Šťastní, že nám Jehova ukazuje svoju cestu
„Čo sa týka pravého Boha, jeho cesta je dokonalá, Jehovova reč je prečistená.“ — 2. SAMUELOVA 22:31.
1, 2. a) Akú základnú potrebu majú všetci ľudia? b) Čí príklad by sme mali napodobňovať?
JEDNOU zo základných potrieb všetkých ľudí je potreba vedenia. Áno, potrebujeme pomoc, aby sme mohli úspešne kráčať životom. Pravda, Jehova nás obdaril určitou mierou inteligencie a dal nám svedomie, ktoré nám pomáha rozoznať správne od nesprávneho. Ale ak má byť naše svedomie spoľahlivým vodidlom, musí byť školené. (Hebrejom 5:14) Ak máme robiť dobré rozhodnutia, naša myseľ potrebuje správne informácie — a tiež školenie, ako vyhodnocovať tieto informácie. (Príslovia 2:1–5) No keďže život je neistý, naše rozhodnutia môžu napriek všetkému priniesť neželané výsledky. (Kazateľ 9:11) Keby sme boli odkázaní sami na seba, nemáme žiadny spoľahlivý spôsob, ako zistiť, čo nás čaká v budúcnosti.
2 Z týchto i z mnohých ďalších dôvodov prorok Jeremiáš napísal: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ (Jeremiáš 10:23) Ježiš Kristus, najväčší človek, ktorý kedy žil, prijímal usmerňovanie. Povedal: „Syn nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca. Veď čokoľvek On robí, to isté robí aj Syn.“ (Ján 5:19) Aké je teda múdre napodobňovať Ježiša a očakávať od Jehovu pomoc pri riadení našich krokov! Kráľ Dávid spieval: „Čo sa týka pravého Boha, jeho cesta je dokonalá, Jehovova reč je prečistená. Je štítom všetkým tým, ktorí ho robia svojím útočišťom.“ (2. Samuelova 22:31) Ak sa snažíme kráčať Jehovovou cestou a neriadime sa len vlastnou múdrosťou, budeme mať dokonalé vedenie. Zavrhnutie Božej cesty vedie ku katastrofe.
Jehova ukazuje cestu
3. Aké vedenie poskytoval Jehova Adamovi a Eve a aké vyhliadky im predložil?
3 Všimnime si prípad Adama a Evy. Hoci boli bezhriešni, potrebovali vedenie. Jehova nenechal Adama, aby si v krásnej záhrade Eden plánoval všetko sám. Naopak, pridelil mu prácu. Adam mal najprv pomenovať zvieratá. Potom dal Jehova Adamovi a Eve dlhodobé ciele. Mali si podmaniť zem, naplniť ju potomstvom a starať sa o pozemské zvieratá. (1. Mojžišova 1:28) To bola obrovská úloha, ale konečným výsledkom mal byť celosvetový raj naplnený dokonalou ľudskou rodinou, ktorá by žila v harmónii so živočíšnym tvorstvom. Aká to bola nádherná vyhliadka! Okrem toho, keby Adam a Eva verne kráčali Jehovovou cestou, boli by sa tešili z komunikácie s Bohom. (Porovnaj 1. Mojžišovu 3:8.) Aká úžasná výsada — mať trvalý osobný vzťah k Stvoriteľovi!
4. Ako Adam a Eva ukázali, že im chýba dôvera a lojálnosť, a k akým katastrofálnym následkom to viedlo?
4 Jehova zakázal prvému ľudskému páru jesť zo stromu poznania dobrého a zlého, ktorý bol v Edene, čím mali hneď príležitosť prejaviť poslušnosť — túžbu kráčať po Jehovovej ceste. (1. Mojžišova 2:17) Čoskoro bola táto poslušnosť vyskúšaná. Keď Satan vyslovil svoje podvodné slová, Adam a Eva mohli zostať poslušní, keby boli lojálni voči Jehovovi a dôverovali Jeho sľubom. Žiaľ, lojálnosť a dôvera im chýbala. Keď Satan ponúkol Eve nezávislosť a falošne obvinil Jehovu z klamstva, Eva bola podvedená a neposlúchla Boha. Adam sa k nej v hriechu pripojil. (1. Mojžišova 3:1–6; 1. Timotejovi 2:14) To viedlo k obrovskej strate. Keby kráčali po Jehovovej ceste a postupne plnili jeho vôľu, prinášalo by im to stále väčšiu radosť. Teraz však bol ich život naplnený sklamaním a bolesťou, až kým ich napokon nepremohla smrť. — 1. Mojžišova 3:16–19; 5:1–5.
