Problém triednych rozdielov

„NA ROVNOSŤ MÔŽU MAŤ ĽUDIA PRÁVO, ALE ŽIADNA MOC NA ZEMI NEMÔŽE SPÔSOBIŤ, ABY SA STALA SKUTOČNOSŤOU.“

To povedal Honoré de Balzac, francúzsky spisovateľ 19. storočia. Súhlasíte s ním? Mnohí inštinktívne cítia, že triedne rozdiely sú nesprávne. Napriek tomu ešte aj v tomto 21. storočí je ľudská spoločnosť rozdelená na množstvo spoločenských vrstiev.

CALVIN COOLIDGE, ktorý bol v rokoch 1923 až 1929 prezidentom Spojených štátov, sa zaujímal o problém triednych rozdielov v spoločnosti a hovoril o „konečnom zrušení všetkých privilegovaných vrstiev“. Napriek tomu asi 40 rokov po jeho úradovaní vo funkcii prezidenta Kernerova komisia, ktorá bola ustanovená, aby sa zaoberala výskumom vzťahov medzi rasami, vyjadrila obavy z toho, že zo Spojených štátov sa nezvratne stanú dve spoločnosti: „jedna čierna, jedna biela, ktoré budú oddelené a nebudú si rovné“. Niektorí tvrdia, že táto predpoveď sa už stala skutočnosťou a že v krajine „vzrastajú ekonomické a rasové rozdiely“.

Prečo je také ťažké uskutočniť myšlienku rovnosti medzi ľuďmi? Jedným z hlavných faktorov je ľudská povaha. Bývalý člen Kongresu Spojených štátov William Randolph Hearst raz povedal: „Všetci ľudia sú stvorení ako rovní prinajmenšom v jednom ohľade, a to v tom, že ich túžbou je nebyť rovní.“ Čo tým myslel? Francúzsky dramatik z 19. storočia Henry Becque to možno povedal jasnejšie: „Rovnosť je také náročné dosiahnuť preto, lebo chceme, aby nám boli rovní iba tí, ktorí sú nám nadradení.“ Inými slovami, ľudia chcú byť rovní iba s tými, ktorí sú v spoločenskom rebríčku nad nimi, ale mnohí nie sú ochotní vzdať sa určitých svojich privilégií a výhod, aby im boli rovní aj tí, ktorých považujú za nižších od seba.

V minulosti sa ľudia rodili ako obyčajný ľud, ako členovia šľachty alebo dokonca ako členovia kráľovskej rodiny. Na niektorých miestach je to tak dodnes. Vo väčšine dnešných krajín však rozhodujú peniaze — alebo nedostatok peňazí — o tom, či niekto patrí do nižšej, strednej, alebo vyššej vrstvy. Ale sú tu aj ďalšie ukazovatele, do ktorej triedy kto patrí, ako napríklad rasa, vzdelanie a gramotnosť. A na niektorých miestach je hlavným podkladom na diskrimináciu pohlavie — ženy sú považované za podradnú skupinu.

Záblesk nádeje?

Legislatíva v oblasti ľudských práv pomáha prekonávať niektoré triedne bariéry. V Spojených štátoch boli prijaté protisegregačné zákony. V Južnej Afrike bol zakázaný apartheid. Otroctvo, hoci ešte stále existuje, je vo väčšine častí sveta protizákonné. Súdne rozhodnutia priniesli istým skupinám domorodých ľudí uznanie územných práv a zákony proti diskriminácii poskytli niektorým znevýhodneným triedam úľavu.

Znamená to koniec triednych rozdielov? Nie tak celkom. Hoci niektoré triedne rozdiely možno zanikajú, začínajú sa objavovať nové diferenciácie. Kniha Class Warfare in the Information Age (Triedny konflikt v informačnom veku) píše: „Všeobecné rozdelenie ľudí na triedu kapitalistov a triedu robotníkov sa už dnes nezdá vhodné, ale to len preto, lebo tieto veľké triedy sa rozdrobili na menšie skupiny rozhnevaných ľudí.“

Budú ľudí navždy rozdeľovať triedne rozdiely? Nasledujúci článok ukazuje, že situácia nie je beznádejná.