Prinášajme „každý druh dobra“
„Ovocie svetla pozostáva z každého druhu dobra.“ — EFEZANOM 5:9.
1, 2. Aké dve skupiny jestvujú už od staroveku a v čom je ich situácia dnes odlišná?
PO VZBURE v Edene asi pred šesťtisíc rokmi a potom znovu po potope v Noachových dňoch sa ľudstvo rozdelilo do dvoch skupín alebo organizácií. Jedna pozostávala z tých, ktorí sa snažili slúžiť Jehovovi, druhá z tých, ktorí nasledovali Satana. Existujú tieto organizácie ešte stále? Určite áno! Prorok Izaiáš sa zmienil o týchto dvoch skupinách a predpovedal ich stav v dnešnej dobe: „Hľa, tma pokryje zem a hustá temnota národnostné skupiny; na teba však bude žiariť Jehova a na tebe bude vidieť jeho vlastnú slávu.“ — Izaiáš 60:1, 2.
2 Naozaj, rozdiel medzi týmito dvoma organizáciami je taký veľký ako rozdiel medzi svetlom a tmou. A ako lúč svetla priťahuje človeka, ktorý zablúdil v tme, tak svetlo od Jehovu žiariace v tomto temnom svete pritiahlo milióny ľudí so správnym sklonom srdca do Božej organizácie. Izaiáš ďalej hovorí: „Národy [iné ovce] istotne pôjdu k tvojmu svetlu a králi [pomazaní dedičia Kráľovstva] k jasu tvojej žiary.“ — Izaiáš 60:3.
3. Akými spôsobmi kresťania ukazujú Jehovovu slávu?
3 Ako Jehovov ľud ukazuje Jehovovu slávu? Jeden zo spôsobov je ten, že zvestuje dobré posolstvo o zriadenom Božom nebeskom kráľovstve. (Marek 13:10) Ale navyše ešte napodobňuje Jehovu, hlavný príklad dobroty, a takto svojím správaním priťahuje miernych k svetlu. (Efezanom 5:1) Pavol povedal: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v spojitosti s Pánom. Choďte ďalej ako deti svetla.“ Pokračoval: „Ovocie svetla pozostáva z každého druhu dobra, spravodlivosti a pravdy. Presviedčajte sa stále o tom, čo je prijateľné Pánovi; a prestaňte sa s nimi zúčastňovať na neplodných skutkoch, ktoré patria tme.“ (Efezanom 5:8–11) Čo mienil Pavol slovami „každý druh dobra“?
4. Čo je dobrota a ako ju možno vidieť na kresťanovi?
4 Ako ukázal náš predchádzajúci článok, dobrota je vlastnosť alebo stav vynikajúcej mravnej hodnoty, cnosť. Ježiš povedal, že iba Jehova je dobrý v absolútnom zmysle. (Marek 10:18) Napriek tomu môže kresťan napodobňovať Jehovu pestovaním dobroty, ktorá je ovocím ducha. (Galaťanom 5:22) V komentári o gréckom slove pre „dobro“, agathos, slovník Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words hovorí: „[Slovo] opisuje to, čo súc dobré svojou povahou alebo prirodzenosťou, je prospešné svojimi účinkami.“ Preto kresťan pestujúci dobrotu bude jednak dobrý a bude aj robiť dobro. (Porovnaj 5. Mojžišovu 12:28.) Bude sa vyhýbať tiež tomu, čo je v protiklade k dobrote, ‚neplodným skutkom, ktoré patria tme‘. Rozličné spôsoby, ktorými môže kresťan prejavovať dobrotu svojím správaním, sú ‚druhy dobra‘, o ktorých sa zmienil Pavol. Aké sú niektoré z nich?
„Stále konaj dobro“
5. Čo je jedným druhom dobra a prečo by ho mal kresťan pestovať?