5. Aké je Jehovovo dlhodobé predsavzatie a ako Boh pomáha verným ľuďom, aby mohli zažiť splnenie jeho predsavzatia?
5 Jehova však nezmenil svoje predsavzatie, že jedného dňa bude zem rajským domovom dokonalých, bezhriešnych ľudí. (Žalm 37:11, 29) A nikdy neprestal poskytovať dokonalé vedenie tým, ktorí kráčajú po jeho ceste a dúfajú, že uvidia splnenie tohto sľubu. Tým z nás, ktorí majú počujúce uši, Jehovov hlas v pozadí hovorí: „Toto je tá cesta. Choďte po nej.“ — Izaiáš 30:21.
Niektorí kráčali po Jehovovej ceste
6. Ktorí dvaja muži v ranej dobe kráčali po Jehovovej ceste a k čomu to viedlo?
6 Podľa biblického záznamu kráčala po Jehovovej ceste iba menšina potomkov Adama a Evy. Prvým z nich bol Ábel. Hoci ho postihla predčasná smrť, zomrel v Jehovovej priazni, a tak má úplne istú vyhliadku na to, že v Božom patričnom čase bude mať podiel na ‚vzkriesení spravodlivých‘. (Skutky 24:15) Zažije konečné splnenie Jehovovho veľkého predsavzatia so zemou a s ľudstvom. (Hebrejom 11:4) Ďalším, kto kráčal po Jehovovej ceste, bol Enoch. Jeho proroctvo o úplnom konci tohto systému vecí je uchované v knihe Júda. (Júda 14, 15) Ani Enoch nežil tak dlho, ako by možno mohol. (1. Mojžišova 5:21–24) No „mal svedectvo, že sa páči Bohu“. (Hebrejom 11:5) Keď odišiel z pozemskej scény, mal podobne ako Ábel istú vyhliadku na vzkriesenie, a bude medzi tými, ktorí zažijú splnenie Jehovových predsavzatí.
7. Ako Noach a jeho rodina prejavili lojálnosť a dôveru voči Jehovovi?
7 Keď sa svet pred potopou ponáral stále hlbšie do zla, poslušnosť Jehovovi sa stále viac stávala skúškou lojálnosti. Pred koncom vtedajšieho sveta kráčala po Jehovovej ceste iba jedna malá skupina ľudí. Noach a jeho rodina počúvali Boha a dôverovali tomu, čo povedal. Verne plnili úlohy, ktoré dostali, a odmietali zapojiť sa do skazených praktík vtedajšieho sveta. (1. Mojžišova 6:5–7, 13–16; Hebrejom 11:7; 2. Petra 2:5) Môžeme byť vďační za ich poslušnosť vychádzajúcu z lojálnosti a dôvery. Vďaka tomu prežili potopu a stali sa našimi predkami. — 1. Mojžišova 6:22; 1. Petra 3:20.
8. Čo znamenalo kráčať po Božej ceste pre izraelský národ?
8 Po čase Jehova uzavrel zmluvu s potomkami verného Jakoba a stali sa jeho zvláštnym národom. (2. Mojžišova 19:5, 6) Jehova poskytoval vedenie svojmu zmluvnému ľudu prostredníctvom písaného Zákona, kňazstva a neustáleho prorockého vedenia. Ale záležalo na Izraelitoch, či sa podriadia tomuto vedeniu. Jehova prikázal svojmu prorokovi, aby Izraelitom povedal: „Hľa, predkladám vám dnes požehnanie a zlorečenie: Požehnanie, ak budete poslúchať prikázania Jehovu, svojho Boha, ktoré vám dnes prikazujem, a zlorečenie, ak nebudete poslúchať prikázania Jehovu, svojho Boha, a naozaj odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem, takže pôjdete za inými bohmi, ktorých ste nepoznali.“ — 5. Mojžišova 11:26–28.
