Hľadaj v každom to dobré

„Pamätaj na mňa, ó, môj Bože, v dobrom.“ — NEHEMIÁŠ 13:31.

1. Ako Jehova prejavuje dobrotu voči všetkým?

PO MNOHÝCH zamračených a pochmúrnych dňoch je slnečný deň vítanou zmenou, ktorá pozdvihne ľudského ducha a poteší. Podobne aj po dlhom období horúčav a sucha poskytne osvieženie a úľavu spŕška dažďa, ba aj lejak. Náš milujúci Stvoriteľ, Jehova, vytvoril v zemskej atmosfére tento obdivuhodný dar počasia. Ježiš upriamil pozornosť na Božiu štedrosť, keď učil: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú; aby ste dokázali, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, lebo on pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých.“ ​(Matúš 5:43–45) Áno, Jehova prejavuje dobrotu voči všetkým. Jeho služobníci by sa mali snažiť napodobňovať ho aj tým, že hľadajú v druhých to dobré.

2. a) Na základe čoho Jehova prejavuje dobrotu? b) Ako pozorne si Jehova všíma našu reakciu na jeho dobrotu?

² Na základe čoho Jehova prejavuje dobrotu? Aj keď Adam upadol do hriechu, Jehova neprestal hľadať v ľuďoch to dobré. (Žalm 130:3, 4) Jeho predsavzatím je znovu umožniť poslušnému ľudstvu žiť v raji. (Efezanom 1:9, 10) Vďaka jeho nezaslúženej láskavosti máme vyhliadku na oslobodenie od hriechu a nedokonalosti prostredníctvom sľúbeného Semena. (1. Mojžišova 3:15; Rimanom 5:12, 15) Opatrenie výkupného otvára ľudstvu cestu, aby nakoniec opäť získalo dokonalosť. Jehova teraz každého z nás pozoruje a okrem iných vecí si všíma, ako reagujeme na jeho veľkorysosť. (1. Jána 3:16) Jehovovi neunikne nič, čím dávame najavo vďačnosť za jeho dobrotu. „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu,“ napísal apoštol Pavol. — Hebrejom 6:10.

3. Aká otázka si zasluhuje našu pozornosť?

³ Ako teda môžeme napodobňovať Jehovu v tom, že hľadáme v druhých dobro? Pozrime sa, ako to môžeme robiť v týchto štyroch oblastiach nášho života: (1) v kresťanskej službe, (2) v rodine, (3) v zbore a (4) v našich vzťahoch s inými.

V diele kázania a robenia učeníkov

4. V akom zmysle je účasť na kresťanskej službe prejavom toho, že hľadáme v druhých to dobré?

⁴ „Pole je svet,“ povedal Ježiš, keď sa ho učeníci pýtali, čo znamená podobenstvo o pšenici a burine. Ako Kristovi novodobí učeníci si uvedomujeme pravdivosť týchto slov, keď vykonávame našu službu. (Matúš 13:36–38; 28:19, 20) K našej zvestovateľskej službe patrí verejné vyhlasovanie našej viery. Už samotný fakt, že Jehovovi svedkovia sú dnes dobre známi svojou službou z domu do domu i na uliciach, svedčí o našej snahe hľadať tých, ktorí si zaslúžia počuť posolstvo o Kráľovstve. Áno, Ježiš povedal: „Do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny vojdete, skúmajte, kto si to tam zaslúži.“ — Matúš 10:11; Skutky 17:17; 20:20.

5, 6. Prečo vytrvalo navštevujeme ľudí v ich domácnostiach?

⁵ Keď vykonávame u ľudí neohlásené návštevy, vidíme, ako reagujú na naše posolstvo. Niekedy sa nám stáva, že zatiaľ čo jeden človek nás počúva, iný člen tej istej domácnosti zakričí: „Nemáme záujem“ a návštevu ukončí. Iste je nám ľúto, ak odpor alebo nezáujem jedného človeka ovplyvní reakciu druhého. Ako môžeme v takom prípade ďalej hľadať v každom to dobré?

⁶ Keď tam znovu zvestujeme a navštívime tú istú domácnosť, možno máme príležitosť hovoriť priamo s človekom, ktorý predtým ukončil našu návštevu. Ak pamätáme na to, čo sa vtedy odohralo, pomôže nám to lepšie sa pripraviť. Pohnútky odporcu nemuseli byť zlé. Možno bol presvedčený, že je správne, aby zabránil svojmu príbuznému ďalej počúvať posolstvo o Kráľovstve. Jeho názor mohol byť ovplyvnený nepravdivými informáciami o našich úmysloch. Ale to nás neodradí od toho, aby sme ďalej zvestovali aj tejto domácnosti a taktne sa snažili napraviť mylné predstavy. Záleží nám na tom, aby sme každému pomohli získať presné poznanie Boha. Potom možno Jehova tohto človeka pritiahne. — Ján 6:44; 1. Timotejovi 2:4.

