Keď už nebude utrpenie
UTRPENIE nebolo súčasťou pôvodného Božieho predsavzatia s ľudskou rodinou. Boh ho neplánoval, ani si ho neželá. ‚Ak je to tak,‘ možno sa spýtate, ‚ako sa utrpenie začalo a prečo Boh pripustil, aby pokračovalo až doteraz?‘ — Porovnaj Jakuba 1:13.
Odpoveď je v najstaršom zázname ľudských dejín, v Biblii, najmä v 1. knihe Mojžišovej. Píše sa v nej, že naši prví rodičia, Adam a Eva, nasledovali Satana Diabla v jeho vzbure proti Bohu. Ich konanie vyvolalo základné sporné otázky, ktoré boli útokom na samotnú podstatu univerzálneho práva a poriadku. Keď si robili nárok na právo rozhodovať, čo je dobré a čo zlé, spochybňovali Božiu zvrchovanosť. Spochybňovali Božie právo vládnuť a byť jediným, kto určuje „dobré a zlé“. — 1. Mojžišova 2:15–17; 3:1–5.
Prečo nepresadil svoju vôľu okamžite?
‚Prečo potom Boh okamžite nepresadil svoju vôľu?‘ možno sa spýtate. Mnohým sa to zdá také jednoduché. ‚Boh mal moc. Mal ju použiť, aby vzbúrencov zničil,‘ hovoria. (Žalm 147:5) No položte si otázku: ‚Schvaľujem bez váhania všetkých, ktorí používajú nadradenú moc, aby presadili svoju vôľu? Nepociťujem inštinktívne odpor, keď nejaký diktátor používa komandá smrti, aby vyhladil svojich nepriateľov?‘ Väčšina rozumných ľudí sa štíti niečoho takého.
‚Ale,‘ poviete, ‚keby mal takú moc Boh, nikto by jeho činy nespochybňoval.‘ Ste si tým istý? Vari nie je pravda, že ľudia spochybňujú spôsob Božieho uplatňovania moci? Pýtajú sa, prečo ju niekedy nepoužil, napríklad keď toleroval zlo. A pýtajú sa, prečo ju inokedy zasa použil. Dokonca aj verný Abrahám mal problém s tým, ako Boh používa moc proti svojim nepriateľom. Spomeňte si na situáciu, keď sa Boh rozhodol zničiť Sodomu. Abrahám sa v mylnej predstave obával, že dobrí ľudia zomrú spolu so zlými. Zvolal: „Je nemysliteľné, aby si konal týmto spôsobom a usmrtil spravodlivého so zlým.“ (1. Mojžišova 18:25) Aj čestní ľudia ako Abrahám potrebujú uistenie, že absolútna moc nebude zneužitá.
Boh, samozrejme, mohol Adama, Evu a Satana okamžite zničiť. Ale pomyslite na to, ako by to mohlo zapôsobiť na ostatných anjelov alebo na budúcich tvorov, ktorí by sa mohli neskôr dozvedieť o jeho činoch. Nemohlo by to v nich vyvolať hlodavé otázky o oprávnenosti Božej vlády? Neviedlo by to k obvineniu Boha, že je v skutočnosti nejakým totalitným despotom, ako ho opísal Nietzsche — Bohom, ktorý neľútostne odstraňuje každého, kto mu odporuje?
Prečo ľudí neprinútil robiť to, čo je správne?
‚Nemohol Boh ľudí jednoducho prinútiť, aby robili to, čo je správne?‘ spýtajú sa možno niektorí. Nuž, pouvažujte i o tom. V celých dejinách sa vlády snažili prinútiť ľudí, aby sa prispôsobili ich spôsobu myslenia. Niektoré vlády alebo jednotliví vládcovia praktizovali rôzne formy ovládania mysle; možno používali drogy alebo chirurgiu, pričom olupovali svoje obete o podivuhodný dar slobodnej vôle. Vari si neceníme, že máme slobodnú vôľu, i napriek tomu, že tento dar je možné zneužiť? Prehliadame to, že nejaká vláda alebo nejaký vládca sa pokúša odstrániť túto slobodu?
