Tak veľa utrpenia
„PREČO existuje všetko to strašné individuálne i kolektívne utrpenie...? Boh je považovaný za zosobnenie všetkého, čo má zmysel; napriek tomu v tomto svete existuje tak veľa toho, čo je nezmyselné, tak veľa nezmyselného utrpenia a nezmyselných hriechov. Je Boh azda tým, z čoho ho obvinil Nietzsche: despota, podvodník, kat?“ — On Being a Christian od Hansa Künga.
Možno si všimnúť, že katolícky teológ Hans Küng iba poukazuje na problém, ktorý mätie mnohých ľudí — prečo všemocný, láskyplný Boh pripúšťa tak veľa utrpenia? Počuli ste ľudí klásť takúto otázku? Každého, kto je súcitný, zarmucuje to, čo Küng opisuje ako „nekonečný prúd krvi, potu a sĺz, bolesti, žiaľu a strachu, osamelosti a smrti“. V skutočnosti je to viac než prúd — je to záplava hrôzy a trápenia, ktorá v priebehu dejín zničila život miliónom ľudí. — Jób 14:1.
Naplnené ‚ťažkosťami a vecami, ktoré škodia‘
Zamyslite sa nad utrpením následkom vojen, nad bolesťou, ktorú pociťovali nielen bezprostredné obete, ale aj ich smútiaci blízki, napríklad rodičia a príbuzní detí, ktoré sa stali obeťou, a ďalší, s ktorými sa brutálne zaobchádzalo. Podľa nedávnej správy Červeného kríža „bolo za uplynulých desať rokov v ozbrojených konfliktoch zabitých 1,5 milióna detí“. Červený kríž uvádza, že v Rwande boli v roku 1994 „brutálne a systematicky zabíjané státisíce mužov, žien a detí“.
Nemali by sme prehliadnuť ani bolesť spôsobovanú pedofílnymi zvrhlíkmi. Jedna žialiaca matka, ktorá uviedla, že jej syn spáchal samovraždu po tom, čo bol zneužitý pracovníkom starajúcim sa o deti, povedala: „Muž, ktorý zneužil môjho syna... ho ničil, i viacerých ďalších chlapcov, tým najsystematickejším a najzvrátenejším spôsobom, aký si len možno predstaviť.“ A čo hrôza a bolesť, ktorú pociťovali obete bezcitných vrahov či sériových zabijakov, napríklad tých, čo chytili v Británii, ktorí sa „25 rokov beztrestne dopúšťali únosov, ktorí znásilňovali, mučili a zabíjali“? Zdá sa, že v celých dejinách neexistovali žiadne obmedzenia v tom, čo muži i ženy spôsobovali druhým, pokiaľ ide o bolesť a utrpenie. — Kazateľ 4:1–3.
Pridajme k tomu utrpenie spôsobované duševnými a telesnými chorobami a strašnú bolesť následkom žiaľu, ktorý drví rodiny, keď im predčasne zomrie niekto milovaný. Existuje tiež utrpenie, ktoré pociťujú obete hladu alebo iných takzvaných prírodných katastrof. Málokto protirečí Mojžišovmu výroku, že našich 70 či 80 rokov je naplnených ‚ťažkosťami a vecami, ktoré škodia‘. — Žalm 90:10.
Súčasť Božieho plánu?
Je možné, ako to niektorí tvrdia, že toto nepretržité utrpenie je súčasťou nejakého nepochopiteľného Božieho plánu? Musíme teraz trpieť, aby sme si cenili život ‚na druhom svete‘? Je vari pravdou to, čomu veril francúzsky filozof Teilhard de Chardin, totiž že „utrpenie, ktoré zabíja a spôsobuje rozklad, je pre bytosť nutné, aby mohla žiť a stať sa duchom“? (The Religion of Teilhard de Chardin, kurzíva od nás.) Určite nie!
Vytvoril by ohľaduplný konštruktér úmyselne smrtonosné prostredie a potom by tvrdil, že je súcitný, keby ľudí zachránil z jeho účinkov? Určite nie! Prečo by také niečo urobil láskyplný Boh? Prečo teda Boh pripúšťa utrpenie? Bude niekedy koniec utrpeniu? Týmito otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
WHO photo by P. Almasy