7. Čo nám pomôže prejavovať pozitívny postoj, keď oslovujeme ľudí v službe?

⁷ Keď Ježiš dával učeníkom pokyny do služby, upozornil ich aj na odpor, ktorý môže vzniknúť zo strany rodiny. Povedal: „Prišiel [som] rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej matke a nevestu proti jej svokre. Skutočne, nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej domácnosti.“ ​(Matúš 10:35, 36) No okolnosti a postoje ľudí sa menia. Náhla choroba, strata príbuzného, nešťastie, citové problémy alebo nespočetné množstvo ďalších faktorov môže ovplyvniť to, ako ľudia zareagujú na naše kázanie. Ak by sme mali negatívny postoj — že ľudia, ktorým zvestujeme, nikdy nezareagujú —, mohli by sme povedať, že v nich naozaj hľadáme to dobré? Preto sa snažme pri opätovnom navštívení takých domácností prejavovať pozitívny postoj. Možno sa tam tentoraz stretneme s inou reakciou. Niekedy nielen to, čo povieme, ale aj to, ako to povieme, môže vyvolať odlišnú reakciu. Vrúcna modlitba k Jehovovi pred začiatkom služby nám istotne pomôže, aby sme boli pozitívni a predkladali posolstvo o Kráľovstve spôsobom, ktorý bude príťažlivý pre všetkých. — Kolosanom 4:6; 1. Tesaloničanom 5:17.

8. Aké výsledky to môže priniesť, keď kresťania hľadajú to dobré vo svojich neveriacich príbuzných?

⁸ V niektorých zboroch slúžia Jehovovi mnohí členovia tej istej rodiny. Vytrvalosť niektorého staršieho člena rodiny a jeho dobré vzťahy v rodine či v manželstve často vyvolali u niektorých mladších členov domácnosti obdiv a úctu a to viedlo k zmene ich postoja. Aj mnohým kresťanským manželkám už pomohla rada apoštola Petra získať svojich manželov „bez slova“. — 1. Petra 3:1, 2.

V rodine

9, 10. Ako sa Jakob i Jozef snažili hľadať v členoch svojej rodiny to dobré?

⁹ Blízke vzťahy v rodine nám dávajú ďalší priestor na to, aby sme hľadali v druhých to dobré. Zamysli sa nad poučením, ktoré vyplýva z Jakobovho zaobchádzania s jeho synmi. V 1. Mojžišovej 37:3, 4 Biblia ukazuje, že Jakob zvlášť miloval Jozefa. Jozefovi súrodenci naňho žiarlili, a to až do takej miery, že ho chceli zabiť. Všimni si však, aký postoj prejavili neskôr Jakob i Jozef. Obaja hľadali v členoch svojej rodiny to dobré.

¹⁰ Keď Jozef v čase hladu slúžil ako hlavný správca potravín v Egypte, pohostinne prijal svojich bratov. Hoci sa im hneď nedal spoznať, zabezpečil, aby bolo o nich dobre postarané a aby mohli ich zostarnutému otcovi odniesť dostatok potravín. Áno, Jozef napriek tomu, že sa v minulosti stal obeťou ich nenávisti, konal v ich najlepšom záujme. (1. Mojžišova 41:53–42:8; 45:23) Podobne aj Jakob na smrteľnej posteli vyslovil prorocké požehnania všetkým svojim synom. Hoci pre svoje nesprávne konanie prišli o niektoré výsady, ani jednému z nich nebolo odopreté dedičstvo v Zasľúbenej krajine. (1. Mojžišova 49:3–28) To bol z Jakobovej strany nádherný prejav nezlyhávajúcej lásky!

11, 12. a) Aký prorocký príklad zdôrazňuje, že je dôležité hľadať v členoch rodiny to dobré? b) Čo sa učíme z príkladu otca v Ježišovom podobenstve o márnotratnom synovi?