5 Pavol sa zmienil o jednom druhu dobra vo svojom liste Rimanom. Keď hovoril o podriadenosti „nadriadeným vrchnostiam“, povedal: „Nechceš sa báť vrchnosti? Stále konaj dobro a budeš mať od nej chválu.“ „Dobro“, o ktorom sa zmieňuje, je poslušnosť zákonom a nariadeniam svetských vrchností. Prečo by im mal byť kresťan podriadený? Aby sa vyhol zbytočnému konfliktu s vrchnosťami, a tak riziku potrestania — čo je však ešte dôležitejšie — aby si zachoval čisté svedomie pred Bohom. (Rimanom 13:1–7) Zatiaľ čo kresťan v prvom rade zachováva poslušnosť Jehovovi, tiež ‚ctí kráľa‘ a nebúri sa proti vrchnostiam, ktoré existujú s pripustením Boha Jehovu. (1. Petra 2:13–17) Takto sú kresťania dobrými susedmi, dobrými občanmi a dobrými príkladmi.
Ohľaduplní k iným
6. a) Aká je ďalšia stránka dobroty? b) O kom je zmienka v Biblii ako o takých, ktorí si zasluhujú náš ohľad?
6 Jehovova dobrota sa prejavuje v tom, že poskytuje všetkým obyvateľom zeme „dážď z neba a plodné obdobia“. V dôsledku toho sú ‚srdcia naplnené pokrmom a veselosťou‘ a vidno, že Boh je skutočne ohľaduplný. (Skutky 14:17) Môžeme ho napodobňovať v tomto ohľade prejavovaním ohľaduplnosti k iným v malom aj vo veľkom. Komu predovšetkým? Pavol sa zvlášť zmieňuje o starších, o „tých, ktorí medzi vami tvrdo pracujú a ktorí vám predsedajú v Pánovi a napomínajú vás“. Nabáda kresťanov, aby im prejavovali „mimoriadnu pozornosť v láske pre ich prácu“. (1. Tesaloničanom 5:12, 13) Ako to môžeme robiť? Tým, že budeme s nimi plne spolupracovať — napríklad podieľať sa na potrebnej práci v sále kráľovstva. Hoci stále môžeme cítiť voľnosť požiadať starších o pomoc, keď je to potrebné, nemali by sme byť nerozumne nároční. Radšej sa snažme, akokoľvek len môžeme, odľahčiť bremeno týchto tvrdo pracujúcich pastierov, z ktorých mnohí majú okrem svojich zborových povinností aj rodinné zodpovednosti.
7. Akými spôsobmi môžeme prejaviť ohľad starším osobám?
7 Aj telesne staršie osoby si zasluhujú náš ohľad. Mojžišovský Zákon zvlášť prikazoval: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad a pred svojím Bohom budeš mať bázeň. Ja som Jehova.“ (3. Mojžišova 19:32) Ako možno prejaviť takýto ohľad? Mladší im možno budú chcieť dobrovoľne pomôcť s nákupmi alebo inými domácimi prácami. Starší môžu ohľaduplne preskúmať, či niektoré staršie osoby nepotrebujú pomoc pri návšteve zhromaždení. Na zjazdoch sa mladí, vitálni jednotlivci vyhnú strkaniu do pomalšie sa pohybujúcich starších, keď sa netrpezlivo pokúšajú prejsť okolo nich, a budú trpezliví, ak je starší trochu pomalý pri usádzaní sa alebo pri preberaní jedla.
8. Ako môžeme prejaviť ohľad ďalšej skupine, ktorá si to zasluhuje podľa zmienky v Biblii?
8 Žalmista sa zmieňuje o inej skupine, ktorá potrebuje ohľad: „Šťastný je každý, kto si počína ohľaduplne voči poníženému.“ (Žalm 41:1; 41:2, RP) Môže byť ľahké byť ohľaduplný k významným alebo bohatým, ale čo potom k poníženým alebo chudobným? Biblický pisateľ Jakub naznačil, že prejavovanie rovnakej ohľaduplnosti i k týmto je skúškou našej spravodlivosti a kresťanskej lásky. Kiež obstojíme v tejto skúške tým, že budeme pozorní voči všetkým bez ohľadu na ich okolnosti. — Filipanom 2:3, 4; Jakub 2:2–4, 8, 9.
„Staňte sa milosrdnými“
9, 10. Prečo by mali byť kresťania milosrdní a ako možno prejavovať tento druh dobra?
