Ako vidieť krásu vôkol seba

„V každom jazyku je jedným z našich prvých vyjadrení slovo: ,Pozri!‘“ — William White ml.

MALÉ dieťa, ktoré hľadí na motýľa mávajúceho krídlami, starší pár, ktorý s obdivom sleduje nádherný západ slnka, gazdinka, ktorá obdivuje svoje naaranžované ruže — tí všetci práve sústreďujú svoju pozornosť na krásu.

Keďže krása Božieho stvorenia je všade, nie je potrebné cestovať stovky kilometrov, aby sme ju uzreli. Bázeň vzbudzujúca scenéria je možno niekde ďaleko, ale pôsobivé umenie môžete nájsť aj vo vašom okolí, ak ho hľadáte a — čo je ešte dôležitejšie — ak viete, ako ho hľadať.

Často sa hovorí, že „krása je v očiach pozorovateľa“. No aj keď je niekde krása, každý ju nemusí vidieť. Svoju pozornosť možno zbystríme až pri nejakej maľbe alebo fotografii. Aj mnohí umelci sú presvedčení, že ich úspech závisí viac od ich schopnosti vidieť než maľovať. Kniha The Painter’s Eye (Maliarovo oko) od Mauricea Grossera vysvetľuje, že „výtvarník maľuje očami, nie rukami. Všetko, čo vidí, môže zobraziť, ak to vidí jasne... Dôležité je vidieť jasne.“

Či už sme umelci, alebo nie, môžeme sa naučiť vidieť jasnejšie a všímať si krásu vôkol seba. Inými slovami, potrebujeme vyjsť von a pozerať sa na veci z iného pohľadu.

V tomto ohľade prírodopisec John Barrett vyzdvihuje hodnotu osobnej zainteresovanosti. „Ničím nemožno nahradiť to, že človek sám vidí, chytá, cíti a počúva živé zvieratá a rastliny v ich prirodzenom prostredí,“ hovorí. „Nechajte krásu preniknúť do svojho vnútra... Nech ste kdekoľvek, najprv sa pozerajte, tešte sa a znova sa pozerajte.“

Ale na čo by sme mali zamerať svoj pohľad? Spočiatku by sme sa mohli učiť všímať si štyri základné prvky krásy. Tieto prvky možno rozlíšiť takmer v každej časti Jehovovho stvorenia. Čím častejšie venujeme chvíľku času tomu, aby sme ich pozorovali, tým viac sa budeme tešiť z Jehovovho umenia.

Rozlíšenie prvkov krásy

Tvary a vzory. Žijeme vo svete mnohorakých tvarov. Niektoré sú lineárne ako rady bambusov alebo geometrické ako pavúčia sieť, zatiaľ čo iné sú nepravidelné ako oblak, ktorý sa neustále mení. Mnohé tvary sú pôvabné, či už sú to exotické orchidey, špirály morských mušlí alebo i halúzky stromu, z ktorého opadlo lístie.

Opakovaním toho istého tvaru vzniká vzor, ktorý takisto môže priniesť očiam potešenie. Predstavme si napríklad kmene stromov v hustom lese. Tvary kmeňov — každý je odlišný, a predsa podobný — vytvárajú pekný vzor. Ale na to, aby sme mohli rozlíšiť tvary a vzor, ktorý vytvárajú, je potrebné svetlo.

Svetlo. Dopadajúce svetlo dáva tvarom, ktoré sa nám páčia, mimoriadnu akosť. Zvýrazňuje detaily, vyfarbuje štruktúru a vytvára určitú náladu. Svetlo sa líši podľa časti dňa, ročného obdobia, počasia, a dokonca i miesta, kde žijeme. Oblačný deň s typickým rozptýleným svetlom je ideálny čas na to, aby sme si všimli jemné tóny poľných kvetov alebo jesenného lístia, zatiaľ čo skalné útesy a horské štíty vystavujú na obdiv svoje pozoruhodné tvary vtedy, keď ich modeluje vychádzajúce či zapadajúce slnko. Slabý, zimný slnečný jas na severnej pologuli dáva idylickej scenérii nádych romantiky. Na druhej strane, jasné slnko trópov premieňa morskú plytčinu na priehľadnú krajinu zázrakov pre potápačov.

Chýba však ešte ďalší dôležitý prvok.

Farba. Tá oživuje rozličné predmety, ktoré vidíme okolo seba. Zatiaľ čo tvar je niečím, čo ich charakterizuje, farba podčiarkuje ich jedinečnosť. Okrem toho, krása je už v samotnom harmonickom rozložení farieb. Môže to byť žiarivá farba, ako červená alebo oranžová, ktorá volá po našej pozornosti, alebo upokojujúca farba, ako modrá či zelená.

