Nerovnosť — želal si ju Boh?

Odpoveď jedným slovom znie: Neželal. Pozrime sa prečo.

BOH si želal, aby všetci ľudia mali rovnakú príležitosť tešiť sa zo života a šťastia. O stvorení človeka čítame: „Boh ďalej povedal: ‚Urobme človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby, a nech majú v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a domáce zvieratá a celú zem a každého pohybujúceho sa živočícha, ktorý sa pohybuje na zemi.‘“ Po dovŕšení pozemského stvorenia „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“. — 1. Mojžišova 1:26, 31.

Mohol by Boh vyhlásiť dnešný smutný stav nerovnosti za „veľmi dobrý“? Sotva, veď „Boh je láska“. (1. Jána 4:8) O ňom samom bolo povedané, že „voči nikomu nie je predpojatý“ a že „dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ (5. Mojžišova 10:17; 32:4; porovnaj Jóba 34:19.) A apoštol Peter prišiel k takémuto záveru: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ — Skutky 10:34, 35.

Keďže Boh je láskyplný, nestranný, priamy a spravodlivý, ako by mohol vytvoriť ľudí tak, že by si od narodenia neboli rovní, pokiaľ ide o ich právo na šťastie? Keby umožnil diskrimináciu medzi ľuďmi a obklopil ich systémom nerovnosti, bolo by to v priamom rozpore s jeho osobnosťou. Boh si želal, aby sa všetci ‚rodili slobodní a rovní si v dôstojnosti i v právach‘. No dnes to tak očividne nie je. Prečo?

Korene nerovnosti

To, že Boh stvoril ľudí tak, aby si boli rovní, neznamená, že si želal, aby boli všetci v každom ohľade rovnakí. Mohli sa odlišovať v nadaní, záujmoch a osobnosti. Mohli sa líšiť aj v postavení alebo v stupni autority. Napríklad muž a žena nie sú vo všetkých ohľadoch rovnakí, lebo Boh stvoril ženu ‚ako doplnok‘ muža. (1. Mojžišova 2:18) Medzi rodičmi a deťmi je očividne rozdiel v autorite. Napriek týmto rozdielom však všetci — muži, ženy i deti — mali mať ako právo od Boha rovnakú príležitosť uspokojovať základné podmienky na šťastie. Všetci sa mali tešiť z rovnakej dôstojnosti a postavenia pred Bohom.

Aj Boží duchovní synovia, vytvorení skôr ako ľudia, dostali rôzne úlohy a rôznu zodpovednosť. (1. Mojžišova 3:24; 16:7–11; Izaiáš 6:6; Júda 9) No v rámci hraníc, ktoré im boli určené, sa všetci mohli v rovnakej miere tešiť z božských opatrení na život a šťastie. Tak úžasným spôsobom odzrkadľovali Božiu nestrannosť.

Žiaľ, jeden duchovný tvor nebol spokojný s Božím nestranným usporiadaním. Chcel viac, ako mu dal Boh, a túžil po vyššom, vznešenejšom postavení. Keďže v sebe živil túto nesprávnu túžbu, stal sa protivníkom Jehovu, ktorý ako Stvoriteľ oprávnene zastáva pozíciu najvyššej moci. Tento spurný duchovný Boží syn neskôr zviedol ľudí, aby od Boha vyžadovali viac, ako im dal. (1. Mojžišova 3:1–6; porovnaj Izaiáša 14:12–14.) Zdalo sa, že Jehovovo predsavzatie, aby sa ľudia tešili zo života a šťastia, je prekazené. Tento duchovný rebel, ktorý je v Zjavení 20:2 označený ako „Diabol a Satan“, sa stal podlým roznecovateľom nerovnosti medzi ľuďmi.

Zmení sa to niekedy?

Odpoveď jedným slovom znie: Zmení!

Ale kto môže spôsobiť žiaduce zmeny? Ľudskí vodcovia, a niektorí bezpochyby v celej svojej úprimnosti, sa o to snažili celé stáročia. Ich úspech bol obmedzený, čo viedlo mnohých ľudí k záveru, že je nerealistické očakávať, že problém ľudskej nerovnosti bude niekedy vyriešený. Boží názor je však vyjadrený v Izaiášovi 55:10, 11: „Ako zostupuje lejúci sa dážď a sneh z nebies a nevracia sa na to miesto, kým nenasýti zem a nenechá ju rodiť a klíčiť, a kým rozsievač nedostane semeno a ten, kto je, chlieb, také bude moje slovo, vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“

Akou útechou je vedieť, že Jehova Boh verejne oznámil, že splní svoje pôvodné predsavzatie dať všetkým ľuďom rovnakú príležitosť na život a šťastie! Ako Boh pravdy sa sám zaviazal splniť to, čo sľúbil. A našťastie má ochotu i moc to urobiť. Ako to vykoná?

Riešením je Kráľovstvo, o ktoré sa majú modliť všetci nasledovníci Ježiša Krista tak, ako ich to on učil: „Náš Otče v nebesiach... Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ (Matúš 6:9, 10) Áno, Božie Kráľovstvo je prostriedok, ktorým Jehova „rozdrví a ukončí všetky tieto [dnešné] kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy“. — Daniel 2:44.

Pod vládou tohto nebeského Kráľovstva vznikne nová ľudská spoločnosť. Apoštol Ján o tom písal v poslednej knihe Biblie, v Zjavení: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo predošlé nebo a predošlá zem sa pominuli.“ (Zjavenie 21:1) Zaniknú všetky škaredé tváre nerovnosti — chudoba, choroby, nevedomosť, diskriminácia a iné formy ľudských útrap.a

Jehovovi svedkovia už vyše sto rokov upozorňujú ľudí na toto Kráľovstvo. (Matúš 24:14) Pomocou tlačených materiálov i osobnou pomocou sa snažia ľuďom pomôcť spoznať Božie predsavzatie, ktoré je zaznamenané v Biblii. Ich celosvetové vzdelávacie dielo však nielenže dáva ľuďom nádej na život v rovnosti a šťastí v budúcnosti, ale prináša dobré výsledky už teraz zmierňovaním pohromy nerovnosti. Pozrime sa ako.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Boh si želal, aby všetci ľudia mali rovnakú príležitosť tešiť sa zo života a šťastia