9 Ďalší druh dobroty vidieť z niektorých Ježišových podobenstiev. V jednom z nich Ježiš hovoril o Samaritánovi, čo cestou našiel muža, ktorý bol olúpený, kruto zbitý a zanechaný ležiaci na ceste. Lévita a kňaz prešli okolo zraneného muža a nepomohli mu. Ale Samaritán sa zastavil a poskytol mu pomoc, pričom urobil viac, ako by sa možno bežne očakávalo. Tento príbeh sa často nazýva podobenstvo o dobrom Samaritánovi (v angličtine). Aký druh dobra prejavil Samaritán? Milosrdenstvo. Keď Ježiš požiadal svojho poslucháča, aby určil, kto sa ukázal ako blížny toho zraneného muža, dostal správnu odpoveď: „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný.“ — Lukáš 10:37.
10 Milosrdní kresťania napodobňujú Jehovu, o ktorom Mojžiš povedal Izraelčanom: „Jehova, tvoj Boh, je milosrdný Boh. Neopustí ťa, ani ťa neskazí, ani nezabudne na zmluvu tvojich predkov, ktorú im prisahal.“ (5. Mojžišova 4:31) Ježiš ukázal, ako by nás malo ovplyvniť Božie milosrdenstvo: „Staňte sa milosrdnými, ako je milosrdný váš Otec.“ (Lukáš 6:36) Ako môžeme prejavovať milosrdenstvo? Ako ukázalo Ježišovo podobenstvo, jeden zo spôsobov je byť ochotný pomôcť svojim blížnym, aj keby to znamenalo riziko alebo nepohodlie. Dobrý človek nebude nevšímavý k utrpeniu svojho brata, ak v tom môže niečo urobiť. — Jakub 2:15, 16.
11, 12. Čo zahrnuje milosrdenstvo podľa Ježišovho podobenstva o otrokoch a ako to môžeme prejavovať dnes?
11 Ďalšie z Ježišových podobenstiev ukázalo, že milosrdná dobrota zahŕňa ochotu odpúšťať iným. Hovoril o otrokovi, ktorý svojmu pánovi dlhoval desaťtisíc talentov. Otrok prosil o milosrdenstvo, pretože nebol schopný zaplatiť, a jeho pán mu láskavo odpustil tento obrovský dlh 60 000 000 denárov. Ale otrok odišiel a našiel iného otroka, ktorý mu dlhoval iba sto denárov. Otrok, ktorému bolo odpustené, nemilosrdne uvrhol dlžníka do väzenia, dokiaľ nebude môcť zaplatiť. Je zrejmé, že nemilosrdný otrok nebol dobrým človekom, a keď sa jeho pán dopočul, čo sa stalo, volal ho na účtovanie. — Matúš 18:23–35.
12 Aj my sme v podobnej situácii ako otrok, ktorému bolo odpustené. Na základe Ježišovej obete Jehova odpustil obrovský dlh hriechu na našom účte. Teda nepochybne by sme mali byť ochotní odpúšťať iným. Ježiš povedal, že by sme mali byť ochotní odpustiť „až sedemdesiatsedem ráz“, čo znamená bez obmedzenia. (Matúš 5:7; 6:12, 14, 15; 18:21, 22) Preto milosrdný kresťan nebude prechovávať zatrpknutosť. Nebude živiť nevraživosť alebo odmietať rozprávať sa so spolukresťanom v dôsledku nejakého nedorozumenia. Takýto nedostatok milosrdenstva nie je znakom kresťanskej dobroty.
Štedrí a pohostinní
13. Čo iné ešte zahrnuje dobrota?
13 Dobrota sa prejavuje aj štedrosťou a pohostinnosťou. Pri istej príležitosti prišiel k Ježišovi po radu jeden mladý muž. Povedal: „Učiteľ, čo dobré musím robiť, aby som získal večný život?“ Ježiš mu povedal, aby stále zachovával Božie prikázania. Áno, poslúchanie Jehovových prikázaní je jednou zo stránok dobroty. Mladý muž si myslel, že to už robí, ako najlepšie vie. Svojim blížnym sa už zrejme zdal byť dobrým človekom, predsa však cítil, že mu niečo chýba. Preto Ježiš povedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok a daj chudobným, a budeš mať poklad v nebi, a poď a buď mojím nasledovníkom.“ (Matúš 19:16–22) Mladý muž odišiel zarmútený. Bol veľmi bohatý. Ak by sa bol riadil Ježišovou radou, bol by ukázal, že nie je hmotár. A bol by vykonal dobrý skutok naozaj nesebeckej štedrosti.