¹¹ Jehovova trpezlivosť v zaobchádzaní s neverným Izraelom nám poskytuje bližší pohľad na to, ako Jehova hľadá vo svojom ľude to dobré. Jehova na príklade rodinných pomerov proroka Hozeáša znázornil svoju stálu lásku. Gomer, Hozeášova manželka, sa opakovane dopúšťala cudzoložstva. Napriek tomu Jehova Hozeášovi povedal: „Choď ešte raz, miluj ženu, ktorú miluje druh a ktorá cudzoloží, ako v prípade Jehovovej lásky k synom Izraela, zatiaľ čo oni sa obracajú k iným bohom a milujú hrozienkové koláče.“ ​(Hozeáš 3:1) Prečo takýto pokyn? Jehova vedel, že v tomto národe, ktorý odbočoval z jeho ciest, niektorí jednotlivci zareagujú na jeho trpezlivosť. Hozeáš vyhlásil: „Potom sa synovia Izraela vrátia a určite budú hľadať Jehovu, svojho Boha, a Dávida, svojho kráľa; a určite prídu s chvením k Jehovovi a k jeho dobrote v konečnej časti dní.“ ​(Hozeáš 3:5) To je znamenitý príklad, o ktorom môžeme premýšľať, keď máme rodinné problémy. Ak budeš stále hľadať to dobré v ostatných členoch rodiny, prinajmenšom tým dáš vynikajúci príklad v prejavovaní trpezlivosti.

¹² Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi nám pomáha ešte lepšie pochopiť, ako môžeme hľadať to dobré v členoch svojej rodiny. Mladší syn, ktorý predtým žil roztopašným životom, sa vrátil domov. Otec s ním zaobchádzal milosrdne. A ako reagoval na sťažnosti svojho staršieho syna, ktorý rodinu nikdy neopustil? Otec mu povedal: „Dieťa, vždy si bol so mnou a všetko, čo je moje, je tvoje.“ To nebolo necitlivé odbitie, ale skôr potvrdenie otcovskej lásky. „Jednoducho [sme sa] museli veseliť a radovať,“ pokračoval otec, „lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil, a bol stratený, ale našiel sa.“ Podobne aj my môžeme stále hľadať v druhých to dobré. — Lukáš 15:11–32.

V kresťanskom zbore

13, 14. Aký je jeden zo spôsobov, ako uplatňovať kráľovský zákon lásky v kresťanskom zbore?

¹³ Ako kresťania sa usilujeme žiť podľa kráľovského zákona lásky. (Jakub 2:1–9) Možno pre nás nie sú problémom ekonomické rozdiely v našom zbore. Ale nemohli by byť medzi nami „triedne rozdiely“ založené na tom, akej sme rasy alebo z akého kultúrneho či dokonca náboženského prostredia pochádzame? Ako môžeme v takom prípade uplatniť Jakubovu radu?

¹⁴ Keď vrúcne vítame všetkých, ktorí navštevujú kresťanské zhromaždenia, svedčí to o tom, že naše srdce je dostatočne široké, aby pojalo ľudí každého druhu. Ak sa ujímame iniciatívy a prihovárame sa novým v sále Kráľovstva, ich počiatočná nervozita či rozpaky sa pravdepodobne stratia. Niektorí sa o svojej prvej návšteve kresťanského zhromaždenia vyjadrili: „Všetci boli takí priateľskí. Zdalo sa mi, akoby ma tam všetci poznali. Cítil som sa ako doma.“

15. Ako možno pomôcť mladým v zbore, aby prejavovali záujem o vekovo starších?

¹⁵ V niektorých zboroch po zhromaždení vytvárajú mladí skupinky v sále Kráľovstva alebo pred ňou a vyhýbajú sa spoločnosti starších členov zboru. Čo sa dá urobiť na prekonanie tohto trendu? Predovšetkým by rodičia mali doma školiť svoje deti a pripravovať ich na zhromaždenia. (Príslovia 22:6) Môžu ich napríklad poveriť tým, aby pre všetkých prichystali potrebné publikácie na zhromaždenie. Rodičia by zároveň mali povzbudzovať deti, aby sa v sále Kráľovstva porozprávali aj s vekovo staršími či telesne postihnutými členmi zboru. Keď sa deti budú vedieť porozprávať s týmito spolukresťanmi o niečom zmysluplnom, budú mať z toho radosť.

16, 17. Ako môžu dospelí hľadať to dobré v mladých v zbore?

¹⁶ Starší bratia a sestry by zas mali prejavovať záujem o mladých v zbore. (Filipanom 2:4) Môžu sa mladým prihovoriť a povzbudiť ich. Na zhromaždení obyčajne odznie viacero zaujímavých myšlienok. Mladých sa možno opýtať, či sa im zhromaždenie páčilo a či tam boli nejaké myšlienky, ktoré ich zvlášť zaujali a chceli by ich uplatniť. Mladí sú neoddeliteľnou časťou zboru a zaslúžia si pochvalu, keď pozorne počúvajú, podávajú komentáre alebo majú na zhromaždení nejakú úlohu. Spôsob, akým mladí zaobchádzajú so staršími členmi zboru, a postoj, s akým pristupujú k jednoduchým úlohám v domácnosti, môže byť neskôr ukazovateľom toho, či by dobre zvládli aj zodpovednejšie úlohy. — Lukáš 16:10.

