Ľudská slabosť vyzdvihuje Jehovovu moc

„Každý si myslel, že som šťastná a vitálna služobníčka celým časom. Bola som vždy tým, kto pomáhal druhým s ich problémami. No zároveň som cítila, akoby som vnútri zomierala. Ničili ma znepokojujúce myšlienky a duševná úzkosť. Začala som cítiť, že som sa ľuďom odcudzila. Chcelo sa mi len zostať doma v posteli. Celé mesiace som prosila Jehovu, aby ma nechal zomrieť.“— Vanessa.

AKO ukazuje príklad uvedený vyššie, je len prirodzené, že Jehovovi služobníci občas cítia následky toho, že žijú v týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Niektorí môžu byť aj skľúčení. (Filipanom 2:25–27) Ak sa skľúčenosť predlžuje, môže nás obrať o silu, lebo Biblia hovorí: „Stratil si odvahu v deň tiesne? Tvojej sily bude málo.“ (Príslovia 24:10) Skutočne, keď sme skľúčení, potrebujeme silu — azda i „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, ako hovorí apoštol Pavol. — 2. Korinťanom 4:7.

Jehova Boh je zdrojom neobmedzenej moci. Je to zjavné, keď skúmame jeho stvorenie. (Rimanom 1:20) Pouvažujme napríklad o Slnku. Zem zachytáva zo Slnka stály prísun asi 180 biliónov kilowattov. No toto číslo predstavuje len asi pol miliardtiny energie vydávanej Slnkom. A Slnko je malé v porovnaní s hviezdami, ktoré sú známe ako nadobri. Medzi ne patrí Rigel, hviezda v súhvezdí Orión, ktorá je 50-krát väčšia než naše Slnko a vyžaruje 150 000-krát viac energie!

Stvoriteľ takýchto nebeských elektrární musí mať „hojnosť dynamickej energie“. (Izaiáš 40:26; Žalm 8:3, 4) Naozaj, prorok Izaiáš uviedol, že Jehova sa „neunavuje... ani neustáva“. A Boh sa chce podeliť o svoju moc s každým, kto pre ľudskú slabosť pociťuje únavu. (Izaiáš 40:28, 29) Spôsob, akým to robí, znázorňuje prípad kresťanského apoštola Pavla.

Prekonávanie skúšok

Pavol povedal Korinťanom o prekážke, s ktorou sa musel zmieriť. Nazval ju „ostňom v tele“. (2. Korinťanom 12:7) Týmto „ostňom“ mohol byť zdravotný problém, možno slabý zrak. (Galaťanom 4:15; 6:11) Alebo možno Pavol hovoril o falošných apoštoloch a iných rušiteľoch, ktorí spochybňovali jeho apoštolstvo a prácu. (2. Korinťanom 11:5, 6, 12–15; Galaťanom 1:6–9; 5:12) Nech to bolo čokoľvek, tento „osteň v tele“ Pavla hlboko skľučoval a on sa opakovane modlil o jeho odstránenie. — 2. Korinťanom 12:8.

Jehova však nevyhovel Pavlovej prosbe. Namiesto toho Pavlovi povedal: „Moja nezaslúžená láskavosť je dostatočná pre teba.“ (2. Korinťanom 12:9) Čo tým Jehova myslel? Nuž, keď sa zamyslíme, že Pavol predtým prenasledoval kresťanov, bolo to len prostredníctvom nezaslúženej láskavosti, že si vôbec mohol vytvoriť vzťah k Bohu — nehovoriac už o tom, že mohol slúžiť ako apoštol!a (Porovnaj Zechariáša 2:8; Zjavenie 16:5, 6.) Jehova mohol Pavlovi rovnako povedať, že výsada byť učeníkom bola „dostatočná“. Nemalo ju sprevádzať zázračné odstránenie osobných problémov. V skutočnosti je to tak, že niektoré ťažkosti dokonca môžu nastať následkom ďalších výsad. (2. Korinťanom 11:24–27; 2. Timotejovi 3:12) Nech to je akokoľvek, Pavol proste musel svoj „osteň v tele“ znášať.