Teda aká iná alternatíva bola namiesto toho, aby Boh ihneď použil silu na presadenie zákona? Jehova Boh určil, že najlepší spôsob, ako si poradiť so vzburou, bude, keď tým, čo zavrhli jeho zákony, dočasne dovolí byť nezávislými od jeho vlády. Tým mal byť ľudskej rodine pochádzajúcej z Adama a Evy daný obmedzený čas, v ktorom si mali vládnuť bez toho, že by boli podriadení Božiemu zákonu. Prečo to Boh urobil takto? Lebo vedel, že časom sa nahromadia nezvratné dôkazy o tom, že jeho spôsob vlády je vždy správny a spravodlivý — i vtedy, keď svoju neobmedzenú moc používa na presadenie svojej vôle — a že akákoľvek vzbura proti nemu bude mať skôr či neskôr katastrofálne následky. — 5. Mojžišova 32:4; Jób 34:10–12; Jeremiáš 10:23.
Ale čo všetky tie nevinné obete?
‚Čo bude zatiaľ so všetkými tými nevinnými obeťami?‘ možno sa spýtate. ‚Naozaj stojí dokázanie nejakej otázky práva za ich bolesť?‘ Nuž, Boh nedovolil existenciu zla iba preto, aby dokázal nejakú hmlistú vec práva. Nie, dovolil to, aby raz a navždy dokázal základnú pravdu, že on sám je zvrchovaný a že poslušnosť jeho zákonom je pre trvalý pokoj a šťastie všetkých jeho tvorov nevyhnutná.
Veľmi dôležitou vecou, ktorú treba mať na pamäti, je, že Boh vie, že dokáže úplne odstrániť akúkoľvek škodu, ktorá môže byť ľudskej rodine spôsobená. Vie, že z dlhodobého hľadiska dočasné obdobie bolesti a utrpenia prinesie užitočný výsledok. Pouvažujme o matke, ktorá pevne drží svoje dieťa, keď mu lekár spôsobuje bolesť tým, že mu dáva injekciu s vakcínou na ochranu proti nejakej chorobe, ktorá by dieťa inak usmrtila. Žiadna matka nechce, aby jej dieťa cítilo bolesť. Žiaden lekár nechce spôsobovať úzkosť pacientovi. Dieťa v tom čase dôvod bolesti nechápe, ale neskôr pochopí, prečo bola pripustená.
Skutočná útecha pre trpiacich?
Niektorí ľudia si možno myslia, že iba vedieť o týchto veciach môže byť malá útecha pre tých, ktorí trpia. Hans Küng uvádza, že racionálne vysvetlenie existencie utrpenia je „pre trpiaceho asi také užitočné ako pre hladujúceho prednáška o chemickom zložení potravín“. Pýta sa: „Môže všetko to bystré uvažovanie naozaj povzbudiť človeka, ktorý je takmer premožený utrpením?“ Nuž, všetko to „bystré uvažovanie“ ľudí, ktorí ignorujú Božie Slovo, Bibliu, nepovzbudilo tých, ktorí trpia. Také ľudské uvažovanie problém len zväčšilo naznačovaním, že Božím zámerom je, aby človek trpel, a že zem bola vytvorená ako slzavé údolie alebo skúšobné miesto pre tých, ktorí napokon získajú život v nebi. Aké rúhanie!
Biblia sama však dáva skutočnú útechu. Poskytuje nielen dôsledné vysvetlenie existencie utrpenia, ale buduje aj dôveru v Boží zaručený sľub o tom, že odstráni všetky škody, ktoré toto dočasné pripustenie utrpenia spôsobilo.
‚Obnovenie všetkých vecí‘
Už o veľmi krátky čas Boh obnoví veci, aby boli také, ako si to predsavzal predtým, než sa jeho prví ľudskí tvorovia vzbúrili. Jeho ustanovený čas pre nezávislú ľudskú vládu takmer vypršal. Žijeme v čase, keď vyšle „Ježiša, ktorého však musí podržať nebo až do čias obnovenia všetkých vecí, o ktorých hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov starej doby“. — Skutky 3:20, 21.