¹⁷ Keď niektorí mladí prijali určitú zodpovednosť, urobili pokrok do takej miery, že sa stali duchovne spôsobilými ujať sa ešte dôležitejších úloh. Užitočná činnosť im tiež pomôže vyhýbať sa nerozumnému konaniu. (2. Timotejovi 2:22) Takými úlohami možno bratov, ktorí sa usilujú o výsadu slúžiť ako služobní pomocníci, ‚vyskúšať, či sú vhodní‘. (1. Timotejovi 3:10) Ich aktívna účasť na zhromaždeniach a horlivosť v službe, ako aj úprimný záujem o všetkých v zbore pomôže starším posúdiť, či sú spôsobilí prijať ďalšie výsady.

Hľadať v každom to dobré

18. Akému osídlu by sa starší mali vyhýbať a prečo?

¹⁸ „Prejavovať predpojatosť v súde nie je dobré,“ hovorí sa v Prísloviach 24:23. Múdrosť zhora si od starších vyžaduje, aby sa vyhýbali straníckosti, keď posudzujú záležitosti v zbore. Jakub napísal: „Múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nerobí stranícke rozdiely, nie je pokrytecká.“ ​(Jakub 3:17) Samozrejme, keď sa starší snažia hľadať v druhých to dobré, musia si dávať pozor, aby ich úsudok nebol nikdy skreslený vplyvom osobných vzťahov či emócií. „Boh zaujíma miesto v zhromaždení Božského,“ napísal žalmista Asaf. „Súdi uprostred bohov [čiže „božských“, čo sa vzťahuje na ľudských sudcov]: ‚Ako dlho budete nespravodlivo súdiť a nadŕžať zlým?‘“ ​(Žalm 82:1, 2) Teda keď kresťanskí starší posudzujú záležitosť týkajúcu sa nejakého svojho priateľa či príbuzného, vyhýbajú sa akémukoľvek sklonu k nadŕžaniu. Takým konaním chránia jednotu zboru a umožňujú, aby v ňom voľne pôsobil Jehovov duch. — 1. Tesaloničanom 5:23.

19. Ako sa prejaví to, že hľadáme v druhých to dobré?

¹⁹ Keď hľadáme v našich bratoch a sestrách to dobré, odzrkadľujeme postoj, aký mal Pavol voči bratom v Tesalonike. Povedal: „Máme dôveru v Pána, že robíte a budete robiť to, čo nariaďujeme.“ ​(2. Tesaloničanom 3:4) Keď hľadáme v druhých to dobré, je pre nás ľahšie prehliadať ich chyby. Všímame si, za čo by sme mohli našich bratov pochváliť, a vyhýbame sa kritickému duchu. „U správcov sa vyhľadáva, aby bol človek nájdený verný,“ napísal Pavol. (1. Korinťanom 4:2) Takáto vernosť nielen u tých, ktorým je zverené správcovstvo v zbore, ale u všetkých našich kresťanských bratov a sestier nás k nim priťahuje. To nás všetkých zbližuje a posilňuje to putá našej kresťanskej lásky. Na bratov sa pozeráme tak ako Pavol, ktorý ich nazval svojimi „spolupracovníkmi pre Božie kráľovstvo“ a „posilňujúcou pomocou“. (Kolosanom 4:11) Tak prejavujeme Jehovov postoj.

20. Aké požehnania zažijú tí, ktorí v každom hľadajú to dobré?

²⁰ Určite sa stotožňujeme s Nehemiášovou prosbou: „Pamätaj na mňa, ó, môj Bože, v dobrom.“ ​(Nehemiáš 13:31) Akí môžeme byť šťastní, že Jehova hľadá v ľuďoch to dobré! (1. Kráľov 14:13) Aj my sa snažme robiť to isté. Vďaka takému konaniu budeme mať vyhliadku, že získame záchranu a večný život v prichádzajúcom novom svete. — Žalm 130:3–8.

Ako by si odpovedal?

• Na základe čoho Jehova prejavuje dobrotu voči všetkým ľuďom?

• Ako môžeme hľadať v druhých to dobré

• v službe?

• v rodine?

• v zbore?

• vo vzťahoch s inými?

[Obrázok na strane 18]

Jozef konal v najlepšom záujme svojich bratov, hoci ho predtým nenávideli

[Obrázok na strane 19]

Odpor nás nezastaví v úsilí pomáhať všetkým

[Obrázok na strane 20]

Jakob ani jednému zo svojich synov neodoprel požehnanie napriek ich minulosti

[Obrázok na strane 21]

Na zhromaždeniach všetkých srdečne vítajme