Máš vieru ako Abrahám?

„Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ — LUKÁŠ 18:8.

1. Prečo je dnes ťažké zachovať si silnú vieru?

DNES nie je ľahké zachovať si silnú vieru. Svet vyvíja na kresťanov intenzívny tlak, aby odviedol ich pozornosť od duchovných vecí. (Lukáš 21:34; 1. Jána 2:15, 16) Mnohí musia zápasiť o prežitie zoči-voči vojnám, katastrofám, chorobám alebo hladu. (Lukáš 21:10, 11) V niektorých národoch je silná sekularistická kultúra a každý, kto žije v súlade so svojou vierou, je považovaný za nerozumného, dokonca fanatického človeka. Okrem toho, mnohí kresťania sú za svoju vieru prenasledovaní. (Matúš 24:9) Otázka, ktorú položil Ježiš takmer pred 2000 rokmi, je určite vhodná: „Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ — Lukáš 18:8.

2. a) Prečo je silná viera pre kresťana životne dôležitá? b) O akom príklade viery by sme mali uvažovať?

² Skutočnosťou však je, že silná viera je životne dôležitá, ak má byť náš život dnes úspešný a ak máme získať sľúbený večný život v budúcnosti. Apoštol Pavol citoval Jehovove slová adresované Habakukovi, keď napísal: „‚Môj spravodlivý bude žiť na základe viery‘ a ,ak sa odťahuje, moja duša v ňom nemá zaľúbenie‘... Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu].“ (Hebrejom 10:38–11:6; Habakuk 2:4) Timotejovi Pavol povedal: „Bojuj znamenitý boj viery, pevne uchop večný život, pre ktorý si bol povolaný.“ (1. Timotejovi 6:12) Teda ako je možné mať nezlomnú vieru? Pri úvahe o tejto otázke urobíme dobre, keď si všimneme jedného muža, ktorý žil asi pred 4000 rokmi, no ktorého viera je ešte stále vo veľkej úcte v troch významných náboženstvách — v islame, judaizme a kresťanstve. Tým mužom je Abrahám. Prečo bola jeho viera taká výnimočná? Môžeme ho napodobňovať aj my dnes?

Poslušnosť Božím pokynom

3, 4. Prečo Térach presťahoval svoju rodinu z Uru do Háranu?

³ Abrahám (pôvodne nazývaný Abram) sa v Biblii prvýkrát spomína veľmi skoro. V 1. Mojžišovej 11:26 čítame: „Térach... sa stal otcom Abrama, Náchora a Hárana.“ Térach žil so svojou rodinou v Ure Chaldejcov, prosperujúcom meste v južnej Mezopotámii. Ale nezostali tam. „Térach [vzal] svojho syna Abrama a svojho vnuka Lóta, Háranovho syna, a svoju nevestu Sáraj [Sáru], manželku svojho syna Abrama, a vyšli s ním z Ur Chaldejcov, aby išli do kanaanskej krajiny. Časom prišli do Háranu a usídlili sa tam.“ (1. Mojžišova 11:31) Aj Abrahámov brat Náchor presťahoval svoju rodinu do Háranu. (1. Mojžišova 24:10, 15; 28:1, 2; 29:4) Prečo sa však Térach presťahoval z prosperujúceho Uru do vzdialeného Háranu?

⁴ Asi 2000 rokov po Abrahámovi verný muž Štefan vo svojej reči pred židovským Sanhedrinom vysvetlil tento nezvyčajný presun Térachovej rodiny. Povedal: „Boh slávy sa zjavil nášmu predkovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, predtým ako sa usadil v Hárane, a povedal mu: ‚Vyjdi zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a poď do krajiny, ktorú ti ukážem.‘ Potom vyšiel z chaldejskej krajiny a usídlil sa v Hárane.“ (Skutky 7:2–4) Térach sa podriadil Jehovovej vôli vzhľadom na Abraháma a presťahoval svoju najbližšiu rodinu do Háranu.