Prečo niektorí opustili Jehovovu cestu
9, 10. Vzhľadom na akú situáciu mali Izraeliti dôverovať v Jehovu a byť voči nemu lojálni?
9 Tak ako v prípade Adama a Evy, aj od Izraelitov si poslušnosť vyžadovala dôveru v Jehovu a lojálnosť voči nemu. Izrael bol malý národ obklopený svárlivými susedmi. Na juhozápad boli krajiny Egypt a Etiópia. Na severovýchod bola Sýria a Asýria. V bezprostrednej blízkosti sa nachádzala Filištia, Ammón, Moáb a Edom. V priebehu času sa všetky tieto národy prejavili ako nepriatelia Izraela. Okrem toho všetci vyznávali falošné náboženstvo, ktoré sa vyznačovalo uctievaním modiel, astrológiou a v niektorých prípadoch skazenými sexuálnymi rituálmi a krutým obetovaním detí. Susedia Izraela očakávali, že ich bohovia im dajú veľké rodiny, bohatú úrodu a víťazstvo vo vojnách.
10 Len Izrael uctieval jedného Boha, Jehovu. Ten im sľúbil požehnania v podobe veľkých rodín, bohatej úrody a bezpečia v prípade útoku ich nepriateľov, ak budú poslúchať jeho zákony. (5. Mojžišova 28:1–14) Žiaľ, mnohí Izraeliti v tom zlyhali. Mnohí z tých, ktorí kráčali po Jehovovej ceste, za svoju lojálnosť trpeli. Niektorých z nich dokonca ich súkmeňovci mučili, vysmievali sa im, bičovali ich, väznili ich, kameňovali a zabíjali. (Skutky 7:51, 52; Hebrejom 11:35–38) Aká skúška to musela byť pre týchto verných Izraelitov! Prečo sa však toľkí odchýlili od Jehovovej cesty? Dva príklady z izraelskej histórie nám pomáhajú pochopiť ich nesprávne zmýšľanie.
Achazov zlý príklad
11, 12. a) Čo Achaz odmietol urobiť, keď ho ohrozovala Sýria? b) U akých dvoch zdrojov hľadal Achaz bezpečie?
11 Achaz vládol v južnom judskom kráľovstve v ôsmom storočí pred n. l. Jeho vláda nebola pokojná. Raz proti nemu vyšla do vojny Sýria spolu so severným izraelským kráľovstvom a „jeho srdce i srdce jeho ľudu sa rozochvelo“. (Izaiáš 7:1, 2) No keď Jehova ponúkol Achazovi podporu a vyzval ho, aby ho vyskúšal, Achaz to kategoricky odmietol! (Izaiáš 7:10–12) Výsledkom bolo to, že Judsko vojnu prehralo a utrpelo veľké straty na životoch. — 2. Paralipomenon 28:1–8.
12 Hoci Achaz odmietol vyskúšať Jehovu, nemal zábrany žiadať o pomoc kráľa Asýrie. No Judsko i tak bolo sužované svojimi susedmi. Keď sa ešte aj Asýria obrátila proti Achazovi a ‚spôsobila mu tieseň‘, kráľ „začal obetovať damašským bohom, ktorí ho udierali, a ďalej povedal: ‚Pretože sýrskym kráľom pomáhajú ich bohovia, budem im obetovať, aby mi pomohli.‘“ — 2. Paralipomenon 28:20, 23.
13. Čo ukázal Achaz tým, že sa obrátil k sýrskym bohom?
13 Neskôr Jehova povedal Izraelu: „Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť. Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam! Potom by bol tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.“ (Izaiáš 48:17, 18) Keď sa Achaz obrátil k sýrskym bohom, ukázal, ako ďaleko je od toho, aby ‚kráčal po ceste, po ktorej by mal chodiť‘. Bol úplne zvedený zmýšľaním národov, takže sa obracal na falošné zdroje bezpečia, a nie na Jehovu.
