Rozvíjaj si zvyk byť dochvíľny
1. Aký príklad nám dáva Jehova v dochvíľnosti?
1 Jehova je vždy dochvíľny. Napríklad svojim služobníkom poskytuje „pomoc v pravý čas“. (Hebr. 4:16) Rozdeľuje tiež duchovný „pokrm v pravý čas“. (Mat. 24:45) Preto môžeme dôverovať, že prichádzajúci deň jeho hnevu „sa neoneskorí“. (Hab. 2:3) Ako dobre, že Jehova je dochvíľny! (Žalm 70:5) Pre nás zaneprázdnených nedokonalých ľudí však môže byť veľmi náročné prejavovať túto vlastnosť. Prečo by sme si mali rozvíjať zvyk byť dochvíľni?
2. Prečo dochvíľnosť prináša chválu Jehovovi?
2 V týchto posledných dňoch, keď mnohí ľudia milujú samých seba a sú bez sebaovládania, sa dochvíľnosť stala niečím výnimočným. (2. Tim. 3:1–3) Preto ak sú kresťania dochvíľni v práci, chodia načas na schôdzky a stretnutia, ostatní si to všímajú a prináša to chválu Jehovovi. (1. Petra 2:12) Niektorí kresťania sú vo svetskej práci zvyčajne načas, ale na zhromaždenia a iné teokratické podujatia často meškajú. Ako je to s nami? Keď prichádzame včas na kresťanské zhromaždenia, ešte pred úvodnou piesňou a modlitbou, dávame tým najavo svoju túžbu napodobňovať nášho poriadkumilovného nebeského Otca. (1. Kor. 14:33, 40)
3. Prečo je dochvíľnosť prejavom ohľaduplnosti voči ostatným?
3 Keď sme dochvíľni, prejavujeme tiež ohľaduplnosť voči ostatným. (Fil. 2:3, 4) Napríklad keď sme včas na kresťanských zhromaždeniach vrátane schôdzok pred službou, spolukresťania nie sú zbytočne rušení. Na druhej strane, ak zo zvyku chodievame neskoro, vyvolávame u ostatných dojem, akoby sme svoj čas považovali za cennejší než ich. Dochvíľnosť je znakom spoľahlivosti, usilovnosti a dôveryhodnosti — vlastností, ktoré si ľudia okolo nás cenia.
4. Ako sa môžeme zlepšiť, ak často meškáme?
4 Ak často meškáš, zamysli sa nad príčinou. Osvoj si nejaký systém, vytvor si realistický plán, ktorý ti umožní plniť si úlohy v stanovenom čase. (Kaz. 3:1; Fil. 1:10) Popros o pomoc Jehovu. (1. Jána 5:14) Byť dochvíľny je jeden zo spôsobov, ako dať najavo, že chápeme dve najväčšie prikázania Zákona — milovať Boha a milovať svojho blížneho. (Mat. 22:37–39)