhodnutie upevňuje práva rodičov rozhodovať v otázkach liečby za svoje deti.
Súd zvažoval rozhodovanie rodičov najmä z hľadiska náboženskej slobody, ktorú zaručuje Kanadská listina práv a slobôd. Sudca Gerard La Forest v mene väčšiny vyhlásil: „Právo rodičov vychovávať deti podľa svojho náboženského presvedčenia, včítane práva výberu lekárskej a inej liečby, je jedným zo základných aspektov náboženskej slobody.“
Bolo to prvýkrát, čo najvyšší kanadský súd vyhlásil, že náboženská sloboda zaručená Listinou zahŕňa právo rodičov zvoliť liečbu pre svoje deti. Sudca La Forest vymedzil túto zásadu, keď uviedol: „To neznamená, že štát nemôže zasiahnuť, keď považuje za nevyhnutné chrániť autonómiu alebo zdravie dieťaťa. Ale takýto zásah musí byť oprávnený. Inými slovami, rodičovské rozhodovanie musí byť pod ochranou Listiny, aby štátny zásah mohli patrične sledovať súdy a aby bol dovolený len vtedy, keď zodpovedá hodnotám, na ktorých je založená Listina.“
Sudca La Forest podčiarkol potrebu dokázať oprávnenosť zásahu proti rodičovskému rozhodnutiu, keď reagoval na vyjadrenia dvoch ďalších sudcov: „Niektoré ich poznámky by sa dali chápať ako podpora toho, že rodičovské práva môžu byť zrušené jednoducho preto, lebo niektorý odborník si myslí, že je potrebné to urobiť. Veľmi by ma trápilo, keby sa lekárskym odborníkom umožnilo prehliadať názory rodičov bez toho, aby dokázali, že je to nevyhnutné.“
Rodičovské rozhodovanie v otázke liečby bolo označené za ústavné právo spadajúce pod Kanadskú listinu práv a slobôd. Tým bolo vyjadrené silné posolstvo zdravotníckym pracovníkom i sudcom. Musia si počínať opatrne a s náležitou úctou k právam rodičov. Zodpovední lekári uvítajú tieto smernice tiež v tom, že podporujú právo rodičov zvoliť prijateľné alternatívy vrátane bezkrvnej liečby detí.
Vzhľadom na to, že dnes sa vedú diskusie o krvných transfúziách a ich známych rizikách vrátane aidsu, môže človek pochopiť slová sudcu La Foresta, keď dodal: „Obavy vyjadrené podávateľmi tohto odvolania vyvolávajú ďalšiu všeobecnú otázku o tom, či je vhodné ďalej používať také druhy liečby, ktorých liečebný účinok je veľmi sporný... Avšak lekárske doklady predložené v roku 1983... nám nedovoľujú spochybňovať potrebu krvnej transfúzie, hoci niektorí by mohli byť v pokušení spätne to urobiť. Toto odvolanie nám však pripomína potrebu postupovať s opatrnosťou pri porušovaní zamietavého postoja rodičov.“ — Kurzíva od nás.
Článok v The Toronto Star, ktorý bol už spomenutý, na záver uviedol: „Čo sa dosiahlo rozhodnutím Najvyššieho súdu? Po prvé, lekári, rodičia, sociálni pracovníci a sudcovia majú teraz smernice pre prípad, že sa názory rodičov a lekárov rozchádzajú. Po druhé, dôraz na liečebné alternatívy by mal otvoriť dvere k väčšej pružnosti v otázke transfúznej liečby v čase, keď sa vyvíja a je k dispozícii stále viac bezkrvných alternatív. Po tretie, keď sa lekári rozhodnú pokúsiť sa zrušiť rozhodnutie rodičov, musí prebehnúť nestranné pojednávanie na súde s ťarchou dokazovania na štáte a lekároch, ktorí musia dokázať nevyhnutnosť navrhovaného zásahu.“
Smernice vypracované väčšinou sudcov v rámci rozhodnutia kanadského Najvyššieho súdu budú praktickí lekári, sudcovia a rodičia v iných krajinách nepochybne považovať za užitočné a konštruktívne. Dúfame, že lekári všade na svete budú ďalej poskytovať lekársku starostlivosť citlivým a súcitným spôsobom s ohľadom na práva detí i rodičov.