Chop sa tejto jedinečnej príležitosti!

PETER už hodne pokročil v štúdiu medicíny, keď jeho pozornosť upútalo biblické posolstvo záchrany. Keď štúdium dokončil a začal pôsobiť ako lekár v jednej nemocnici, jeho nadriadení ho neustále povzbudzovali, aby sa špecializoval na neurochirurga. Bola to príležitosť, ktorej by sa mnohí noví lekári chopili bez váhania.

Petera sa však rozhodol zriecť sa tejto príležitosti. Prečo? Chýbali mu vari potrebné ambície a elán? Nie, lebo Peter túto ponuku starostlivo zvážil. Keď sa stal oddaným, pokrsteným svedkom Jehovu, prial si stráviť v rôznych oblastiach kresťanskej služby toľko času, koľko len bude možné. Uvažoval, že keby sa stal neurochirurgom, jeho povolanie by mu pohlcovalo stále viac času a energie. Bol nerozumný, keď sa vzdal tejto zvláštnej príležitosti na úspech, alebo bol múdry?

Niektorým sa Petrovo rozhodnutie možno zdalo nerozumné. On však vzal do úvahy také biblické texty, ako napríklad list Efezanom 5:15, 16. Tam apoštol Pavol nabádal spolukresťanov: „Dávajte prísne pozor, aby ste chodili nie ako nemúdri, ale ako múdri tým, že si pre seba vykupujete príhodný čas, lebo dni sú zlé.“

Všimni si výraz „príhodný čas“. Je preložený z gréckeho slova, ktoré sa v Biblii vzťahuje väčšinou na čas alebo obdobie vyznačujúce sa určitými znakmi alebo na obdobie vhodné pre určitú činnosť. Tu Pavol zdôraznil, že kresťania by si mali urobiť čas na dôležité veci. Áno, musia sa ‚uistiť o dôležitejších veciach‘. (Filipanom 1:10) Je to otázka stanovenia si poradia hodnôt.

Teda čo je Božím zámerom vzhľadom na naše obdobie? Aká je Božia vôľa vzhľadom na tých, ktorí ho milujú? Biblické proroctvá jasne označujú naše dni ako „čas konca“ alebo „posledné dni“. (Daniel 12:4; 2. Timotejovi 3:1) Ježiš Kristus nás nenechal v pochybnostiach o tom, čo bude mať prvoradú dôležitosť v dnešných dňoch. Konkrétne povedal, že pred koncom tohto zlého systému vecí „toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“. Až potom príde koniec. — Matúš 24:3, 14.

Preto musíme využiť každú príležitosť na kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve a na robenie učeníkov. (Matúš 28:19, 20) Keďže táto činnosť sa už nikdy viac nebude opakovať, je to posledná príležitosť, aby sme sa plne vložili do tejto práce zachraňujúcej život. „Teraz je zvlášť prijateľný čas.“ Áno, „teraz je deň záchrany“. — 2. Korinťanom 6:2.

Urobiť múdre rozhodnutie

Peter — mladý muž, o ktorom sme sa zmienili na začiatku — dôkladne uvažoval o svojom rozhodnutí a zvážil svoje možnosti voľby. Uvedomoval si, že by na tom nebolo nič zlé, keby študoval s úmyslom stať sa neurochirurgom. Ale čo bolo preňho najdôležitejšie? Bola to jeho aktivita v kresťanskej službe, vzhľadom na naliehavosť tejto práce. Zároveň mal aj záväzky, ktoré si musel plniť. Bol ženatý a musel sa starať o svoju manželku, ktorá sa zúčastňuje kazateľskej služby celým časom. (1. Timotejovi 5:8) Peter musel tiež ešte splatiť účty za svoje vzdelávanie. Čo sa teda rozhodol urobiť?

Peter sa rozhodol špecializovať na rádiológiu a robiť ultrazvukové snímkovanie. Táto práca by vyžadovala len bežný pracovný deň. Aj potrebné školenie by dostal v pracovnom čase. Je pravda, že niekto by to mohol považovať za menej významné miesto, ale jemu by to umožnilo venovať viac času duchovným záujmom.

K Petrovmu rozhodnutiu prispela aj ďalšia závažná vec. Hoci neposudzoval druhých, ktorí sa možno rozhodli inak, vedel, že príliš sa zahĺbiť do svetských záležitostí je pre kresťana nebezpečné. Môže to viesť k zanedbaniu duchovných povinností. To ukazuje ďalší príklad, ktorý súvisí so zamestnaním.