No Jehova v žiadnom prípade Pavla bezcitne neopustil. Povedal mu: „Moja moc sa zdokonaľuje v slabosti.“ (2. Korinťanom 12:9) Áno, Jehova milujúco dával Pavlovi silu, aby sa mohol so svojou situáciou vyrovnať. A tak sa Pavlov „osteň v tele“ stal názorným príkladom. Naučilo ho to spoliehať sa skôr na Jehovovu silu než na svoju. Je zrejmé, že Pavol sa z toho dôkladne poučil, lebo o niekoľko rokov Filipanom napísal: „Naučil [som sa] byť sebestačným v akýchkoľvek okolnostiach. Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ — Filipanom 4:11, 13.

A čo ty? Znášaš nejaký druh „ostňa v tele“, azda nejakú chorobu alebo nejakú okolnosť v živote, ktorá ti spôsobuje hodne úzkosti? Ak je to tak, neklesaj na mysli. Aj keď Jehova zrejme tú prekážku zázračne neodstráni, môže ti dať múdrosť a silu, aby si sa s ňou vyrovnal, zatiaľ čo budeš naďalej dávať záujmy Kráľovstva na prvé miesto v živote. — Matúš 6:33.

Ak ti choroba alebo pribúdajúci vek bráni v tom, aby si v kresťanskej činnosti konal toľko, koľko by si chcel, nezúfaj. Namiesto toho, aby si sa na skúšku pozeral tak, že ťa v službe Jehovovi obmedzuje, pozeraj sa na ňu ako na príležitosť viac sa na neho spoliehať. Pamätaj aj na to, že hodnota kresťana sa nemeria tým, koľko toho vykoná, ale jeho vierou a hĺbkou lásky. (Porovnaj Marka 12:41–44.) Milovať Jehovu celou svojou dušou znamená slúžiť mu najlepšie, ako môžeš ty — nie ako môže niekto iný. — Matúš 22:37; Galaťanom 6:4, 5.

Ak sa tvoj „osteň v tele“ týka nejakej skľučujúcej okolnosti v živote, napríklad smrti niekoho milovaného, riaď sa týmto biblickým nabádaním: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ (Žalm 55:22) Jedna kresťanská žena, ktorá sa volá Sylvia, to tak urobila. V priebehu len niekoľko rokov stratila manžela po päťdesiatich rokoch manželstva a tiež deviatich ďalších členov rodiny — vrátane dvoch malých vnúčat. „Keby nebolo Jehovu,“ hovorí Sylvia, „prepadla by som žiaľu. Veľkú útechu nachádzam v modlitbe. Naozaj sa s Jehovom stále rozprávam. Viem, že on mi dáva silu vytrvať.“

Aké upokojujúce je vedomie, že „Boh každej útechy“ môže smútiacim dať silu vytrvať! (2. Korinťanom 1:3; 1. Tesaloničanom 4:13) Ak si to budeme ceniť, porozumieme Pavlovmu záveru v tejto veci. Napísal: „Mám záľubu v slabostiach, v urážkach, v prípadoch núdze, v prenasledovaniach a v ťažkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som mocný.“ — 2. Korinťanom 12:10.

Vyrovnávať sa s nedokonalosťou

Všetci sme po našich prvých ľudských rodičoch zdedili nedokonalosť. (Rimanom 5:12) Následkom toho bojujeme proti túžbam padlého tela. Aké skľučujúce môže byť zistenie, že črty „starej osobnosti“ nás zvierajú pevnejšie, než sme si mysleli! (Efezanom 4:22–24) V takých chvíľach sa môžeme cítiť podobne ako apoštol Pavol, ktorý napísal: „Podľa človeka, ktorým som vnútri, mám skutočné potešenie v Božom zákone, ale v svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.“ — Rimanom 7:22, 23.

