Sova lesná pri Hadriánovom vale

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

JEMNÝ závoj oparu visel nad vrcholkami stromov, keď ticho úsvitu prerušila silnejúca príjemná melódia. Letné sťahovavé vtáky práve dorazili na sever Anglicka, aby sa svojimi piesňami pripojili k piesňam domácich drozdov čiernych aj iných.

Kráčal som popri rieke zakalenej od rašeliny, ktorá sa kľukatí medzi brehmi posiatymi prvosienkami a fialkami, smerom k dedičnému domovu sovy lesnej pri Hadriánovom vale.a Vedel som, že asi jeden a pol kilometra ďalej proti prúdu je sova blízko kmeňa starého brestu a stráži svoje štyri mláďatá. Boli pohodlne a bezpečne ukryté v dutine pahýľa mŕtveho jaseňa.

Sova — aký zázrak stvorenia! Jej zrak je v noci stokrát prenikavejší ako zrak ľudí. Aj pri rozptýlenom svetle mesiaca dokáže sova uloviť korisť. Ľudské oči majú bunky nazvané čapíky, ktoré rozlišujú farby, a bunky nazvané tyčinky, ktoré sústreďujú svetlo, ale oči sovy sú husto posiate tyčinkami, ktoré obsahujú chemickú látku známu ako očný purpur. Táto látka premení aj ten najslabší záblesk svetla na chemický signál, ktorý poskytne vtákovi zrakový vnem, zatiaľ čo ľudia vidia len svetlo.

Sovy nemôžu v jamkách pohybovať očami ako väčšina tvorov. Obe oči sú nepohyblivé podobne ako predné svetlá auta. Ako náhradu za to však sova — vďaka úžasne ohybnému krku — dokáže otočiť hlavu najmenej o 270 stupňov, takže vidí na všetky strany!

Sova je vraj zo svojho bidla na strome vo výške 15 metrov schopná myš nielenže uvidieť, ale ju aj počuť šuchotať v tráve. Jej ohromujúca schopnosť počuť vyplýva zo spôsobu, akým sú vytvorené jej uši. Keď sa pozriete sove na tvár, vidíte, že je dookola olemovaná tuhým zatočeným perím, ktoré sústreďuje a odráža zvukové vlny do uší, a tak sa zvuk dostáva do najväčších ušných bubienkov vo svete vtákov. Jedno ucho je o niečo vyššie ako druhé, čo umožňuje sove zachytiť zvuk presne.

Keď sova objaví korisť — či už zrakom alebo podľa zvuku — ticho vzlietne. Telo sovy je pokryté perím, ktoré je také ľahké, že každý zvuk je tlmený. Aj perá na krídlach majú páperové okraje, ktoré eliminujú hluk pri lete. Za tmavej noci sú vidiečania niekedy vystrašení žiariacou podobou sovy letiacej nízko popri ceste. Nevedia, že sova môže žiariť fosforeskujúcou látkou, ktorú si obtrela na perie zo svetielkujúcich húb rastúcich na hnijúcom dreve jej hniezda.

Šiel som ďalej proti prúdu a čoskoro som narazil na skrútený pahýľ starého stromu. Teplo rána prilákalo jedno z mláďat na okraj dutiny vyhrievať sa v šikmých lúčoch slnka presvitajúcich cez listnatý baldachýn. Sedelo tam, klipkajúc očami v lámajúcom sa slnečnom svetle — utešený pohľad!

Niekde vyššie v konároch sedela ukrytá stará sova lesná so svojím druhom a napoly privretými očami skúmala všetko pred sebou. Vedel som, že bude pozorne strážiť svoje mladé, kým sa nebudú môcť samy o seba postarať s inštinktívnou múdrosťou, ktorú im dal ich Vznešený Stvoriteľ.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 15]

S láskavým dovolením English Heritage