Čo Ježiš Kristus urobí? Očistí zem od všetkých Božích nepriateľov. (2. Tesaloničanom 1:6–10) Nebude to rýchla poprava, akú vykonávajú ľudskí diktátori. Veľké množstvo dôkazov o katastrofálnych následkoch ľudského zneužívania vlády ukáže, že Boh je úplne oprávnený, aby zakrátko použil svoju neobmedzenú moc na presadenie svojej vôle. (Zjavenie 11:17, 18) Najprv to bude znamenať „súženie“, aké zem nikdy predtým nezažila, podobné potope za Noachových dní, ale oveľa väčšie. (Matúš 24:21, 29–31, 36–39) Tí, ktorí toto „veľké súženie“ prežijú, zažijú „časy osvieženia“, keď uvidia splnenie všetkých sľubov, ktoré dal Boh „ústami svojich svätých prorokov“. (Skutky 3:19; Zjavenie 7:14–17) Čo Boh sľúbil?
Nuž, Boží proroci starých čias hovoria, že súženie spôsobované vojnami a krviprelievaním sa skončí. Napríklad Žalm 46:9 nám hovorí: „Pôsobí, aby prestali vojny až do najvzdialenejšej končiny zeme.“ Nebudú už žiadne nevinné obete, ani žalostní utečenci, ani ľudia znásilnení, zmrzačení či zabití v krutých vojnách. Prorok Izaiáš hovorí: „Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ — Izaiáš 2:4.
Proroci predpovedajú aj koniec utrpenia spôsobovaného zločinnosťou a nespravodlivosťou. Príslovia 2:21, 22 sľubujú, že „priami, tí budú bývať na zemi“, a že tí, ktorí spôsobujú bolesť a utrpenie, „budú z nej vytrhnutí“. Človek už nebude ‚panovať nad človekom na jeho škodu‘. (Kazateľ 8:9) Všetci zlí budú navždy odstránení. (Žalm 37:10, 38) Každý bude môcť žiť v pokoji a bezpečí a bez utrpenia. — Micheáš 4:4.
Navyše, proroci sľubujú, že sa skončí i utrpenie spôsobované telesnými a duševnými chorobami. (Izaiáš 33:24) Izaiáš sľubuje, že slepí, hluchí, invalidní a všetci postihnutí chorobami a neduhmi budú vyliečení. (Izaiáš 35:5, 6) Boh odstráni dokonca aj účinky smrti. Ježiš predpovedal, že „všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú“. (Ján 5:28, 29) Apoštolovi Jánovi bolo vo videní „nových nebies a novej zeme“ povedané, že „sám Boh... [im] zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:1–4) Len si to predstavte! Žiadna bolesť, žiadne slzy, žiaden krik, žiadna smrť — už žiadne utrpenie!
Nech došlo počas tohto dočasného tolerovania zla k akýmkoľvek tragédiám, všetky budú napravené. Dokonca aj spomienky na ľudskú bolesť a utrpenie — čo nikdy nebolo Božím predsavzatím — budú úplne vymazané. „Predchádzajúce tiesne budú úplne zabudnuté... Skoršie veci sa nebudú pripomínať,“ prorokoval Izaiáš. (Izaiáš 65:16, 17) Božie pôvodné predsavzatie, aby dokonalá ľudská rodina žila v úplnom pokoji a šťastí na rajskej zemi, sa úplne uskutoční. (Izaiáš 45:18) Dôvera v Božiu zvrchovanosť bude úplná. Akou výsadou bude žiť v čase, keď Boh ukončí všetko ľudské utrpenie, v čase, keď ukáže, že nie je nijakým „despotom, podvodníkom a katom“ — z čoho ho obvinil Nietzsche — ale že je vždy láskyplný, múdry a spravodlivý, keď prejavuje svoju absolútnu moc!
[Obrázok na strane 5]
Niektorí vládcovia ovládali myseľ svojich obetí a olupovali ich o slobodnú vôľu
[Prameň ilustrácie]
UPI/Bettmann
[Obrázok na strane 7]
Keď už nebude utrpenie, všetci sa budú naplno tešiť zo života