14. Akú znamenitú radu o štedrosti dal Jehova i Ježiš?
14 Jehova nabádal Izraelčanov, aby boli štedrí. Čítame napríklad: „Každopádne mu máš dať [svojmu blížnemu postihnutému chudobou], a tvoje srdce nemá byť skúpe, keď mu dávaš, lebo Jehova, tvoj Boh, ťa preto požehná v každom tvojom skutku a v každom tvojom podnikaní.“ (5. Mojžišova 15:10; Príslovia 11:25) Sám Ježiš Kristus nabádal k štedrosti: „Dávajte a ľudia budú dávať vám. Budú vám sypať do lona znamenitú mieru, natlačenú, utrasenú a pretekajúcu.“ (Lukáš 6:38) Okrem toho bol aj sám Ježiš veľmi štedrý. Pri jednej príležitosti si vyhradil čas, aby si na chvíľu odpočinul. Zástupy zistili, kde sa nachádza, a prišli k nemu. Ježiš zabudol vo svojej štedrosti na odpočinok a vydával sa v prospech zástupu. Neskôr prejavil vynikajúcu pohostinnosť, keď zaobstaral potravu pre tento veľký zástup. — Marek 6:30–44.
15. Ako dali Ježišovi učeníci v prvom storočí znamenitý príklad v prejavovaní štedrosti?
15 Mnohí Ježišovi učeníci, verní rade od Jehovu a od Ježiša, boli pozoruhodne štedrí a pohostinní. V prvých dňoch kresťanského zboru mnohí z tých, ktorí prišli sláviť Letnice v roku 33 n. l., počuli zvestovanie apoštolov a stali sa veriacimi. Zostali tam aj po slávnosti, aby sa dozvedeli viac, a míňali sa im zásoby. Preto miestni veriaci predali svoj majetok a prispeli peniazmi na obživu svojim novým bratom, aby sa títo mohli lepšie upevniť vo viere. Aká to bola štedrosť! — Skutky 4:32–35; pozri aj Skutky 16:15; Rimanom 15:26.
16. Vymenuj niektoré spôsoby, ako môžeme byť dnes pohostinní a štedrí.
16 Dnes možno vidieť štedrosť podobnú Kristovej, keď kresťania prispievajú časom a peniazmi svojim miestnym zborom a celosvetovému zvestovateľskému dielu. Dôkazom toho je, keď prichádzajú na pomoc bratom postihnutým prírodnou katastrofou alebo vojnou. Prejaví sa to aj v starostlivosti o krajského dozorcu počas jeho pravidelnej návštevy. Alebo, keď „chlapci bez otca“ (a dievčatá bez otca) sú štedro pozvaní, aby sa zúčastnili rekreácie a rodinných biblických štúdií s inými kresťanskými rodinami, to je tiež pohostinnosť, prejav kresťanskej dobroty. — Žalm 68:5; 68:6, RP.
Hovoriť pravdu
17. Prečo je dnes náročné byť pravdovravný?
17 Keď Pavol opisoval ovocie svetla, spojil dobrotu so spravodlivosťou a pravdou, a bolo by správne hovoriť, že pravdovravnosť je ďalším druhom dobra. Dobrí ľudia neluhajú. Avšak hovoriť pravdu je zvlášť náročné dnes, keď je také rozšírené luhanie. Mnohí jednotlivci luhajú pri vypĺňaní svojich daňových priznaní. Zamestnanci luhajú v súvislosti s prácou, ktorú robia. Študenti podvádzajú pri vyučovaní a skúškach. Obchodníci luhajú, keď uzatvárajú kontrakty. Deti luhajú, aby unikli trestu. Zlomyseľní klebetníci luhajúc ničia povesť iných.