Predstavme si skupinu žltých kvetov na čistinke. Svetlo dopadá na žlté kvety, ktoré akoby planuli v rannom vzduchu, zatiaľ čo tmavé siluety stromov lemované raňajším slnkom vytvárajú nádherné pozadie. Teraz máme obraz. Potrebujeme ho už len „zarámovať“. A tu prichádza na rad skladba.

Skladba. Spôsob, akým sú tieto tri základné prvky — tvar, svetlo a farba — skombinované, určuje skladbu. A tu my ako pozorovatelia hráme hlavnú úlohu. Stačí podísť trochu dopredu, dozadu, nabok, vyššie alebo nižšie a môžeme si upraviť jednotlivé prvky alebo osvetlenie obrazu, ktorý vidíme. Tak si môžeme obraz regulovať a včleniť si doň len tie prvky, ktoré chceme.

Často si automaticky skladáme nejaký obraz, keď sa nám naskytne nejaký veľkolepý výhľad, ktorý je zarámovaný okolitými stromami alebo rastlinstvom. Ale mnoho nádherných obrazov menšej veľkosti môže byť aj pod našimi nohami.

Všímajme si malé i veľké veci

V Božom tvorčom diele sú krásne veľké i malé veci a naša radosť sa znásobí, ak sa naučíme vidieť detaily, ktoré sú takisto pekne skombinované. Vytvárajú miniatúrne maľby, ktoré sú roztrúsené po obrovských plátnach prírody. Všetko, čo potrebujeme na to, aby sme si ich mohli oceniť, je skloniť sa a lepšie sa im prizrieť.

Tieto obrazy v obraze opisuje fotograf John Shaw v knihe Closeups in Nature (Bližší pohľad na prírodu): „Nikdy neprestanem žasnúť nad tým, že pohľad zblízka na niektorý detail v prírode vždy láka k ešte bližšiemu pohľadu... Najprv máme široký výhľad. Potom v jednom rohu obrazu uvidíme farebný fliačik. Bližší pohľad odhalí kvety a — na jednom kvete — motýľa. Jeho krídla odhalia pozoruhodný vzor, a to vzor vytvorený precíznym usporiadaním šupiniek. A každá šupinka je sama osebe dokonalá. Keby sme boli schopní naozaj pochopiť dokonalosť, s akou je vytvorená tá jedna šupinka na krídle motýľa, potom by sme možno boli schopní začať chápať dokonalosť projektu, akým je príroda.“

Okrem estetického potešenia nás umenie prírody — veľké i malé — môže priblížiť k nášmu Stvoriteľovi. „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte,“ nabáda Jehova. Keď sa zastavíme, aby sme sa pozreli, zahľadeli alebo podivili, či už uprieme svoj zrak na hviezdnatú oblohu alebo na nejakú inú časť Božieho stvorenia, pripomenie nám to Toho, „kto stvoril tieto veci“. — Izaiáš 40:26.

Muži, ktorí sa naučili vidieť

V biblických časoch sa Boží služobníci mimoriadne zaujímali o stvorenie. Ako sa hovorí v 1. Kráľov 4:30, 33, „Šalamúnova múdrosť bola rozsiahlejšia ako múdrosť všetkých Orientálcov... Hovorieval o stromoch, od cédra, ktorý je v Libanone, po yzop, ktorý vyrastá na múre; a hovorieval o zvieratách a lietajúcich tvoroch a o tom, čo sa pohybuje, a o rybách.“

Šalamúnov záujem o krásy stvorenia bol azda čiastočne podnietený príkladom jeho otca. Dávid, ktorý strávil mnoho svojich formujúcich rokov ako pastier, často rozjímal o Božom stvoriteľskom diele. Hlboký dojem naňho urobila najmä krása nebies. V Žalme 19:1 napísal: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ (Porovnaj Žalm 139:14.) Kontakt so stvorením ho zjavne priblížil k jeho Bohu. Takýto kontakt môže k Bohu priblížiť aj nás.a

Ako títo zbožní muži vedeli, spoznávanie Božieho diela a ocenenie preň povznáša ducha a obohacuje náš život. V našom modernom svete zamorenom pasívnou zábavou, ktorá je často skazonosná, môže pozorovanie Jehovovho stvorenia zabezpečiť zdravú činnosť nám samým i našim rodinám. Pre tých, ktorí dychtivo očakávajú Boží sľúbený nový svet, je to zábava, ktorá má budúcnosť. — Izaiáš 35:1, 2.

Keď nielenže vidíme umenie okolo seba, ale aj vnímame vlastnosti najznamenitejšieho Umelca, ktorý to všetko vytvoril, nepochybne budeme podnietení pripojiť svoj hlas k Dávidovým slovám: „Nie je nikto ako ty, ó, Jehova, ani nijaké diela nie sú ako tvoje.“ — Žalm 86:8.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 10]

Príklady vzoru a tvaru, svetla, farby a skladby

[Prameň ilustrácie]

Godo-Foto