Aj vtedy môžeme mať úžitok z Jehovovej moci. Keď bojuješ s osobnou slabosťou, nikdy sa k nemu neprestaň obracať v modlitbe, horlivo sa usilujúc o jeho odpustenie, bez ohľadu na to, ako často za ním musíš prichádzať s tým istým problémom. Jehova, ktorý „posudzuje srdce“ a ktorý vidí hĺbku tvojej úprimnosti, ti vo svojej nezaslúženej láskavosti dá čisté svedomie. (Príslovia 21:2) Prostredníctvom svojho svätého ducha ti Jehova môže dodať silu pokračovať v boji proti telesným slabostiam. — Lukáš 11:13.

Od Jehovu potrebujeme silu aj vtedy, keď sa vyrovnávame s nedokonalosťou iných. Napríklad spolukresťan môže s nami hovoriť „bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom“. (Príslovia 12:18) To nás môže veľmi zraniť najmä vtedy, ak to prichádza od niekoho, o kom si myslíme, že by mal vedieť, že také správanie je zlé. Môže nás to veľmi rozrušiť. Niektorí dokonca takéto priestupky použili ako ospravedlnenie na opustenie Jehovu — čo je najväčšia chyba zo všetkých!

Vyrovnaný postoj nám však pomôže mať správny názor na slabosti iných. Nemôžeme očakávať dokonalosť od nedokonalých ľudí. „Niet človeka, ktorý by nehrešil,“ pripomína nám múdry kráľ Šalamún. (1. Kráľov 8:46) Arthur, pomazaný kresťan, ktorý lojálne slúžil Jehovovi asi sedem desaťročí, poznamenal: „Slabosti spoluslužobníkov dávajú priestor pre našu rýdzosť a testujú náš kresťanský charakter. Ak dovolíme, aby to, čo ľudia hovoria alebo robia, prekážalo našej službe Jehovovi, slúžime ľuďom. Okrem toho, aj naši bratia určite milujú Jehovu. Ak u nich hľadáme to dobré, čoskoro zistíme, že vlastne nie sú až takí zlí.“

Sila na kázanie

Pred vystúpením do neba Ježiš svojim učeníkom povedal: „Prijmete moc, keď na vás príde svätý duch, a budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ — Skutky 1:8.

Verne podľa Ježišových slov toto dielo teraz vykonávajú Jehovovi svedkovia v 233 krajinách na celej zemi. Spolu strávia každý rok vyše miliardy hodín tým, že pomáhajú druhým spoznať Jehovu. Konať toto dielo nie je vždy ľahké. V niektorých krajinách je dielo kázania o Kráľovstve zakázané alebo obmedzené. Vezmi do úvahy aj to, kto koná toto dielo — slabí, nedokonalí ľudia, z ktorých každý má svoje problémy a úzkosti. No aj tak toto dielo neustáva, a výsledkom je, že v posledných troch rokoch oddalo svoj život Jehovovi vyše milión osôb a symbolizovali svoju oddanosť krstom vo vode. (Matúš 28:18–20) Je pravda, že toto dielo sa koná len Božou silou. Prostredníctvom proroka Zechariáša Jehova povedal: „Nie vojenskou silou, ani mocou, ale mojím duchom.“ — Zechariáš 4:6.

Ak si zvestovateľom dobrého posolstva, máš istý podiel — nezáleží na tom, aký malý sa môže zdať — na tomto veľkolepom diele. Bez ohľadu na ‚ostne‘, ktoré musíš znášať, môžeš si byť istý, že Jehova nezabudne na ‚tvoju prácu a na lásku, ktorú si prejavoval jeho menu‘. (Hebrejom 6:10) Len sa ďalej spoliehaj na podporu od Zdroja všetkej dynamickej energie. Pamätaj, že len s Jehovovou silou môžeme vytrvať; jeho moc sa zdokonaľuje v našich slabostiach.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Kazateľské dielo sa koná len Jehovovou mocou