Istý kazateľ Kráľovstva celým časom bol profesionálnym umelcom. Zarábal si na živobytie predajom svojich obrazov. Hoci väčšinu svojho času venoval nanajvýš dôležitej kresťanskej službe, dokázal si takto v dostatočnej miere na seba zarobiť. Ale jeho túžba urobiť niečo viac vo svojej umeleckej kariére začala rásť. Začal sa viac venovať maľovaniu a svetu umenia, zanechal službu celým časom a nakoniec sa stal úplne nečinným, pokiaľ ide o kázanie o Kráľovstve. Časom sa zaplietol do nebiblického správania, čo viedlo k tomu, že prestal byť členom kresťanského zboru. — 1. Korinťanom 5:11–13.

Naša doba je výnimočná

Ako tí, čo teraz slúžime Jehovovi, mu iste chceme zostať verní. Vieme, že žijeme v najvýnimočnejšom období ľudských dejín. Aby sme mohli naďalej slúžiť Bohu a vyrovnať sa so súčasnými pomermi úspešne, možno bude potrebné urobiť rôzne úpravy. Môžeme to prirovnať k času žatvy v živote roľníka. Je to obdobie mimoriadnej aktivity, keď sa od robotníkov očakáva, že sa budú namáhať viac ako zvyčajne a pracovať cez deň dlhšie. Prečo? Pretože úroda musí byť zozbieraná za krátke časové obdobie.

Súčasnému zlému systému vecí zostáva len veľmi krátky čas. Teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby sa pravý kresťan snažil nasledovať Ježišov príklad a kráčať v jeho šľapajach. Ježišov spôsob života na zemi jasne ukázal, čo bolo preňho najdôležitejšie. Povedal: „Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, kým je deň; prichádza noc, keď nikto nemôže pracovať.“ (Ján 9:4) Vyjadrením, že prichádza noc, sa Ježiš zmieňoval o čase svojej skúšky, o pribití na kôl a o smrti, keď sa skončí jeho pozemská služba a už sa nebude môcť venovať dielu svojho nebeského Otca.

Je pravda, že počas svojej triapolročnej služby Ježiš strávil nejaký čas robením zázrakov a liečením chorých. Ale väčšinu času využil na kázanie posolstva o Kráľovstve a ‚zvestovanie oslobodenia zajatým‘ vo falošnom náboženstve. (Lukáš 4:18; Matúš 4:17) Ježiš svojej službe venoval vážne úsilie a venoval čas aj školeniu svojich učeníkov, aby mohli stavať na základe, ktorý položil, a účinne pokračovať v kazateľskom diele. Ježiš využil každú príležitosť, aby podporil záujmy Kráľovstva, a chcel, aby to robili aj jeho učeníci. — Matúš 5:14–16; Ján 8:12.

Podobne ako Ježiš aj my ako jeho dnešní nasledovníci musíme vidieť situáciu ľudstva tak, ako ju vidí Jehova Boh. Tomuto systému vecí čoskoro vyprší čas a Boh vo svojom milosrdenstve chce, aby všetci mali príležitosť získať záchranu. (2. Petra 3:9) Nebolo by preto múdre dať všetky ostatné záujmy na druhé miesto, za konanie Jehovovej vôle? (Matúš 6:25–33) Najmä v takom mimoriadnom období, ako je toto, je veľmi pravdepodobné, že niečo, čo by sa bežne považovalo za dôležité, sa môže stať v našom kresťanskom živote menej dôležitým.

Bude niekto z nás niekedy ľutovať, že dal Božiu vôľu na prvé miesto v svojom živote? Určite nie, pretože obetavý kresťanský spôsob života prináša nádhernú odmenu. Ježiš napríklad svojim učeníkom povedal: „Pravdivo vám hovorím: Nikto neopustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre dobré posolstvo, aby v tomto čase nedostal stonásobne viac, domov, bratov a sestier, matiek a detí a polí, s prenasledovaniami, a v prichádzajúcom systéme vecí večný život.“ — Marek 10:29, 30.

Nikto nemôže v peňažnej hodnote vyjadriť odmenu, z ktorej sa tešia tí, čo využívajú čas na chválu Jehovu a na hlásanie posolstva o Kráľovstve. Tešia sa z toľkých požehnaní! Patria medzi ne praví priatelia, pocit uspokojenia vyplývajúci z konania božskej vôle, Božie schválenie a vyhliadka na nekonečný život. (Zjavenie 21:3, 4) A akým požehnaním je pomáhať ľuďom duchovne a prinášať česť Jehovovmu svätému menu ako jeho svedkovia! Nesporne, ‚vykupovať si príhodný čas‘ je naozaj múdry a odmeňujúci spôsob života. Teraz, tak ako nikdy predtým, je čas zúčastňovať sa hlásania dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. Chopíš sa tejto výnimočnej príležitosti a budeš sa jej pevne držať?

[Poznámka pod čiarou]