5. Kam odišiel Abrahám po smrti svojho otca? Prečo?

⁵ Térachova rodina sa usadila v novom meste. Po rokoch, keď Abrahám hovoril o „mojej krajine“, myslel tým oblasť Háranu, nie Ur. (1. Mojžišova 24:4) No Háran nemal byť Abrahámovým trvalým domovom. Štefan povedal, že „keď zomrel [Abrahámov] otec, Boh ho podnietil, aby sa odtiaľ presídlil do tejto krajiny, v ktorej bývate teraz“. (Skutky 7:4) Abrahám, poslušný Jehovovmu vedeniu, prekročil spolu s Lótom Eufrat a vstúpil do krajiny Kanaan.a

6. Aký sľub dal Jehova Abrahámovi?

⁶ Prečo Jehova podnietil Abraháma, aby sa presťahoval do Kanaanu? Dôvodom bolo Božie predsavzatie s týmto verným mužom. Jehova povedal Abrahámovi: „Vyjdi zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem; a urobím z teba veľký národ a požehnám ťa a urobím veľkým tvoje meno; a ukáž sa ako požehnanie. A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a toho, kto na teba zvoláva zlo, prekľajem, a všetky rody zeme budú sa istotne žehnať prostredníctvom teba.“ (1. Mojžišova 12:1–3) Abrahám mal byť otcom veľkého národa, ktorý mal mať Jehovovu ochranu a mal vlastniť krajinu Kanaan. Aký nádherný sľub! Ale aby Abrahám mohol zdediť túto krajinu, musel urobiť vo svojom živote radikálne zmeny.

7. Aké zmeny musel byť pripravený urobiť Abrahám, aby zdedil Jehovov sľub?

⁷ Keď Abrahám opustil Ur, opustil tým prosperujúce mesto a pravdepodobne aj širokú rodinu svojho otca — dôležité zdroje bezpečia v patriarchálnych časoch. Keď opustil Háran, oddelil sa od domácnosti svojho otca vrátane rodiny svojho brata Náchora a presťahoval sa do neznámej krajiny. V Kanaane sa neusiloval získať bezpečie za múrmi mesta. Prečo nie? Krátko po tom, čo Abrahám vstúpil do krajiny, Jehova mu povedal: „Vstaň, prejdi krajinu po jej dĺžke a po jej šírke, lebo tebe ju dám.“ (1. Mojžišova 13:17) Vtedy 75-ročný Abrahám a jeho 65-ročná manželka Sára poslúchli tieto pokyny. „Vierou býval ako cudzinec v krajine sľubu ako v cudzej krajine a býval v stanoch.“ — Hebrejom 11:9; 1. Mojžišova 12:4.

Viera podobná Abrahámovej dnes

8. Čo by sme si mali budovať vzhľadom na príklad Abraháma a iných starovekých svedkov?

⁸ Abrahám a jeho rodina sú zahrnutí do veľkého „oblaku [predkresťanských] svedkov“ v Hebrejom 11. kapitole. Vzhľadom na to, akú vieru prejavovali títo raní Boží služobníci, Pavol povzbudzuje kresťanov, aby ,odložili všetku príťaž a hriech [nedostatok viery], do ktorého sa ľahko zapletáme‘. (Hebrejom 12:1) Áno, do nedostatku viery sa môžeme ,ľahko zapliesť‘. Ale tak ako v Pavlových dňoch, aj dnes si praví kresťania môžu vybudovať silnú vieru porovnateľnú s vierou Abraháma a iných ľudí staroveku. Pavol o sebe i o svojich spolukresťanoch hovorí: „My však nie sme takí, čo sa odťahujú na zničenie, ale takí, ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive.“ — Hebrejom 10:39.

9, 10. Čo je dokladom toho, že mnohí dnes majú vieru ako Abrahám?

⁹ Pravda, svet sa od čias Abraháma zmenil. Slúžime však tomu istému ,Abrahámovmu Bohu‘, a ten sa nemení. (Skutky 3:13; Malachiáš 3:6) Jehova si zaslúži, aby bol dnes uctievaný tak ako v dobe Abraháma. (Zjavenie 4:11) Mnohí oddávajú celý svoj život Jehovovi a tak ako Abrahám robia všetky potrebné zmeny, aby mohli konať Božiu vôľu. Minulý rok 316 092 ľudí dalo verejne najavo svoju oddanosť, keď sa dali vo vode pokrstiť „v mene Otca a Syna a svätého ducha“. — Matúš 28:19.

