Je beztriedna spoločnosť naozaj možná?

JOHN ADAMS, ktorý sa stal druhým prezidentom Spojených štátov, bol jedným z tých, ktorí podpísali historickú Deklaráciu nezávislosti obsahujúcu tieto ušľachtilé slová: „Za samozrejmé považujeme tieto pravdy: všetci ľudia sú stvorení rovní.“ Napriek tomu John Adams mal zjavne pochybnosti o tom, či sú si ľudia naozaj rovní, lebo napísal: „Nerovnosť mysle a tela je do takej miery zapísaná Všemocným Bohom v ľudskej povahe, že žiaden dômyselný plán ani politika ich nemôžu dostať na jednu úroveň.“ Naproti tomu britský historik H. G. Wells si dokázal predstaviť egalitársku spoločnosť založenú na troch princípoch: spoločné, ale čisté a nepoškvrnené svetové náboženstvo, vzdelanie pre všetkých a žiadne ozbrojené sily.

V dejinách doteraz ešte nepovstala egalitárska spoločnosť, akú si Wells predstavoval. Ľudia nie sú si ani zďaleka rovní a triedne rozdiely sú stále prevládajúcou črtou spoločnosti. Prinieslo spoločnosti ako celku toto rozdelenie na triedy nejaký úžitok? Nie. Spoločenské triedy rozdeľujú ľudí, čo vedie k závisti, nenávisti, zármutku a mnohému krviprelievaniu. Niekdajší povýšenecký postoj belochov v Afrike, Austrálii a Severnej Amerike priniesol nebelošskej populácii nešťastie — vrátane úplnej genocídy domorodých obyvateľov Van Diemenovej zeme (dnes Tasmánia). Označovanie Židov v Európe za nižšiu rasu predchádzalo holokaustu. Veľké bohatstvo aristokratov a nespokojnosť ľudí z nižšej a strednej vrstvy boli činiteľmi, ktoré v 18. storočí viedli k Francúzskej revolúcii a v 20. storočí v Rusku k boľševickej revolúcii.

Jeden múdry muž staroveku napísal: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ ​(Kazateľ 8:9) Jeho slová sú pravdivé bez ohľadu na to, či vládne jednotlivec, alebo trieda ľudí. Keď sa jedna skupina ľudí vyvyšuje nad druhú, nevyhnutne to vedie k biede a utrpeniu.

Pred Bohom sú si všetci rovní

Sú niektoré skupiny ľudí dedične nadradené nad ostatné? V Božích očiach nie. Biblia hovorí: „[Boh] vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu.“ ​(Skutky 17:26) Ba čo viac, Stvoriteľ „neprejavuje predpojatosť voči kniežatám a neberie väčší ohľad na urodzeného ako na poníženého, lebo sú všetci dielom jeho rúk“. (Jób 34:19) Všetci ľudia sú si príbuzní a pred Bohom sa všetci rodia ako rovnocenní.

Treba tiež pamätať na to, že keď niekto zomrie, všetky jeho domnelé nároky na nadradenosť nad ostatných zanikajú. Starovekí Egypťania tomu neverili. Keď zomrel nejaký faraón, umiestnili do jeho hrobky predmety veľkej hodnoty, aby sa z nich mohol tešiť v posmrtnom živote, v ktorom údajne ďalej zastával vysoké postavenie. Ale naozaj sa z tých vecí mohol tešiť? Nie. Väčšina z tohto bohatstva skončila v rukách vykrádačov hrobiek a mnohé predmety, ktoré títo vykrádači neobjavili, je teraz možné vidieť v múzeách.

Keďže faraón bol mŕtvy, nemal z týchto drahých predmetov nijaký úžitok. V smrti neexistujú žiadne vyššie a nižšie triedy, žiadne bohatstvo ani chudoba. Biblia uvádza: „Múdri umierajú, blázon i nerozumný spolu hynú. Ani človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.“ ​(Žalm 49:11, 13, Evanjelický preklad) Či sme králi, alebo sme otroci, pre každého z nás platia tieto inšpirované slová: „Mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič, ani už nemajú žiadnu mzdu... Nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ — Kazateľ 9:5, 10.