14. Prečo nejestvuje ospravedlnenie pre to, že Achaz sa obrátil k falošným bohom?
14 Bohovia národov vrátane sýrskych bohov sa už dávno predtým ukázali ako ‚bezcenní bohovia‘. (Izaiáš 2:8) Už skôr, za vlády kráľa Dávida, vyšla jasne najavo nadradenosť Jehovu nad sýrskymi bohmi, keď sa Sýrčania stali Dávidovými sluhami. (1. Paralipomenon 18:5, 6) Len Jehova, „Boh bohov a Pán pánov, veľký Boh, silný a bázeň vzbudzujúci“, môže poskytnúť skutočné bezpečie. (5. Mojžišova 10:17) Achaz sa však obrátil chrbtom k Jehovovi a hľadal bezpečie u bohov národov. Výsledok bol pre Judsko katastrofálny. — 2. Paralipomenon 28:24, 25.
Židia s Jeremiášom v Egypte
15. Ako hrešili Židia v Egypte za dní Jeremiáša?
15 Vzhľadom na krajnú nelojálnosť svojho ľudu Jehova dovolil, aby v roku 607 pred n. l. Babylončania zničili Jeruzalem a jeho chrám. Väčšina národa bola odvedená do zajatia v Babylone. Niektorí však boli ponechaní v Jeruzaleme a medzi nimi bol aj prorok Jeremiáš. Keď bol miestodržiteľ Gedaljah zavraždený, táto skupina utiekla do Egypta a vzala so sebou aj Jeremiáša. (2. Kráľov 25:22–26; Jeremiáš 43:5–7) Tam začali obetovať falošným božstvám. Jeremiáš neverným Židom dohováral, ale oni si nedali povedať. Odmietli obrátiť sa k Jehovovi a trvali na tom, že budú ďalej prinášať obetný dym „kráľovnej nebies“. Prečo? Lebo to robili oni aj ich predkovia ‚v judských mestách a na uliciach Jeruzalema, keď bývali nasýtení chlebom a darilo sa im dobre, a nevideli vôbec nijaké nešťastie‘. (Jeremiáš 44:16, 17) Židia tiež tvrdili: „Od času, keď sme prestali prinášať obetný dym ‚kráľovnej nebies‘ a vylievať jej tekuté obete, chýba nám všetko a našli sme svoj koniec mečom a hladom.“ — Jeremiáš 44:18.
16. Prečo Židia v Egypte uvažovali vyslovene nesprávne?
16 Aká jednostranná môže byť pamäť! Aké boli fakty v tomto prípade? Židia naozaj obetovali falošným bohom v krajine, ktorú im dal Jehova. Niekedy, tak ako to bolo v čase Achaza, pre takéto odpadnutie trpeli. No Jehova bol „pomalý do hnevu“, pokiaľ išlo o jeho zmluvný ľud. (2. Mojžišova 34:6; Žalm 86:15) Posielal prorokov, aby ich nabádali robiť pokánie. Občas, keď bol kráľ verný, Jehova mu žehnal a ľud mal úžitok z tohto požehnania, i keď väčšina národa bola neverná. (2. Paralipomenon 20:29–33; 27:1–6) Ako veľmi sa mýlili tí Židia v Egypte, ktorí tvrdili, že blahobyt, z ktorého sa tešili vo svojej domovskej krajine, pochádzal od ich falošných bohov!
17. Prečo Judejčania prišli o krajinu i o chrám?
17 Pred rokom 607 pred n. l. Jehova nabádal obyvateľov Judska: „Počúvajte môj hlas a ja sa stanem vaším Bohom a vy sa stanete mojím ľudom; a budete chodiť po každej ceste, ktorú vám prikážem, aby sa vám dobre darilo.“ (Jeremiáš 7:23) Židia prišli o svoj chrám i o svoju krajinu práve preto, lebo odmietli kráčať ‚po každej ceste, ktorú im Jehova prikázal‘. Dajme si pozor, aby sme neurobili takúto osudnú chybu.
Jehova žehná tým, ktorí kráčajú po jeho ceste
18. Čo musia robiť tí, ktorí kráčajú po Jehovovej ceste?
18 Kráčať po Jehovovej ceste si dnes tak ako v minulosti vyžaduje lojálnosť — odhodlanie slúžiť iba jemu. Vyžaduje si dôveru — úplnú vieru, že Jehovove sľuby sú spoľahlivé a splnia sa. Kráčať po Jehovovej ceste si vyžaduje poslušnosť — držať sa jeho zákonov bez odchýlok a dodržiavať jeho vysoké normy. „Jehova je spravodlivý; on miluje spravodlivé skutky.“ — Žalm 11:7.
