Prečo byť dochvíľny?

BYŤ dochvíľny, čiže chodiť načas, nie je vždy ľahké. Musíme prekonávať všelijaké prekážky, ako je cestovanie na dlhé vzdialenosti, hustá doprava alebo naplnený rozvrh. Chodiť načas je však napriek tomu dôležité. Napríklad na pracovisku sa dochvíľny človek obyčajne považuje za spoľahlivého a usilovného. Na druhej strane človek, ktorý chodí neskoro, môže komplikovať prácu iným a môže spôsobovať zníženie kvality výrobkov a služieb. Študent môže pre neskoré príchody zmeškať niektoré vyučovacie hodiny a to môže spomaliť jeho pokrok v štúdiu. Neskorý príchod k zubárovi alebo k inému lekárovi môže mať zlý vplyv na kvalitu poskytnutého zákroku či liečby.

Niekde sa však dochvíľnosť nepovažuje za príliš dôležitú. V takom prostredí by sme si mohli ľahko zvyknúť chodiť neskoro. Preto je veľmi dôležité rozvíjať si túžbu nemeškať. Keď budeme chápať, prečo je dochvíľnosť dôležitá, určite nám to pomôže prejavovať ju. Čo patrí k dôvodom, prečo byť dochvíľny? Ako si môžeme túto vlastnosť osvojiť? A aký úžitok môžeme očakávať, keď budeme chodiť načas?

Jehova je dochvíľny Boh

Najzávažnejší dôvod, prečo chceme byť dochvíľni, je ten, že chceme napodobňovať Boha, ktorého uctievame. (Ef. 5:1) Jehova dáva v tejto vlastnosti vynikajúci príklad. Nikdy nemešká. Pri uskutočňovaní svojich predsavzatí sa presne drží svojho rozvrhu. Napríklad keď sa rozhodol zničiť bezbožný svet potopou, Noachovi povedal: „Urob si koráb z dreva živicového stromu.“ Ako sa blížil koniec bezbožného sveta, Jehova Noachovi povedal, aby vošiel do korábu, a informoval ho: „Už o sedem dní spôsobím, aby pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí; a všetko jestvujúce, čo som urobil, zotriem z povrchu zeme.“ Potom, presne v ohlásenom čase, „sedem dní neskoršie sa stalo, že potopa vôd prišla na zem“. (1. Mojž. 6:14; 7:4, 10) Predstav si, čo by sa asi bolo stalo s Noachom a jeho rodinou, keby neboli načas vošli do korábu. Museli byť dochvíľni podobne ako Boh, ktorého uctievali.

Asi 450 rokov po potope povedal Jehova patriarchovi Abrahámovi, že bude mať syna, prostredníctvom ktorého príde sľúbené Semeno. (1. Mojž. 17:15–17) Povedal, že Izák sa narodí „v tomto ustanovenom čase budúci rok“. Stalo sa tak? Písmo uvádza: „Sára oťarchavela a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna v ustanovenom čase, o ktorom s ním hovoril Boh.“ ​(1. Mojž. 17:21; 21:2)

V Biblii je mnoho príkladov, z ktorých vidno Božiu dochvíľnosť. (Jer. 25:11–13; Dan. 4:20–25; 9:25) Biblia nám hovorí, že máme stále očakávať Jehovov budúci deň súdu. Máme uistenie, že ‚sa neoneskorí‘, aj keby sa z ľudského hľadiska zdalo, že sa ‚zdržal‘. (Hab. 2:3)

Dôležitosť dochvíľnosti pri uctievaní Boha

Všetci izraelskí muži sa museli načas dostaviť na miesto určené na „Jehovove obdobia sviatkov“. (3. Mojž. 23:2, 4) Boh okrem toho stanovil čas, v ktorom sa majú predkladať určité obete. (2. Mojž. 29:38, 39; 3. Mojž. 23:37, 38) Nenaznačuje to, že chce, aby jeho služobníci boli pri uctievaní dochvíľni?

Keď v prvom storočí apoštol Pavol hovoril Korinťanom, ako sa majú organizovať kresťanské zhromaždenia, povedal: „Nech sa všetko deje slušne a usporiadane.“ ​(1. Kor. 14:40) Preto sa stretnutia, na ktorých kresťania uctievali Boha, mali začínať v stanovenom čase. Jehovov názor na presnosť sa nezmenil. (Mal. 3:6) Čo teda môžeme urobiť, aby sme boli na týchto kresťanských zhromaždeniach načas?