¹⁰ Väčšina týchto nových kresťanov nemusela cestovať ďaleko do cudziny, aby naplnila svoj sľub oddanosti. V duchovnom zmysle však mnohí z nich prešli veľkú vzdialenosť. Napríklad Elsie na Mauríciu bola kedysi čarodejnicou. Každý sa jej bál. Jedna zvláštna priekopníčka zaviedla biblické štúdium s Elsinou dcérou a to otvorilo Elsie cestu k tomu, aby sa ,odvrátila od tmy k svetlu‘. (Skutky 26:18) Keď Elsie videla dcérin záujem, súhlasila so štúdiom knihy Moja kniha biblických príbehov. Štúdium sa s ňou viedlo trikrát týždenne, lebo potrebovala sústavné povzbudzovanie. Jej okultné praktiky jej nepriniesli šťastie, ale naopak, mala veľa osobných problémov. Nakoniec sa jej však podarilo zvládnuť dlhú cestu od démonizmu k pravému uctievaniu. Keď za ňou prišli ľudia, aby využili jej služby, vysvetlila im, že len Jehova ich môže ochrániť pred zlom. Elsie je teraz pokrstenou svedkyňou a spomedzi jej rodiny a známych prijalo pravdu 14 ľudí.

11. Aké zmeny sú ochotní robiť tí, ktorí oddávajú svoj život Jehovovi?

¹¹ Väčšina z tých, ktorí minulý rok zasvätili svoj život službe Bohu, nemusela urobiť také radikálne zmeny. Ale všetci prešli zo stavu duchovne mŕtvych do stavu duchovne živých. (Efezanom 2:1) Hoci fyzicky sú naďalej vo svete, už nie sú jeho časťou. (Ján 17:15, 16) Podobne ako pomazaní kresťania, ktorých „občianstvo je v nebesiach“, aj oni sú tu ako ,cudzinci a dočasní usadlíci‘. (Filipanom 3:20; 1. Petra 2:11) Uviedli svoj život do súladu s Božími normami a hlavným motívom bola pre nich láska k Bohu a láska k blížnemu. (Matúš 22:37–39) Neusilujú sa o sebecké, hmotárske ciele ani necítia potrebu hľadať nejaké osobné uspokojenie v tomto svete. Namiesto toho upierajú zrak na sľúbené ,nové nebesia a novú zem, v ktorých bude bývať spravodlivosť‘. — 2. Petra 3:13; 2. Korinťanom 4:18.

12. Aké správy o aktivite v uplynulom roku ukazujú, že Ježiš počas svojej prítomnosti našiel „vieru na zemi“?

¹² Keď sa Abrahám presťahoval do Kanaanu, on i jeho rodina tam boli sami, úplne odkázaní na podporu a ochranu Jehovu. No tých 316 092 novopokrstených kresťanov rozhodne nie je samo. Jehova ich podporuje a ochraňuje svojím duchom, tak ako to robil v prípade Abraháma. (Príslovia 18:10) Okrem toho ich však podporuje aktívnym medzinárodným „národom“, ktorý má viac príslušníkov ako niektoré sekulárne národy v dnešnej dobe. (Izaiáš 66:8) Minulý rok vrcholný počet 5 888 650 členov tohto národa prejavil svoju činnú vieru tým, že hovorili svojim blížnym o Božích sľuboch. (Marek 13:10) Tomuto dielu hľadania záujemcov venovali mimoriadny počet 1 186 666 708 hodín. Výsledkom bolo to, že viedli 4 302 852 biblických štúdií s ľuďmi, ktorí si chcú budovať vieru. Ďalším prejavom horlivosti členov tohto „národa“ bolo to, že 698 781 sa ich zúčastnilo na priekopníckej službe, či už celým časom, alebo na jeden mesiac, či na niekoľko mesiacov. (Podrobná správa o činnosti Jehovových svedkov v uplynulom roku je uvedená na stranách 12 až 15.) Táto pozoruhodná správa je pozitívnou, živou odpoveďou na Ježišovu otázku: „Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“

Verní napriek skúškam

13, 14. Opíš, s akými ťažkosťami sa stretol Abrahám a jeho rodina v Kanaane.