V Božích očiach sa všetci rodíme ako rovní a všetci sme si rovní v tom, že napokon zomierame. Preto aké je nezmyselné počas nášho krátkeho života vyzdvihovať jednu skupinu ľudí nad druhú!

Beztriedna spoločnosť — ako?

Existuje však nejaká nádej, že tu jedného dňa bude spoločnosť ľudí, v ktorej spoločenská trieda nebude dôležitá? Áno, taká nádej existuje. Takmer pred 2000 rokmi, keď bol na zemi Ježiš, bol položený základ pre takúto spoločnosť. Ježiš dal svoj život ako výkupnú obeť za všetkých ľudí, ktorí majú vieru, „aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. — Ján 3:16.

Aby Ježiš ukázal svojim učeníkom, že by sa nemali vyvyšovať nad svojich spoluveriacich, povedal: „Vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca, Kristus. Ale najväčší medzi vami bude vaším služobníkom. Ktokoľvek sa povyšuje, bude ponížený.“ ​(Matúš 23:8–12) Pred Bohom sú si všetci Ježišovi praví učeníci vo viere rovní.

Považovali sa raní kresťania za rovnocenných? Tí, ktorí pochopili zmysel Ježišovho vyučovania, sa za takých považovali. Pozerali sa na seba ako na rovných vo viere a dávali to najavo tak, že jeden druhého oslovovali „brat“. (Filémonovi 1, 7, 20) Nikto nebol povzbudzovaný k tomu, aby sa na seba pozeral ako na lepšieho, než sú ostatní. Napríklad zamyslite sa nad tým, ako pokorne sa označil Peter vo svojom druhom liste: „Šimon Peter, otrok a apoštol Ježiša Krista, tým, ktorí získali vieru rovnakou výsadou ako my.“ ​(2. Petra 1:1) Petra osobne vyučoval Ježiš a ako apoštol mal dôležité zodpovedné postavenie. A predsa sa považoval za otroka a uznával, že ostatní kresťania majú vo viere rovnaké výsady ako on.

Niektorí však môžu povedať, že ideál rovnosti je v rozpore so skutočnosťou, že v predkresťanskej dobe Boh urobil Izrael svojím zvláštnym národom. (2. Mojžišova 19:5, 6) Azda tvrdia, že je to príklad rasovej nadradenosti, ale nie je to tak. Je pravda, že Izraeliti ako potomkovia Abraháma sa tešili zo zvláštneho vzťahu s Bohom a stali sa prostriedkom na odovzdanie božských zjavení. (Rimanom 3:1, 2) Ale zámerom nebolo postaviť ich na piedestál. Malo to slúžiť na ‚požehnanie všetkých národov‘. — 1. Mojžišova 22:18; Galaťanom 3:8.

Nakoniec sa ukázalo, že väčšina Izraelitov nenapodobňovala vieru svojho praotca Abraháma. Boli neverní a zavrhli Ježiša ako Mesiáša. V dôsledku toho Boh zavrhol ich. (Matúš 21:43) Mierni ľudia však neprišli o sľúbené požehnania. Na Letnice roku 33 n. l. bol založený kresťanský zbor. Táto organizácia kresťanov, ktorí boli pomazaní svätým duchom, bola nazvaná „Božím Izraelom“ a ukázalo sa, že je prostriedkom, cez ktorý majú prísť sľúbené požehnania. — Galaťanom 6:16.

