‚Prepášte sa pokorou mysle‘
„Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ — 1. PETRA 5:5.
1, 2. Aké dva protichodné myšlienkové postoje silne ovplyvňujú správanie ľudí?
BOŽIE Slovo upriamuje našu pozornosť na dva protichodné myšlienkové postoje. Oba tieto postoje silne ovplyvňujú správanie ľudí. Jeden je opísaný ako „pokora mysle“. (1. Petra 5:5) Slovník definuje slovo „pokorný“ ako majúci „pokorné spôsoby či ducha: nie pyšný či presadzujúci seba“. Pokora mysle je synonymom poníženosti a z Božieho hľadiska je to veľmi žiaduca vlastnosť.
2 Opakom je pýcha. Tá je definovaná ako „nadmerné sebavedomie“, „pohŕdavosť“. Pyšný človek je zameraný na seba a usiluje sa o hmotné, sebecké a iné výhody bez ohľadu na to, ako to ovplyvní druhých. Biblia poukazuje na jeden z dôsledkov: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ O ‚vzájomnom súperení‘ hovorí ako o ‚honbe za vetrom‘, pretože pri smrti si človek „nemôže odniesť vôbec nič“. Takáto pýcha je z Božieho hľadiska úplne nežiaduca. — Kazateľ 4:4; 5:15; 8:9.
Prevládajúci duch sveta
3. Aký je prevládajúci duch sveta?
3 Ktorý z týchto dvoch myšlienkových postojov je charakteristický pre dnešný svet? Aký je prevládajúci duch sveta? Publikácia World Military and Social Expenditures 1996 (Svetové vojenské a sociálne výdavky, 1996) poznamenáva: „Ako ukazujú záznamy, žiadne iné storočie sa nevyrovná 20. storočiu, pokiaľ ide o divoké... násilie.“ Následkom boja o politickú a ekonomickú moc — ako aj následkom národnostného, náboženského, kmeňového a etnického súperenia — bolo v tomto storočí zabitých vyše 100 miliónov ľudí. Rozšírilo sa aj egocentrické správanie jednotlivcov. Noviny Chicago Tribune uviedli: „K spoločenskému zlu patrí bezmyšlienkovité násilie, zneužívanie detí, rozvody, opilstvo, aids, samovraždy dospievajúcich, drogy, pouličné gangy, únosy, nemanželské deti, potraty, pornografia... luhanie, podvádzanie, politická korupcia... Morálne predstavy o tom, čo je správne a čo nesprávne, zanikli.“ Preto časopis UN Chronicle upozornil: „Spoločnosť je v rozklade.“
4, 5. Ako je duch sveta presne opísaný v biblickom proroctve na naše dni?
4 Tento stav je celosvetový. Je to presne tak, ako to na našu dobu predpovedalo biblické proroctvo: „V posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať. Lebo ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú sebaistí, pyšní, rúhači, neposlušní rodičom, nevďační, neverní, bez prirodzenej náklonnosti, neprístupní akejkoľvek dohode, ohovárači, bez sebaovládania, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, tvrdohlaví, nadutí pýchou.“ — 2. Timotejovi 3:1–4.
5 To je presný opis prevládajúceho ducha tohto sveta. Je to sebecký postoj „najprv ja“. V súperení medzi národmi sa odzrkadľuje súperenie medzi jednotlivcami. Napríklad mnohí športovci na športových súťažiach túžia byť prví, bez ohľadu na to, ako to druhých zraní citovo, či dokonca telesne. Tento egocentrický duch je podporovaný už u detí a potom sa prejavuje v mnohých oblastiach života v dospelosti. Jeho následkom sú „nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia“. — Galaťanom 5:19–21.
6. Kto podnecuje k sebectvu a ako sa Jehova pozerá na takéto zmýšľanie?
6 Biblia ukazuje, že egocentrický duch tohto sveta je odrazom ducha toho, „ktorý sa nazýva Diabol a Satan, ktorý zvádza celú obývanú zem“. O Satanovom vplyve na ľudí žijúcich v týchto kritických posledných dňoch Biblia predpovedá: „Beda zemi... lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ (Zjavenie 12:9–12) Preto sa so svojimi spoločníkmi, démonmi, ešte intenzívnejšie snaží podporovať v ľudskej rodine sebecké zmýšľanie. A ako sa pozerá na takýto postoj Jehova? Jeho Slovo hovorí: „Každý, kto je pyšný v srdci, je Jehovovi niečím odporným.“ — Príslovia 16:5.