¹³ Abrahám a jeho domácnosť nemali v Kanaane ľahký život. Prinajmenšom raz bol v krajine krutý hlad, takže museli odísť z Kanaanu do Egypta. Navyše, vládca Egypta i panovník Geráru (pri Gaze) si chceli privlastniť Abrahámovu manželku Sáru. (1. Mojžišova 12:10–20; 20:1–18) Došlo aj ku konfliktom medzi pastiermi Abrahámovho dobytka a pastiermi Lótovho dobytka, čo viedlo k rozdeleniu týchto dvoch domácností. Abrahám nesebecky umožnil Lótovi, aby si ako prvý vybral krajinu, a Lót sa rozhodol žiť v Oblasti Jordánu, ktorá bola úrodná a krásna ako Eden. — 1. Mojžišova 13:5–13.

¹⁴ Lóta potom postihla vojna medzi kráľom vzdialeného Elámu a jeho spojencami a kráľmi piatich miest, ktorí bojovali na Siddimskej nížine. Cudzí králi porazili miestnych kráľov a vzali veľa koristi a tiež Lóta a jeho majetok. Keď Abrahám počul, čo sa stalo, nebojácne prenasledoval cudzích kráľov a podarilo sa mu oslobodiť Lóta i jeho domácnosť a tiež získať späť majetok miestnych kráľov. (1. Mojžišova 14:1–16) No toto nebola najhoršia skúsenosť, ktorú Lót v Kanaane zažil. Z nejakého dôvodu sa usadil v Sodome, hoci toto mesto bolo povestné svojou nemravnosťou.b (2. Petra 2:6–8) Keď dvaja anjeli varovali Lóta, že mesto bude zničené, utiekol so svojou manželkou a dcérami. No Lótova manželka neposlúchla konkrétne pokyny anjelov a následkom toho zostala pochovaná v soli. Lót bol nejaký čas nútený žiť so svojimi dvoma dcérami v jaskyni v Coáre. (1. Mojžišova 19:1–30) Tieto udalosti museli Abraháma veľmi rozrušovať, najmä preto, lebo Lót prišiel do Kanaanu ako člen Abrahámovej domácnosti.

15. Akému negatívnemu zmýšľaniu sa zjavne vyhýbal Abrahám napriek neľahkému životu v stanoch v cudzej krajine?

¹⁵ Kládol si niekedy Abrahám otázku, či spolu s Lótom nemal radšej zostať v bezpečí v Ure so širokou rodinou svojho otca alebo v Hárane so svojím bratom Náchorom? Prial si niekedy opustiť život v stanoch a usadiť sa v bezpečí nejakého opevneného mesta? Zapochyboval niekedy o tom, či je múdre prinášať toľko obetí ako pútnik v cudzej krajine? Apoštol Pavol o Abrahámovi a jeho rodine povedal: „Keby boli naozaj stále spomínali na miesto, z ktorého vyšli, boli by mali príležitosť vrátiť sa.“ (Hebrejom 11:15) No oni sa nevrátili. Nedali sa odradiť ťažkosťami, ale zostali tam, kde si to želal Jehova.

Vytrvalosť v dnešnej dobe

16, 17. a) S akými ťažkosťami sa dnes stretávajú mnohí kresťania? b) Aký pozitívny postoj majú kresťania? Prečo?