Niektorí členovia tohto zboru potrebovali školenie v otázke rovnosti. Napríklad učeník Jakub dával rady tým, ktorí preukazovali bohatým kresťanom väčšiu česť ako chudobným. (Jakub 2:1–4) To nebolo správne. Apoštol Pavol ukázal, že nežidovskí kresťania nie sú v žiadnom ohľade menejcenní v porovnaní so židovskými kresťanmi a kresťanské ženy nie sú nijako menejcenné v porovnaní s mužmi. Napísal: „Veď všetci ste Božími synmi prostredníctvom viery v Krista Ježiša. Preto vy všetci, ktorí ste boli pokrstení v Krista, ste si obliekli Krista. Niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy; lebo všetci ste jedným človekom v spojení s Kristom Ježišom.“ — Galaťanom 3:26–28.

Beztriedny ľud dnes

Jehovovi svedkovia sa v súčasnosti snažia žiť podľa biblických zásad. Vedia, že spoločenské triedy nemajú v Božích očiach žiaden význam. Preto nemajú triedu duchovenstva a triedu laikov a ani sa nerozdeľujú podľa farby pleti či majetku. Hoci niektorí z nich sú možno bohatí, nezameriavajú sa na „honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“, pretože si uvedomujú, že tieto veci sú len dočasné. (1. Jána 2:15–17) Namiesto toho sú všetci zjednotení v uctievaní Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka, Jehovu Boha.

Každý svedok prijíma zodpovednosť zúčastňovať sa na diele kázania dobrého posolstva o Kráľovstve svojim blížnym. Podobne ako Ježiš, aj Jehovovi svedkovia prejavujú úctu ľuďom, ktorí sú utláčaní a zanedbávaní, keď ich navštevujú v ich domácnostiach a ponúkajú im, že ich budú učiť z Božieho Slova. Tí, ktorí majú v bežnom živote nižšie postavenie, spolupracujú bok po boku s tými, ktorých niektorí azda považujú za vyššiu vrstvu. To, čo je dôležité, sú duchovné vlastnosti, a nie spoločenská trieda. Tak ako to bolo v prvom storočí, aj dnes sú všetci bratmi a sestrami vo viere.

Rovnosť umožňuje rozmanitosť

Samozrejme, rovnosť neznamená absolútnu uniformitu. Muži a ženy, starí i mladí, všetci majú miesto v tejto kresťanskej organizácii, ktorá zahŕňa ľudí mnohých rás, jazykov a národností, ako aj ľudí z rôzneho ekonomického prostredia. Ako jednotlivci majú rozdielne duševné a telesné schopnosti. Ale tieto rozdiely nerobia niekoho nadradeným a iného podradeným. Takéto rozdiely skôr prispievajú k príjemnej rozmanitosti. Títo kresťania si uvedomujú, že akékoľvek nadanie, ktoré majú, je darom od Boha a nemajú žiaden dôvod cítiť sa nadradení.

Triedne rozdiely sú výsledkom toho, že ľudia sa usilujú vládnuť si sami namiesto toho, aby prijímali Božie vedenie. Čoskoro však Božie Kráľovstvo preberie vládu nad touto zemou a bude riadiť jej každodenné záležitosti. Tým budú ukončené triedne rozdiely, ktoré vytvoril človek, ako aj všetko ostatné, čo spôsobovalo počas dejín trápenie. Potom budú v doslovnom zmysle ‚mierni vlastniť zem‘. (Žalm 37:11) Pominú všetky dôvody na vystatovanie sa domnelou nadradenosťou. Už nikdy viac nebude dovolené, aby triedne rozdiely rozdeľovali celosvetové bratstvo ľudí.

[Zvýraznený text na strane 5]

Stvoriteľ „neberie väčší ohľad na urodzeného ako na poníženého, lebo sú všetci dielom jeho rúk“. — Jób 34:19.

[Obrázok na strane 6]

Jehovovi svedkovia preukazujú česť svojim blížnym

[Obrázky na strane 7]

To, čo je dôležité medzi pravými kresťanmi, sú duchovné vlastnosti