Jehova je s pokornými
7. Ako sa Jehova pozerá na pokorných a čomu ich vyučuje?
7 Naproti tomu Jehova požehnáva tých, ktorí sú pokorní v mysli. Kráľ Dávid sa v piesni Jehovovi vyjadril: „Pokorný ľud zachrániš; ale tvoje oči sú proti povýšeným, aby si ich ponížil.“ (2. Samuelova 22:1, 28) Preto Božie Slovo radí: „Hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme... Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ (Sofoniáš 2:3) Tí, ktorí pokorne hľadajú Jehovu, sú Jehovom vyučovaní, aby si pestovali úplne iného ducha, než akého prejavuje tento svet. „Miernych bude vyučovať svojej ceste.“ (Žalm 25:9; Izaiáš 54:13) Touto cestou je cesta lásky. Je založená na konaní toho, čo je správne podľa Božích noriem. Táto zásadová láska sa podľa Biblie ‚nevystatuje, nenadúva sa ani nevyhľadáva svoje vlastné záujmy‘. (1. Korinťanom 13:1–8) Prejavuje sa aj pokorou mysle.
8, 9. a) Kto je pôvodcom zásadovej lásky? b) Nakoľko dôležité je napodobňovať lásku a pokoru, akú prejavoval Ježiš?
8 Pavla a iných kresťanov v prvom storočí učil prejavovať takúto lásku Ježiš. A Ježiš sa to naučil od svojho Otca, Jehovu, o ktorom Biblia hovorí: „Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) Ježiš vedel, že Božou vôľou je, aby žil podľa zákona lásky, a on naozaj tak aj žil. (Ján 6:38) Preto mal súcit s utláčanými, s chudobnými i s hriešnikmi. (Matúš 9:36) Povedal im: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca.“ — Matúš 11:28, 29.
9 Ježiš svojim učeníkom ukázal, aké dôležité je napodobňovať jeho lásku a pokoru, keď povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Mali vynikať ako oddelení od tohto sveta zameraného na seba. Preto mohol Ježiš o svojich nasledovníkoch povedať: „Nie sú časťou sveta.“ (Ján 17:14) Nie, nenapodobňujú pyšného, sebeckého ducha Satanovho sveta. Namiesto toho napodobňujú ducha lásky a pokory, akého prejavoval Ježiš.
10. Čo Jehova v našich dňoch robí, pokiaľ ide o pokorných ľudí?
10 Božie Slovo predpovedalo, že v týchto posledných dňoch budú pokorní zhromažďovaní do celosvetovej spoločnosti založenej na láske a pokore. Preto členovia Jehovovho ľudu prejavujú uprostred tohto sveta, ktorý je stále viac pyšný, opačný postoj — pokoru mysle. Hovoria: „Poďte, a vystúpme na Jehovov vrch [jeho vyvýšené pravé uctievanie]... a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“ (Izaiáš 2:2, 3) Jehovovi svedkovia tvoria takúto celosvetovú spoločnosť a kráčajú po Božích chodníkoch. Patrí k nim rastúci „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. (Zjavenie 7:9) Tento veľký zástup teraz tvoria už milióny ľudí. Ako ich Jehova školí, aby boli pokorní?
Učiť sa prejavovať pokoru mysle
11, 12. Ako prejavujú Boží služobníci pokoru mysle?
11 Pôsobením Božieho ducha sa Jehovov ochotný ľud môže naučiť premáhať zlého ducha sveta a prejavovať ovocie Božieho ducha. To sa prejavuje ‚láskou, radosťou, pokojom, zhovievavosťou, láskavosťou, dobrotou, vierou, miernosťou a sebaovládaním‘. (Galaťanom 5:22, 23) Ako pomoc pri rozvíjaní si týchto vlastností dostávajú Boží služobníci radu, aby sa nestali ‚sebeckými tým, že by sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli‘. (Galaťanom 5:26) Podobne apoštol Pavol povedal: „Hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba, ale aby myslel tak, ako to zodpovedá zdravej mysli.“ — Rimanom 12:3.
