Konali Jehovovu vôľu

Eliáš vyvyšuje pravého Boha

BOL najhľadanejším mužom v Izraeli. Ak by ho kráľ našiel, takmer určite by bol zabitý. Kto bol tento prenasledovaný muž? Jehovov prorok Eliáš.

Kráľ Achab a jeho pohanská manželka Jezábel spôsobili, že v Izraeli bujnelo uctievanie Baala. Preto Jehova priviedol na krajinu sucho, ktoré teraz trvalo už štvrtý rok. Rozzúrená Jezábel sa rozhodla pozabíjať Jehovových prorokov, ale Achab hľadal najmä Eliáša. Bol to Eliáš, kto pred viac než troma rokmi povedal Achabovi: „Nebude ani rosy, ani dažďa počas týchto rokov, iba ak na nariadenie môjho slova!“ (1. Kráľov 17:1) A sucho, ktoré potom prišlo, ešte stále trvalo.

V tejto nebezpečnej situácii povedal Jehova Eliášovi: „Choď, ukáž sa Achabovi, lebo som rozhodnutý, že dám dážď na povrch zeme.“ S veľkým osobným rizikom Eliáš poslúchol Jehovov príkaz. — 1. Kráľov 18:1, 2.

Stretnutie dvoch súperov

„Si to ty, ten, kto privádza na Izrael verejné odsúdenie?“ spýtal sa Achab, keď uvidel Eliáša. „Ja som na Izrael verejné odsúdenie nepriviedol,“ odvážne odpovedal Eliáš, „ale ty a dom tvojho otca áno, lebo ste opustili Jehovove prikázania a nasledoval si Baalov.“ Potom Eliáš prikázal, aby sa celý Izrael zhromaždil na vrchu Karmel vrátane „štyristopäťdesiat Baalových prorokov a štyristo prorokov posvätného kola“. Potom Eliáš oslovil zástup: „Ako dlho budete pokrivkávať medzi dvoma rôznymi názormi?a Ak je pravým Bohom Jehova, nasledujte ho; ale ak Baal, nasledujte toho.“ — 1. Kráľov 18:17–21.

Ľudia boli ticho. Možno si uvedomovali svoju vinu v tom, že zlyhali v prejavovaní výlučnej oddanosti Jehovovi. (2. Mojžišova 20:4, 5) Alebo možno bolo ich svedomie už natoľko zatvrdnuté, že nevideli hriech v tom, že delili svoju lojálnosť medzi Jehovu a Baala. Nech už to bolo akokoľvek, Eliáš nariadil ľudu, aby priviedli dva mladé býky — jedného pre Baalových prorokov a druhého preňho. Oba býky mali byť pripravené na obetovanie, ale oheň nemal byť zapálený. „A budete vzývať meno svojho boha,“ povedal Eliáš, „a ja budem vzývať meno Jehovu; a stane sa, že pravý Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravým Bohom.“ — 1. Kráľov 18:23, 24.

Jehova je vyvýšený

Baalovi proroci začali ‚pokrivkávať okolo oltára, ktorý urobili‘. Celé dopoludnie vykrikovali: „Baal, odpovedz nám!“ Ale Baal neodpovedal. (1. Kráľov 18:26) Nato sa im Eliáš začal posmievať: „Volajte najsilnejším hlasom, veď je to boh.“ (1. Kráľov 18:27) Baalovi proroci sa dokonca začali rezať dýkami a kopijami — čo bol zvyk, ktorý pohania často používali na vyvolanie súcitu svojich bohov.b — 1. Kráľov 18:28.

Prešlo už poludnie a uctievači Baala sa stále „správali ako proroci“ — vyjadrenie, ktoré v tomto kontexte nesie myšlienku pretrvávajúceho šialeného správania a straty sebaovládania. Napokon neskôr popoludní Eliáš povedal všetkému ľudu: „Pristúpte ku mne.“ Všetci pozorne sledovali, ako Eliáš opäť vystaval Jehovov oltár, vykopal okolo neho priekopu, rozsekal mladého býka na kusy a položil ho na oltár spolu s drevom na oheň. Nato býk, oltár aj drevo boli úplne premočené vodou a priekopa bola naplnená vodou (nepochybne morskou vodou získanou zo Stredozemného mora). Potom sa Eliáš modlil k Jehovovi: „Daj dnes poznať, že si Bohom v Izraeli a ja som tvoj sluha a to všetko som urobil tvojím slovom. Odpovedz mi, ó, Jehova, odpovedz mi, aby tento ľud poznal, že ty, Jehova, si pravý Boh a sám si obrátil ich srdce späť.“ — 1. Kráľov 18:29–37.

Zrazu zostúpil z neba oheň „a pohltil zápalnú obeť a kusy dreva a kamene a prach a zlízal vodu, ktorá bola v priekope“. Ľudia, ktorí to pozorovali, sa ihneď vrhli na zem a hovorili: „Jehova je pravý Boh! Jehova je pravý Boh!“ Na Eliášov príkaz boli Baalovi proroci pochytaní a privedení do údolia bystriny Kišon, kde boli popravení. — 1. Kráľov 18:38–40.

Poučenie pre nás

Eliáš preukázal odvahu, ktorá sa môže zdať nadľudská. Ale biblický pisateľ Jakub nás uisťuje, že „Eliáš bol človek s pocitmi, ako sú naše“. (Jakub 5:17) Nebol imúnny voči určitému strachu a úzkosti. Napríklad keď neskôr Jezábel prisahala odvetu za smrť Baalových prorokov, Eliáš utiekol a v modlitbe volal k Jehovovi: „Už dosť! Teraz odním moju dušu, Jehova.“ — 1. Kráľov 19:4.

Jehova neodňal Eliášovu dušu v smrti. Namiesto toho mu milosrdne poskytol pomoc. (1. Kráľov 19:5–8) Dnes si môžu byť Boží služobníci istí, že Jehova urobí to isté, keď možno pre odpor prežívajú obdobia intenzívnej úzkosti. Naozaj, ak sa modlia o Jehovovu pomoc, Jehova im môže dať „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby neboli „nehybne zovretí“, aj keď sú „tiesnení vo všetkom“. Tak budú podobne ako Eliáš posilnení, aby vytrvali. — 2. Korinťanom 4:7, 8.

[Poznámky pod čiarou]