¹⁶ Podobnú vytrvalosť prejavujú aj kresťania v dnešnej dobe. Hoci služba Bohu je pre pravých kresťanov zdrojom veľkej radosti, nemajú v týchto posledných dňoch ľahký život. Hoci žijú v duchovnom raji, pociťujú rovnaký ekonomický tlak ako iní ľudia. (Izaiáš 11:6–9) Mnohí sa stali nevinnými obeťami vo vojnách národov a niektorí boli prinútení žiť v extrémnej chudobe, hoci nie z vlastnej viny. Okrem toho znášajú ťažkosti vyplývajúce z toho, že sú nepopulárnou menšinou. V mnohých krajinách kážu dobré posolstvo napriek všeobecnej ľahostajnosti. V iných krajinách znášajú podvodné útoky tých, ktorí ,prostredníctvom rozhodnutí vytvárajú ťažkosti‘ a „krv nevinného vyhlasujú za vinnú“. (Žalm 94:20, 21) Dokonca aj v krajinách, kde kresťania nie sú vystavení útokom a kde ich niektorí chvália za ich vysoké normy, si uvedomujú, že sú odlišní od svojich spolužiakov a spolupracovníkov — tak ako Abrahám, ktorý žil v stanoch, kým väčšina ľudí okolo neho bývala v mestách. Naozaj, nie je ľahké žiť vo svete a pritom ,nebyť jeho časťou‘. — Ján 17:14.

¹⁷ Ľutujeme azda, že sme sa oddali Bohu? Priali by sme si, aby sme boli zostali časťou sveta a boli ako všetci ostatní? Bedákame nad obeťami, ktoré prinášame v Jehovovej službe? Rozhodne nie! Neobzeráme sa túžobne naspäť, ale naopak, uvedomujeme si, že všetko, čo sme možno obetovali, i tak nemalo nijakú skutočnú hodnotu v porovnaní s požehnaniami, z ktorých sa tešíme dnes a z ktorých sa budeme tešiť v budúcnosti. (Lukáš 9:62; Filipanom 3:8) A napokon, sú ľudia vo svete šťastní? Skutočnosť je taká, že mnohí z nich hľadajú odpovede, ktoré sme my už našli. Trpia, lebo sa neriadia radami, ktoré poslúchame my a ktoré sme dostali od Boha na stránkach Biblie. (Žalm 119:105) A mnohí z nich túžia po takom kresťanskom spoločenstve a pekných vzťahoch, z akých sa my tešíme s našimi spoluveriacimi. — Žalm 133:1; Kolosanom 3:14.

18. K čomu to nakoniec vedie, keď kresťania prejavujú odvahu ako Abrahám?

¹⁸ Pravda, niekedy musíme byť odvážni ako Abrahám, keď sa hnal za kráľmi, ktorí zajali Lóta. Ale keď takí sme, Jehova požehná výsledok. Napríklad v Severnom Írsku sa ako dôsledok sektárskeho násilia zakorenila v ľuďoch nenávisť a byť neutrálny si vyžaduje odvahu. No verní kresťania sa riadia slovami, ktoré Jehova povedal Jozuovi: „Buď odvážny a silný. Nebuď otrasený ani sa nedes, lebo Jehova, tvoj Boh, je s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ (Jozua 1:9; Žalm 27:14) V priebehu rokov si vďaka svojmu nebojácnemu postoju získali u ľudí úctu a dnes môžu slobodne kázať vo všetkých komunitách tejto krajiny.

19. Kde sú kresťania šťastní a aký výsledok s dôverou očakávajú, keď poslúchajú Jehovovo vedenie?

¹⁹ Nikdy by sme nemali pochybovať o tom, že nech sa dostaneme do akejkoľvek situácie, ak poslúchame Jehovovo vedenie, konečný výsledok bude na jeho slávu a na náš dlhodobý úžitok. Napriek ťažkostiam a obetiam nejestvuje pre nás nič lepšie ako byť v Jehovovej službe, tešiť sa zo spoločenstva s našimi kresťanskými bratmi a s dôverou očakávať večnú budúcnosť, ktorú sľúbil Boh.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Prečo je silná viera nutná?

◻ Ako Abrahám ukázal, že má silnú vieru?

◻ Akými zmenami v živote človeka je sprevádzaný krok oddanosti?

◻ Prečo sme šťastní, že môžeme slúžiť Bohu napriek akýmkoľvek problémom, s ktorými sa možno stretávame?

[Obrázky na strane 7]

Abrahám bol ochotný urobiť v živote veľké zmeny, aby zdedil sľub

[Obrázky na strane 9]

Doklady ukazujú, že Ježiš našiel počas svojej prítomnosti „vieru na zemi“