12 Božie Slovo pravým kresťanom hovorí: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných [Božích služobníkov] za vyšších od seba, a nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ (Filipanom 2:3, 4) „Nech nikto nehľadá svoju výhodu, ale výhodu toho druhého.“ (1. Korinťanom 10:24) Áno, „láska buduje“ druhých nesebeckými slovami a skutkami. (1. Korinťanom 8:1) Podporuje spoluprácu, nie súperenie. Postoj „najprv ja“ nemá medzi Jehovovými služobníkmi miesto.
13. Prečo sa musíme učiť prejavovať pokoru mysle a ako sa to môžeme naučiť?
13 No pre vrodenú nedokonalosť sa s pokorou mysle nerodíme. (Žalm 51:5) Musíme sa učiť prejavovať túto vlastnosť. A pre tých, ktorí neboli vyučovaní Jehovovým cestám od detstva, ale ktorí ich prijali až neskôr v živote, to môže byť ťažké. Ich osobnosť bola už formovaná postojmi tohto starého sveta. Preto sa musia naučiť, ako „odložiť starú osobnosť, ktorá zodpovedala [ich] predchádzajúcemu spôsobu správania“ a ‚obliecť si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti‘. (Efezanom 4:22, 24) S Božou pomocou môžu úprimní ľudia urobiť to, čo od nich Boh žiada: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ — Kolosanom 3:12.
14. Čo povedal Ježiš o túžbe vyvyšovať sa?
14 Aj Ježišovi učeníci sa to museli učiť. Keď sa stali jeho učeníkmi, boli už dospelí a prejavovala sa u nich určitá miera svetského ducha súperenia. Keď sa matka dvoch z nich usilovala zabezpečiť pre svojich synov popredné postavenie, Ježiš povedal: „Vládcovia národov sa nad [ľuďmi] vypínajú a... veľkí nad nimi vykonávajú moc. Medzi vami to tak nie je, ale ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom. Práve tak Syn človeka [Ježiš] neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ (Matúš 20:20–28) Keď Ježiš svojim učeníkom povedal, aby nepoužívali tituly a nesnažili sa tak vyvyšovať, dodal: „Vy všetci ste bratia.“ — Matúš 23:8.
15. Aký postoj by mali mať tí, ktorí sa usilujú o úrad dozorcu?
15 Pravý Ježišov nasledovník je služobníkom, áno, otrokom svojich spolukresťanov. (Galaťanom 5:13) Týka sa to najmä tých, ktorí chcú byť spôsobilí ako dozorcovia v zbore. Nikdy by nemali súperiť o popredné postavenie či o moc; nemajú ‚panovať nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale sa im majú stať príkladom‘. (1. Petra 5:3) Naozaj, egocentrický duch je znakom toho, že človek je nespôsobilý na prácu dozorcu. Taký človek by zboru škodil. Je síce správne ‚usilovať sa o úrad dozorcu‘, ale toto úsilie by malo prameniť z túžby slúžiť iným kresťanom. Úrad dozorcu neznamená popredné či vplyvné postavenie, pretože dozorcovia by mali patriť v zbore medzi najpokornejších v mysli. — 1. Timotejovi 3:1, 6.
16. Prečo bol Diotrefes v Božom Slove odsúdený?
16 Apoštol Ján upriamuje našu pozornosť na človeka, ktorý mal zlý postoj, keď hovorí: „Písal som niečo zboru, ale Diotrefes, ktorý medzi nimi rád zaujíma prvé miesto, neprijíma od nás nič s úctou.“ Tento človek sa k druhým správal neúctivo, a tak sa snažil vyvýšiť sám seba. Boží duch však podnietil Jána, aby zaradil do Biblie odsúdenie Diotrefa za to, že prejavoval postoj „najprv ja“. — 3. Jána 9, 10.
Správny postoj
17. Ako prejavovali Peter, Pavol a Barnabáš pokoru mysle?
17 Je mnoho biblických príkladov ľudí so správnym postojom, ktorí prejavovali pokoru mysle. Keď Peter vstúpil do domu Kornélia, tento muž „padol [Petrovi] k nohám a vzdal mu poctu“. No Peter od neho tento prejav obdivu neprijal, ale ho „zodvihol a povedal: ‚Vstaň, aj ja sám som iba človek.‘“ (Skutky 10:25, 26) Keď bol Pavol s Barnabášom v Lystre, uzdravil človeka, ktorý bol od narodenia chromý. Nato zástupy označili apoštolov za bohov. No Pavol a Barnabáš „roztrhli svoje vrchné odevy, skočili medzi zástup, zvolali a povedali: ‚Muži, prečo to robíte? Aj my sme ľudia, máme rovnaké slabosti ako vy.‘“ (Skutky 14:8–15) Títo pokorní kresťania neprijali slávu od ľudí.