Čo nám pomôže byť dochvíľni

Niektorí si uvedomili, že veľmi užitočné je vopred plánovať. (Prísl. 21:5) Predstavme si, že musíme niekam cestovať a prísť tam v určitom čase. Bolo by múdre vyhradiť si na cestu len toľko času, koľko na ňu minimálne potrebujeme? Nebolo by lepšie vyjsť s niekoľkominútovým predstihom, aby sme sa neoneskorili, ani keby sa cestou prihodila nejaká „nepredvídaná udalosť“? (Kaz. 9:11) „Jedna vec, ktorá môže každému pomôcť chodiť načas, je mať jasnú predstavu o tom, koľko potrvá cesta,“ hovorí mladý José známy svojou dochvíľnosťou.a

Niektorí si azda budú musieť zariadiť, aby mohli z práce odísť v takom čase, aby na kresťanské zhromaždenie prišli načas. Práve to urobil istý svedok z Etiópie, keď si uvedomil, že pre rozvrh pracovných zmien by chodil na zhromaždenia o tri štvrte hodiny neskôr. S jedným spolupracovníkom sa dohodol, že ho v tie večery, keď sú zhromaždenia, bude striedať skôr. On zasa súhlasil s tým, že za spolupracovníka vezme jednu sedemhodinovú zmenu.

Chodiť na zhromaždenia načas je zvlášť náročné, ak máme malé deti. Povinnosť vychystať deti obyčajne pripadne matke, ale ostatní členovia rodiny by jej mali pomáhať. Esperanza, ktorá žije v Mexiku, sa sama starala o osem detí, ktoré sú teraz vo veku od 5 do 23 rokov. Vysvetľuje, ako sa jej rodine darí chodiť na zhromaždenia načas: „Staršie dcéry pomáhajú vychystať mladších súrodencov. Ja tak môžem dokončiť domáce práce a pripraviť sa, aby sme na zhromaždenie vyrazili v určenom čase.“ Táto rodina má na odchod určený čas a všetci spolupracujú, aby sa im ho podarilo dodržať.

Úžitok z dochvíľnosti pri uctievaní Boha

Uvažovaním nad požehnaniami, ktoré nám prinesú včasné príchody na kresťanské zhromaždenia, si môžeme posilniť túžbu a odhodlanie robiť, čo je možné, aby sme boli dochvíľni. Mladá sestra Sandra, ktorá si osvojila zvyk chodiť na zhromaždenia s dostatočným predstihom, hovorí: „Na zhromaždenia rada chodím včas, lebo mi to umožňuje pozdraviť sa s bratmi a sestrami, porozprávať sa s nimi a lepšie ich spoznať.“ Keď prídeme do sály Kráľovstva skôr, môžeme mať úžitok z toho, že si vypočujeme, ako vytrvávajú a verne slúžia ďalší prítomní. Svojou prítomnosťou a povzbudzujúcimi rozhovormi môžeme mať aj my dobrý vplyv na našich bratov a sestry a ‚podnecovať ich k láske a k znamenitým skutkom‘. (Hebr. 10:24, 25)

Pieseň a modlitba, ktorými sa začína každé kresťanské zhromaždenie, sú neoddeliteľnou súčasťou nášho uctievania. (Žalm 149:1) Naše piesne chvália Jehovu, pripomínajú nám, aké vlastnosti si máme rozvíjať, a povzbudzujú nás radostne sa zapájať do služby. A čo úvodná modlitba? V staroveku nazval Jehova chrám svojím ‚domom modlitby‘. (Iz. 56:7) Dnes sa schádzame, aby sme sa modlili k Bohu na našich zhromaždeniach. Úvodná modlitba nie je len prosbou o to, aby nás Jehova viedol a dal nám svätého ducha, pripravuje tiež našu myseľ a srdce, aby boli vnímavejšie na preberané informácie. Mali by sme byť odhodlaní prichádzať na naše zhromaždenia včas, aby sme stihli úvodnú pieseň i modlitbu.

Dvadsaťtriročná Helen o svojich dôvodoch, prečo chodí na zhromaždenia včas, hovorí: „Považujem to za spôsob, ako dať najavo lásku k Jehovovi, lebo on poskytuje všetko, čo sa tam predkladá vrátane piesní a úvodnej modlitby.“ Nemali by sme sa na to pozerať rovnako? Áno, mali. Snažme sa teda učiť dochvíľnosti vo všetkom, čo robíme, zvlášť v tom, čo súvisí s uctievaním pravého Boha.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Priprav sa zavčasu

[Obrázok na strane 26]

Počítaj s ‚nepredvídanou udalosťou‘

[Obrázky na strane 26]

Maj úžitok zo včasného príchodu na zhromaždenia