18. Ako sa Jehova pozerá na luhárov?
18 Luhanie je Jehovovi odporné. Medzi ‚siedmimi vecami‘, ktoré nenávidí, je „falošný jazyk“ a „falošný svedok, ktorý šíri lži“. (Príslovia 6:16–19) „Všetci luhári“ sú uvedení medzi zbabelcami, vrahmi a smilníkmi, ktorí nebudú mať miesto v Božom novom svete. (Zjavenie 21:8) Ďalej nám príslovie hovorí: „Kto chodí vo svojej priamosti, bojí sa Jehovu, ale kto je prevrátený na svojich cestách, ním pohŕda.“ (Príslovia 14:2) Luhár je prevrátený na svojich cestách. Preto luhár dokazuje, že pohŕda Jehovom. Aké je to hrozné pomyslenie! Teda stále hovorme pravdu, aj keď to povedie k tomu, že sme káznení alebo utrpíme finančnú stratu. (Príslovia 16:6; Efezanom 4:25) Tí, ktorí hovoria pravdu, napodobňujú Jehovu, ‚Boha pravdy‘. — Žalm 31:5; 31:6, RP.
Pestovať dobrotu
19. Čo slúži ku cti Stvoriteľa, ako to možno niekedy vidieť vo svete?
19 Toto je iba niekoľko z rôznych ‚druhov‘ dobroty, ktoré by mal kresťan pestovať. Je pravda, že ľudia vo svete do určitej miery prejavujú dobro. Niektorí sú napríklad pohostinní a iní sú milosrdní. Skutočne, podobenstvo o dobrom Samaritánovi bolo také pozoruhodné preto, že Ježiš tu hovoril o Nežidovi, ktorý prejavil milosrdenstvo, keď starší zo židovského zboru tak neurobili. Slúži to naozaj na česť Stvoriteľa človeka, že takéto črty sa prirodzene vyskytujú u niektorých ľudí, a to ešte aj po šesťtisíc rokoch nedokonalosti.
20, 21. a) Prečo je kresťanská dobrota odlišná od akejkoľvek dobroty, ktorú môžeme vidieť u ľudí vo svete? b) Ako môže kresťan pestovať dobrotu a prečo by sme to mali usilovne robiť?
20 Dobrota je však pre kresťanov niečo viac ako iba vlastnosť, ktorú by mohli alebo aj nemuseli mať. Je to vlastnosť, ktorú musia pestovať vo všetkých jej stránkach, pretože musia byť napodobňovateľmi Boha. Ako sa to dá? Biblia nám hovorí, že sa môžeme učiť dobrote. „Vyučuj ma dobrote,“ modlil sa žalmista k Bohu. Ako? Pokračoval: „Lebo prejavujem vieru v tvoje prikázania.“ Dodal: „Si dobrý a konáš dobro. Vyučuj ma svoje predpisy.“ — Žalm 119:66, 68.
21 Skutočne, ak sa učíme Jehovove prikázania a poslúchame ich, budeme pestovať dobrotu. Vždy pamätaj na to, že dobrota je ovocím ducha. Ak hľadáme Jehovovho ducha prostredníctvom modlitby, spoločenstva s našimi kresťanskými bratmi a štúdia Biblie, potom určite dostaneme pomoc pri pestovaní tejto vlastnosti. Okrem toho je dobrota mocná. Môže dokonca premôcť zlo. (Rimanom 12:21) Aké je teda životne dôležité, aby sme robili dobro všetkým, najmä svojim kresťanským bratom. (Galaťanom 6:10) Ak tak robíme, budeme medzi tými, ktorí sa tešia zo ‚slávy, cti a pokoja‘, ktoré sú sľúbené „každému, kto koná dobro“. — Rimanom 2:6–11.
Vieš odpovedať?
◻ Ako môžeme stále konať dobro, pokiaľ ide o nadriadené vrchnosti?
◻ Kto, okrem iných, si zasluhuje náš ohľad?
◻ Akými spôsobmi sa prejaví milosrdenstvo?
◻ Akými skutkami pohostinnosti a štedrosti sa dnes vyznačujú kresťania?
◻ Ako možno pestovať dobrotu?
[Obrázok na strane 20]
Ohľaduplnosť k iným je jednou zo stránok dobroty
[Obrázok na strane 23]
Ako Veľký učiteľ sa Ježiš štedro rozdával