18. Čo pokorne povedal mocný anjel Jánovi?
18 „Zjavenie od Ježiša Krista“ bolo apoštolovi Jánovi odovzdané prostredníctvom anjela. (Zjavenie 1:1) Je pochopiteľné, že moc anjela napĺňala Jána bázňou, pretože jeden anjel dokázal za jednu noc pobiť 185 000 Asýrčanov. (2. Kráľov 19:35) Ján hovorí: „Keď som počul a videl, padol som, aby som uctieval pred nohami anjela, ktorý mi ukazoval tieto veci. On mi však hovorí: ‚Daj pozor! Nerob to! Som iba tvoj spoluotrok a tvojich bratov... Boha uctievaj!‘“ (Zjavenie 22:8, 9) Akú pokoru mysle prejavil tento mocný anjel!
19, 20. Porovnaj povýšenosť víťazných rímskych vojvodcov s Ježišovou pokorou mysle.
19 Najlepším príkladom pokory mysle bol Ježiš. Bol Božím jednosplodeným Synom, budúcim Kráľom Božieho nebeského Kráľovstva. Keď sa predstavoval ľudu ako Kráľ, nesprával sa ako víťazní vojvodcovia z čias Ríma. Pre týchto vojvodcov boli usporadúvané obrovské slávnostné sprievody, kým oni sa viezli vo vozoch zdobených zlatom a slonovinou a ťahaných bielymi koňmi, či dokonca slonmi, levmi, alebo tigrami. V sprievodoch boli hudobníci spievajúci víťazné piesne, ako aj vozy naložené korisťou a obrovské alegorické vozy znázorňujúce bojové scény. Boli tam aj zajatí králi, kniežatá a vojvodcovia so svojimi rodinami, často vyzlečení donaha na znak pokorenia. Z celého tohto diania bolo cítiť pýchu, povýšenosť.
20 Porovnaj to s tým, ako sa predstavil Ježiš. Bol ochotný pokorne sa podriadiť splneniu proroctva, ktoré predpovedalo: „Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe. Je spravodlivý, áno, zachránený; pokorný, jazdiaci na oslovi.“ Pokorne išiel na ťažnom zvierati, nie vo voze ťahanom nádhernými zvieratami v nejakom sprievode. (Zechariáš 9:9; Matúš 21:4, 5) Akí šťastní sú pokorní, že Jehovovým ustanoveným Kráľom nad celou zemou bude v novom svete Ježiš, ktorý je naozaj pokorný v mysli, milujúci, súcitný a milosrdný! — Izaiáš 9:6, 7; Filipanom 2:5–8.
21. Čo nenaznačuje pokora mysle?
21 Skutočnosť, že Ježiš, Peter, Pavol a iní muži a ženy viery v biblických časoch boli pokorní v mysli, vyvracia názor, že pokora je slabosť. Naopak, pokora je prejavom pevného charakteru, pretože títo ľudia boli odvážni a horliví. S veľkou duševnou a morálnou silou vytrvali v ťažkých skúškach. (Hebrejom, 11. kapitola) A dnes majú Jehovovi služobníci podobnú silu, keď sú pokorní v mysli, pretože Boh podporuje pokorných svojím mocným svätým duchom. Preto sme nabádaní: „Prepášte [sa] pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil v patričnom čase.“ — 1. Petra 5:5, 6; 2. Korinťanom 4:7.
22. Čo sa bude rozoberať v nasledujúcom článku?
22 Boží služobníci musia prejavovať ešte inú pozitívnu stránku pokory mysle. Je to stránka, ktorá prispieva k budovaniu ducha lásky a spolupráce v zboroch. Je nevyhnutnou súčasťou pokory mysle. O tejto stránke bude hovoriť nasledujúci článok.
Na zopakovanie
◻ Opíš prevládajúceho ducha tohto sveta.
◻ Ako sa pozerá Jehova na tých, ktorí sú pokorní v mysli?
◻ Prečo sa musíme učiť prejavovať pokoru mysle?
◻ Aké máme biblické príklady ľudí, ktorí prejavovali pokoru mysle?
[Obrázok na strane 15]
Anjel povedal Jánovi: „Nerob to! Som len tvoj spoluotrok“