Zmierňovanie pohromy nerovnosti
Stvoriteľ čoskoro zabezpečí rovnosť, po ktorej ľudia túžia. Dovtedy však môžeme urobiť aspoň určité kroky, ktorými zmiernime pohromu nerovnosti postihujúcu nás a naše rodiny. Ako poznamenal Nelson Mandela, bývalý prezident Južnej Afriky, „to, čo odlišuje jedného človeka od druhého, nie je to, čo sme dostali, ale spôsob, akým využívame to, čo máme“.
DEJINY potvrdzujú pravdivosť jeho slov. Mnohí muži a ženy dostali do vienka málo, ale tým, že využili, čo mali, dosiahli úspech, ktorým vynikli nad svojimi možno nadanejšími rovesníkmi. Naproti tomu iní ľudia, bohato požehnaní výhodami od narodenia, premrhali to, čo mali, a nevyužili plne svoje možnosti.
Využite čo najlepšie to, čo máte!
Jehovovi svedkovia majú úprimný záujem pomôcť ľuďom spoznať Božie predsavzatia pomocou štúdia Biblie. Uvedomujú si však, že ak majú mať ľudia plný úžitok z Biblie, musia vedieť čítať. Preto Jehovovi svedkovia naučili už desaťtisíce ľudí čítať a písať. Patrí k nim napríklad 23 000 ľudí (údaj z polovice 90. rokov) len z jednej západoafrickej krajiny. V súvislosti s touto výnimočnou sociálnou službou, ktorú poskytujú Jehovovi svedkovia, noviny San Francisco Examiner napísali: „Môžete ich považovať za vzorných občanov. Svedomito platia dane, starajú sa o chorých, bojujú s negramotnosťou.“
Okrem toho, Jehovovi svedkovia vyškolili v efektívnom kurze verejného rečníctva státisíce ľudí, aby sa stali schopnými rečníkmi, ktorí sa vedia plynulo vyjadrovať na verejnosti. K týmto tisícom patria aj takí, ktorí mali predtým vážne problémy s rečou. Všimnime si napríklad jedného muža z Južnej Afriky, ktorý píše: „Tak veľmi som sa zajakával, že som sa stal uzavretým a obyčajne som sa spoľahol na druhých, že budú hovoriť namiesto mňa... Keď som začal navštevovať teokratickú školu a mal som čítať Bibliu pred skupinkou poslucháčov... zajakával som sa tak veľmi, že som nedokázal dokončiť úlohu vo vymedzenom čase. Po zhromaždení mi [radca] láskavo dal praktickú radu. Navrhol mi, aby som sa doma cvičil v čítaní nahlas. Tak som deň čo deň čítal nahlas Bibliu a časopis Strážna veža.“ Tento muž robil také pokroky, že teraz máva verejné prednášky pred publikom, ktoré tvoria stovky, ba tisícky ľudí.
Rovnosť medzi bratmi
Okolnosti jednotlivcov medzi Jehovovými svedkami, pokiaľ ide o vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ekonomickú a sociálnu situáciu, sa veľmi líšia. Tieto rozdiely iba odzrkadľujú nedokonalé podmienky sveta, kde žijeme. Ale na rozdiel od iných náboženských skupín boli z ich radov prakticky vykorenené rasové, spoločenské a ekonomické predsudky.
Dosiahli to tak, že sa snažili čo najlepšie uplatniť svoje poznatky z Biblie. Z celého srdca prijímajú také biblické zásady ako: „Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ (1. Samuelova 16:7) „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ (Skutky 10:34, 35) „Nikomu neodplácajte zlé zlým. Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí. Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ — Rimanom 12:17, 18; pozri aj 1. Timotejovi 6:17–19; Jakuba 2:5, 9.
Keďže Jehovovi svedkovia sa dôsledne pridŕžajú týchto biblických zásad, ktoré podporujú jednotu, odmietajú tolerovať vo svojich radoch akýkoľvek prejav nerovnosti založený na rasových, spoločenských alebo ekonomických rozdieloch. Tieto činitele napríklad nehrajú žiadnu úlohu v rozhodovaní, kto má dostať výsady služby v kresťanskom zbore. Zodpovedné postavenie, spojené napríklad s vyučovaním a dozorom, je prideľované výlučne na základe duchovnej spôsobilosti. — 1. Timotejovi 3:1–13; Títovi 1:5–9.
Jednotlivci, ktorí trpeli následkom nerovnosti v tomto pokrivenom svete, sú veľmi osviežení, keď druhí s nimi zaobchádzajú ako s bratmi a sestrami, ktorí majú rovnaké postavenie pred Stvoriteľom! Martina to môže potvrdiť. Keďže jej otec opustil rodinu, vyrastala v chudobnej domácnosti s jedným rodičom. Často s ňou zaobchádzali ako so spoločenským vydedencom, mala nízku sebadôveru a bolo pre ňu ťažké vychádzať s ľuďmi. Stal sa z nej ľahostajný človek. To sa však zmenilo, keď začala študovať Bibliu a stala sa Jehovovou svedkyňou. Hovorí: „Ešte stále bojujem s negatívnym zmýšľaním, ale teraz sa dokážem lepšie vyrovnávať s týmto problémom. Moja sebaúcta sa zvýšila a hovorím s väčšou sebadôverou. Pravda mi dala pocit zodpovednosti. Teraz viem, že Jehova ma miluje a že život stojí za to.“
Jehovovi svedkovia ako medzinárodná skupina kresťanov vo vyše 230 krajinách sa tešia z určitej miery rovnosti, ktorá je v dnešnom svete naozaj jedinečná. Mohla by nejaká iná náboženská organizácia tvrdiť niečo podobné a doložiť to faktami?
Samozrejme, Jehovovi svedkovia sú realistickí. Bez váhania pripúšťajú, že vzhľadom na to, že pochádzajú z nedokonalého prostredia, nemôžu nerovnosť medzi ľuďmi vymazať o nič viac ako tí, ktorí sa už v priebehu storočí o to snažili — a neuspeli. No tešia sa, že vo vlastných radoch urobili veľa pre to, aby zamedzili šíreniu tejto smrteľnej pohromy. A so silnou vierou v Božie sľuby sa tešia na nový svet spravodlivosti, kde nerovnosť bude navždy patriť minulosti.
Áno, všetkým poslušným ľuďom bude čoskoro prinavrátená rovnosť „v dôstojnosti i v právach“, ktorú si pre nich v prvom rade želal ich Stvoriteľ. Aká krásna predstava! A tentoraz to bude skutočnosť!
[Obrázok na strane 7]
Jehovovi svedkovia bojujú s negramotnosťou tak, že desaťtisíce ľudí učia čítať a písať
[Obrázok na strane 8]
Biblická pravda pomáha odstrániť rasové, spoločenské a ekonomické predsudky