19. Akých bohov dnes uctievajú mnohí ľudia a k čomu to vedie?
19 Achaz hľadal bezpečie u bohov Sýrie. Izraeliti v Egypte dúfali, že „kráľovná nebies“, bohyňa, ktorej uctievanie bolo v staroveku rozšírené na Blízkom východe, im prinesie hmotný blahobyt. Dnes mnohí bohovia nie sú doslovné modly. Ježiš nás varoval, aby sme neslúžili „bohatstvu“ namiesto Jehovovi. (Matúš 6:24) Apoštol Pavol hovoril o „žiadostivosti, čo je modlárstvo“. (Kolosanom 3:5) Hovoril tiež o tých, ktorých „bohom je brucho“. (Filipanom 3:19) Áno, peniaze a hmotné veci patria k hlavným bohom, ktorí sú dnes uctievaní. V skutočnosti väčšina ľudí — vrátane mnohých členov cirkví — ‚vkladá svoju nádej do neistého bohatstva‘. (1. Timotejovi 6:17) Mnohí sa usilovne snažia slúžiť týmto bohom a niektorí aj žnú odmenu — žijú v tých najlepších domoch, tešia sa z drahých vecí a jedia prepychové jedlá. Avšak nie všetci sa tešia z takej hojnosti. A aj tí, ktorí sa z nej tešia, nakoniec zisťujú, že tieto veci ich samy osebe neuspokojujú. Sú neisté, dočasné a neuspokojujú duchovné potreby. — Matúš 5:3.
20. V akom ohľade musíme zostať vyrovnaní?
20 Je pravda, že i keď žijeme v posledných dňoch, musíme byť aj praktickí. Musíme robiť rozumné kroky, aby sme hmotne zabezpečili svoje rodiny. Ale ak je pre nás vysoký životný štandard, zarábanie peňazí alebo niečo podobné dôležitejšie ako služba Bohu, zaplietli sme sa do určitého druhu modlárstva a už nechodíme po Jehovovej ceste. (1. Timotejovi 6:9, 10) Čo však keď nás postihnú zdravotné, finančné alebo iné problémy? Nebuďme ako tí Židia v Egypte, ktorí zvaľovali vinu za svoje problémy na službu Bohu. Naopak, urobme to, čo Achaz odmietol urobiť — vyskúšajme Jehovu. Lojálne sa obráťme k Jehovovi Bohu a prosme ho o vedenie. S dôverou uplatňujme jeho rady a modlime sa o silu a múdrosť pri riešení každej situácie. Potom s dôverou čakajme na Jehovovo požehnanie.
21. Aké požehnania dostávajú tí, ktorí kráčajú po Jehovovej ceste?
21 V priebehu izraelských dejín Jehova bohato žehnal tých, ktorí kráčali po jeho ceste. Kráľ Dávid spieval: „Ó, Jehova, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov.“ (Žalm 5:8) Jehova mu dal vojenské víťazstvá nad okolitými národmi, ktoré neskôr obťažovali Achaza. Pod vládou Šalamúna bol Izrael požehnaný pokojom a blahobytom, po akom neskôr túžili Židia v Egypte. Achazovmu synovi Ezechiášovi dal Jehova dokonca víťazstvo nad mocnou Asýriou. (Izaiáš 59:1) Nie, Jehovova ruka nebola krátka voči jeho lojálnym služobníkom, ktorí nestáli „na ceste hriešnikov“, ale ktorých potešenie bolo v Božom zákone. (Žalm 1:1, 2) To isté platí i dnes. Ako si však môžeme byť istí, že kráčame po Jehovovej ceste? Tým sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.
Spomínaš si?
◻ Aké vlastnosti sú nevyhnutné, ak máme kráčať po Jehovovej ceste?
◻ Prečo Achaz uvažoval nesprávne?
◻ Čo bolo nesprávne na zmýšľaní Židov v Egypte?
◻ Ako môžeme posilniť svoje odhodlanie kráčať po Jehovovej ceste?
[Obrázok na strane 13]
Achaz sa obracal k sýrskym bohom, a nie k Jehovovi